MEDIA NEWS
K vražde spravodajcu švédskeho rozhlasu v Afganistane Nilsa Hornera sa prihlásila islamistická skupina Fidáí maház. Informoval o tom dnes švédsky denník Expressen. Skupina, ktorá sa hlási k väzbám na Taliban, vyhlásila, že Horner nebol "novinárom, ale špiónom" britskej spravodajskej služby MI6.Taliban poprel účasť na vražde novinára. "Dokonca ani nevieme, že čo je to za skupinu," povedal pre agentúru DPA hovorca hnutia Karí Júsuf Ahmadí. Ďalší hovorca Talibanu, Zabiulláh Mudžáhid, ubezpečil, že "mudžahedíni v tomto incidente nemajú prsty". Skupina Fidáí maház podľa jeho slov nezastupuje "Islamský emirát Afganistan".Afganská polícia uviedla, že Hornera zastrelili v utorok, keď sa viezol v aute so svojím afganským tlmočníkom. Zatkla dve podozrivé osoby.Podľa švédskeho rozhlasu Hornera strelili "do hlavy z tesnej blízkosti, keď robil rozhovory v diplomatickej štvrti Kábulu".Horner, ktorý mal aj britské občianstvo, pracoval ako spravodajca švédskeho rozhlasu od roku 2001. Pokrýval Áziu a Blízky východ.
Britský denník Guardian vyhral včera súdny spor o povolenie zverejniť korešpondenciu následníka trónu princa Charlesa s viacerými ministerstvami. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa denníka ide o dôležité rozhodnutie, ktoré by mohlo pomôcť pri objasnení otázky, či Charles zneužíval svoje postavenie na zasahovanie do poitických záležitostí.
Rozhodnutie odvolacieho súdu prišlo po tom, čo generálny prokurátor pre Anglicko a Wales Dominic Grieve odmietol zverejnenie súkromnej korešpondencie princa Charlesa so siedmimi britskými ministerstvami povoliť.
Grieve dôvodil, že mimoriadne úprimné listy odrážajú osobné názory Charlesa, ktorý je následníkom britského trónu. Briti by totiž nemuseli pokladať princa za politicky nestranného - čo kráľ musí byť -, a to by mohlo otriasť základmi monarchie.
Denník Guardian sa o možnosť zverejniť listy snažil s odôvodnením, že vláda neuviedla dostatočný dôvod na ich utajenie.
Úrad generálneho prokurátora sa proti rozhodnutiu súdu odvolá.
Šéfredaktorku
jedného z najpopulárnejších ruských spravodajských internetových serverov
Lenta.ru, ktorý je považovaný za nezávislý, nečakane odvolali. Toto rozhodnutie
vyvolalo pobúrenie v novinárskych kruhoch, podľa ktorých ide o ďalší klinec do
rakve slobody tlače v Ruskej federácii.
Galina Timčenková musela údajne opustiť post šéfredaktorky, pretože pripravila rozhovor s kyjevským lídrom extrémistického Pravého sektoru.
Majiteľ materskej spoločnosti portálu Afisa-Rambler-SUP Alexander Mamut informoval dnes o zmene na čele redakcie s tým, že Timčenková rezignovala.
Podľa The Moscow Times však Lenta.ru zverejnil okamžite vyhlásenie o tom, že bývalú šéfredaktorku prinútili k odchodu.
Nástupcom Timčenkovej sa s okamžitou platnosťou stal Alexej Goreslavskij, bývalý šéf prokremeľského spravodajského portálu Vzgljad.ru.
Jeho vymenovanie Alexander Mamut nijako nezdôvodnil, čo generálneho riaditeľa serveru šokovalo a redaktorov viedlo k prijatiu stanoviska, v ktorom hovoria o otvorenom politickom nátlaku. Podľa ich názoru to predstavuje porušenie tlačového zákona. Novinári upozorňujú na dramatické zúženie priestoru slobody tlače v Ruskej federácii v uplynulých rokoch, na riadenie niektorých médií priamo z Kremľa alebo prostredníctvom kurátorov či redaktorov, ktorí sa boja o pracovné miesto. Spolupracovníci Lenta.ru sa neobávajú, že by nemali kde pracovať, ale boja sa, že ich čitatelia nebudú mať čo čítať.
