Stanovisko
predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky k vyjadreniu kandidáta na prezidenta Pavla Hrušovského v denníku Pravda
Kandidát Ľudovej platformy na prezidenta Slovenskej republiky a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský v ankete denníka Pravda, ktorá bola zverejnená v pondelok 10. marca 2014 v mimoriadnej prílohe k prezidentským voľbám 2014, odpovedal na otázku, či je dôvod na odvolanie predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej, takto: "Je niekoľko dôvodov na zmenu vedenia Ústavného súdu, ale tá najvypuklejšia je jeho nečinnosť." Nie je to za uplynulé obdobie jediné vyhlásenie predstaviteľa KDH, ktorý svojím vyjadrením neprimerane a neoprávnene zaútočil na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu bez toho, aby svoje tvrdenie vierohodne a zmysluplne odôvodnil.
Neobjektívne vykresľovanie a vytváranie negatívneho obrazu ústavného súdu je typické pre predstaviteľov jednotlivých politických strán. Od kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky a dlhoročného ústavného činiteľa očakávam aj v predvolebnej kampani väčšiu erudovanosť, zmysel pre realitu a schopnosť vnímať a posudzovať jednoznačné fakty. Zdá sa, že pán Hrušovský v zápale boja o prezidentské kreslo tieto vlastnosti stráca a populisticky využíva módnu vlnu útokov na súčasný stav slovenskej justície a najmä na Ústavný súd Slovenskej republiky – žiaľ, veľmi priehľadne. Odkrýva tak svoju absolútnu neinformovanosť o aktuálnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu a zavádza širokú verejnosť svojím povrchným pohľadom, ktorý reflektuje len mediálne známe kauzy.
Ústavný súd Slovenskej republiky o svojej rozhodovacej činnosti pravidelne a transparentne informuje prostredníctvom svojej webovej stránky www.concourt.sk a prostredníctvom médií. Všetky informácie sú dostupné širokej verejnosti, teda aj pánovi Hrušovskému. Ako kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky, ale aj ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky mu odporúčam, aby skôr, ako sa bude v budúcnosti akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať o ústavnom súde, premohol svoju „nečinnosť“ a aspoň v stručnosti sa oboznámil s najzákladnejšími faktmi za rok 2013, ktoré sú slovenskej verejnosti už niekoľko týždňov známe a jednoznačne svedčia o opaku jeho tvrdenia.
Ústavnému súdu bolo od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 doručených 23.915 podaní (návrhov a sťažností),
v roku 2013 ústavný súd vybavil 18.009 podaní,
z celkového počtu 2845 vyhlásených rozhodnutí bolo 19 rozhodnutí pléna ústavného súdu a 2826 rozhodnutí senátov Ústavného súdu,
na každého sudcu ústavného súdu pripadlo v priemere cca 1385 rozhodnutých podaní,
v roku 2013 bola priemerná dĺžka konania pred ústavným súdom 187 dní,
najstaršie nevybavené podanie je z roku 2011.
V porovnaní s ústavnými súdmi Nemecka, Rakúska, Poľska, Česka a Maďarska má Ústavný súd Slovenskej republiky ročne najväčší nápad návrhov a sťažností, ročne najviac rozhodnutí, najviac kompetencií a najmenej sudcov, čo považujem za raritu v rámci rozhodovacej činnosti ostatných európskych ústavných súdov.
Pán Hrušovský sotva nájde v okolitých európskych krajinách ústavný súd s takým rozsahom rozhodovacej činnosti, aký má slovenský ústavný súd. Preto nemožno považovať jeho vyjadrenie o vypuklej nečinnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súvislosti s tým aj jeho sudcov a všetkých zamestnancov za nič iné ako za lacné, predvolebné a populistické gesto.
Ivetta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
