MEDIA NEWS
Novinárka ruskej
rozhlasovej stanice Echo Moskvy Taťjana Feľgengauerová sa v pondelok prvýkrát
od útoku nožom, ktorého terčom sa v priestoroch redakcie stala 23. októbra,
objavila vo vysielaní ako hosť rannej relácie.
Feľgengauerová podľa Echa Moskvy uviedla, že jej zdravotný stav sa zlepšuje. Rehabilitácia po operácii v oblasti hrdla si podľa nej vyžiada asi dva mesiace.
Vyhlásila tiež, že kvôli útoku nemá v úmysle odísť z Ruska. "Zatiaľ nemôžem povedať, že by som uvažovala o čo najskoršom odchode z Ruska. Ani mi to nenapadlo," dodala. Spresnila však, že "vždy mala vopred pripravenú vetu: Odídem z Ruska len vtedy, ak môj život bude fyzicky ohrozený". "Teraz chápem, že všetko nie je také jednoznačné," vyhlásila Feľgengauerová, ktorá uviedla, že momentálne má ochranku.
Útok na Feľgengauerovú bol spáchaný 23. októbra v budove rozhlasovej stanice Echo Moskvy v ruskom hlavnom meste, kam útočník prenikol. Pri útoku zasiahol nožom novinárkin krk. Krátko nato bol ochrankou zadržaný a odovzdaný polícii.
Zranenú novinárku hospitalizovali vo Vedeckovýskumnom inštitúte N.V. Sklifosofského, kde sa podrobila operácii.
Podozrivého z útoku, Borisa Grica, súd vzal do 23. decembra do väzby pre podozrenie z pokusu o vraždu. Svoju vinu pred súdom priznal len čiastočne. Tvrdil pritom, že s Feľgengauerovou mal dlhodobé, päť rokov trvajúce telepatické spojenie.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vyzval Turecko, aby sa do 28. novembra vyjadrilo k prípadu väzneného spravodajcu nemeckého denníka Die Welt Deniza Yücela. Súčasne Ankare oznámil, že ďalšie predĺženie lehoty na predloženie stanoviska nie je možné.
ESĽP v liste zaslanom novinárovmu advokátovi Veyselovi Okovi oznámil, že na žiadosť tureckej vlády predĺžil predmetnú lehotu až do 28. novembra. Pôvodne stanoveným krajným termínom bol 24. október, informovalo v pondelok internetové vydanie novín Die Welt.
Žurnalista s dvojakým nemecko-tureckým občianstvom je v Turecku vo vyšetrovacej väzbe od 14. februára pre údajnú teroristickú propagandu, členstvo v teroristickom zoskupení a zneužitie údajov - to všetko na základe obsahu jedného z jeho materiálov.
Za uplynulých deväť mesiacov však turecká justícia nevzniesla voči Yücelovi žalobu. Sťažnosť voči väzneniu na samotke podal novinár ešte v apríli. Nielen tento prípad, ale aj zadržiavanie ďalších nemeckých občanov v Turecku má negatívny vplyv na bilaterálne vzťahy medzi Berlínom a Ankarou.
Feľgengauerová podľa Echa Moskvy uviedla, že jej zdravotný stav sa zlepšuje. Rehabilitácia po operácii v oblasti hrdla si podľa nej vyžiada asi dva mesiace.
Vyhlásila tiež, že kvôli útoku nemá v úmysle odísť z Ruska. "Zatiaľ nemôžem povedať, že by som uvažovala o čo najskoršom odchode z Ruska. Ani mi to nenapadlo," dodala. Spresnila však, že "vždy mala vopred pripravenú vetu: Odídem z Ruska len vtedy, ak môj život bude fyzicky ohrozený". "Teraz chápem, že všetko nie je také jednoznačné," vyhlásila Feľgengauerová, ktorá uviedla, že momentálne má ochranku.
Útok na Feľgengauerovú bol spáchaný 23. októbra v budove rozhlasovej stanice Echo Moskvy v ruskom hlavnom meste, kam útočník prenikol. Pri útoku zasiahol nožom novinárkin krk. Krátko nato bol ochrankou zadržaný a odovzdaný polícii.
Zranenú novinárku hospitalizovali vo Vedeckovýskumnom inštitúte N.V. Sklifosofského, kde sa podrobila operácii.
Podozrivého z útoku, Borisa Grica, súd vzal do 23. decembra do väzby pre podozrenie z pokusu o vraždu. Svoju vinu pred súdom priznal len čiastočne. Tvrdil pritom, že s Feľgengauerovou mal dlhodobé, päť rokov trvajúce telepatické spojenie.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vyzval Turecko, aby sa do 28. novembra vyjadrilo k prípadu väzneného spravodajcu nemeckého denníka Die Welt Deniza Yücela. Súčasne Ankare oznámil, že ďalšie predĺženie lehoty na predloženie stanoviska nie je možné.