Štátna spravodajská televízia Rossija 24 informovala, že ruský dozorový orgán už skôr upozornil spomínaný server na "šírenie extrémistických materiálov". Galina Timčenková vtedy v reakcii uviedla, že môže ísť iba o narážku na link, vedúci k rozhovoru s lídrom Pravého sektoru Dmytrom Jarošom, ktorý preto odstránili z portálu.
V pondelok však Lenta.ru zverejnila rozhovor s lídrom Pravého sektoru z Kyjeva Andrijom Tarasenkom, v ktorom padla aj zmienka o Jarošových vyhláseniach.
Súd v Moskve schválil dnes žiadosť ruských vyšetrovateľov o zatknutie lídra ukrajinskej ultrapravicovej polovojenskej skupiny Pravý sektor Dmytra Jaroša.
Jaroš, ktorého už skôr Moskva zaradila na medzinárodný zoznam hľadaných osôb, je obvinený na základe článku 205.2 ruského trestného zákonníka, týkajúceho sa verejnej výzvy na teroristické aktivity a extrémizmus s využitím hromadných oznamovacích prostriedkov.
Galina Timčenková musela údajne opustiť post šéfredaktorky, pretože pripravila rozhovor s kyjevským lídrom extrémistického Pravého sektoru.
Majiteľ materskej spoločnosti portálu Afisa-Rambler-SUP Alexander Mamut informoval dnes o zmene na čele redakcie s tým, že Timčenková rezignovala.
Podľa The Moscow Times však Lenta.ru zverejnil okamžite vyhlásenie o tom, že bývalú šéfredaktorku prinútili k odchodu.
Nástupcom Timčenkovej sa s okamžitou platnosťou stal Alexej Goreslavskij, bývalý šéf prokremeľského spravodajského portálu Vzgljad.ru.
Jeho vymenovanie Alexander Mamut nijako nezdôvodnil, čo generálneho riaditeľa serveru šokovalo a redaktorov viedlo k prijatiu stanoviska, v ktorom hovoria o otvorenom politickom nátlaku. Podľa ich názoru to predstavuje porušenie tlačového zákona. Novinári upozorňujú na dramatické zúženie priestoru slobody tlače v Ruskej federácii v uplynulých rokoch, na riadenie niektorých médií priamo z Kremľa alebo prostredníctvom kurátorov či redaktorov, ktorí sa boja o pracovné miesto. Spolupracovníci Lenta.ru sa neobávajú, že by nemali kde pracovať, ale boja sa, že ich čitatelia nebudú mať čo čítať.
Štátna spravodajská televízia Rossija 24 informovala, že ruský dozorový orgán už skôr upozornil spomínaný server na "šírenie extrémistických materiálov". Galina Timčenková vtedy v reakcii uviedla, že môže ísť iba o narážku na link, vedúci k rozhovoru s lídrom Pravého sektoru Dmytrom Jarošom, ktorý preto odstránili z portálu.
V pondelok však Lenta.ru zverejnila rozhovor s lídrom Pravého sektoru z Kyjeva Andrijom Tarasenkom, v ktorom padla aj zmienka o Jarošových vyhláseniach.
Súd v Moskve schválil dnes žiadosť ruských vyšetrovateľov o zatknutie lídra ukrajinskej ultrapravicovej polovojenskej skupiny Pravý sektor Dmytra Jaroša.
Jaroš, ktorého už skôr Moskva zaradila na medzinárodný zoznam hľadaných osôb, je obvinený na základe článku 205.2 ruského trestného zákonníka, týkajúceho sa verejnej výzvy na teroristické aktivity a extrémizmus s využitím hromadných oznamovacích prostriedkov.