ESĽP v liste zaslanom novinárovmu advokátovi Veyselovi Okovi oznámil, že na žiadosť tureckej vlády predĺžil predmetnú lehotu až do 28. novembra. Pôvodne stanoveným krajným termínom bol 24. október, informovalo v pondelok internetové vydanie novín Die Welt.
Žurnalista s dvojakým nemecko-tureckým občianstvom je v Turecku vo vyšetrovacej väzbe od 14. februára pre údajnú teroristickú propagandu, členstvo v teroristickom zoskupení a zneužitie údajov - to všetko na základe obsahu jedného z jeho materiálov.
Za uplynulých deväť mesiacov však turecká justícia nevzniesla voči Yücelovi žalobu. Sťažnosť voči väzneniu na samotke podal novinár ešte v apríli. Nielen tento prípad, ale aj zadržiavanie ďalších nemeckých občanov v Turecku má negatívny vplyv na bilaterálne vzťahy medzi Berlínom a Ankarou.
Redakcia
francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo sa opäť stala terčom vyhrážok
smrťou. Vyvolala ich karikatúra na titulnej strane najnovšieho čísla, na ktorej
bol známy švajčiarsky islamológ Tariq Ramadan čeliaci už dvom obvineniam zo
znásilnenia.
Informoval o tom v pondelok Laurent Sourisseau, karikaturista týždenníka publikujúci pod menom Riss, ktorý je súčasne aj riaditeľom vydavateľstva.
Podľa Rissa týždenník podal na polícii trestné oznámenie po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavili vyhrážky smrťou súvisiace s karikatúrou islamológa Ramadana.
Tento vplyvný muž, zastávajúci názor, že moslimovia v Európe vytvorili nový "európsky islam" (euroislam) a že je nutné, aby sa viac angažovali v európskej spoločnosti, je na kresbe vyobrazený v sivom obleku, pričom nohavice mu deformuje obrovský stoporený penis. V "bubline", ktorá vychádza z Ramadanových úst, je výrok: "Som šiesty pilier islamu". V rohu nad postavou je ešte text: "ZNÁSILNENIE. Obrana Tariqa Ramadana".
V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 Riss uviedol, že Ramadan sám seba označuje "za islamológa, mysliteľa", preto sa karikatúra aj zmieňuje o "šiestom pilieri islamu (...), džiháde".
Televízia BFMTV pripomenula, že na Ramadana boli nedávno vo Francúzsku podané dve trestné oznámenia za znásilnenie. Okrem toho ho štyri jeho bývalé žiačky obvinili, že s nimi mal pohlavný styk v čase, keď boli ešte neplnoleté.
Parížska redakcia týždenníka Charlie Hebdo sa začiatkom januára 2015 stala dejiskom útoku dvojice islamistických atentátnikov, ktorí sa chceli pomstiť za karikatúru proroka Mohameda. O život vtedy prišlo 12 ľudí a ďalší utrpeli zranenia.
V roku 2011 do redakcie týždenníka útočníci hodili benzínové bomby, lebo sa magazín vysmieval z proroka Mohameda a islamu.
Karikaturista Riss uviedol, že vyhrážky smrťou, ktoré týždenník dostáva, "vlastne ani nikdy neustali". Priznal, že vždy je ťažké vyhodnotiť, či ide o reálnu hrozbu - tentoraz však podľa neho šlo o "explicitné vyhrážky".
Riss spresnil, že redakcia vyhrážky berie vážne, preto v tomto prípade podala trestné oznámenie.
"Je neakceptovateľné, že sa k nám niekto takto správa. Existuje červená čiara, za ktorú neslobodno zájsť," dodal. Podľa Rissa je vyhrážanie sa smrťou z pohľadu práva "trestateľné". Súčasne odsúdil pokusy o banalizovanie podobných výziev k vražde.
Informoval o tom v pondelok Laurent Sourisseau, karikaturista týždenníka publikujúci pod menom Riss, ktorý je súčasne aj riaditeľom vydavateľstva.
Podľa Rissa týždenník podal na polícii trestné oznámenie po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavili vyhrážky smrťou súvisiace s karikatúrou islamológa Ramadana.
Tento vplyvný muž, zastávajúci názor, že moslimovia v Európe vytvorili nový "európsky islam" (euroislam) a že je nutné, aby sa viac angažovali v európskej spoločnosti, je na kresbe vyobrazený v sivom obleku, pričom nohavice mu deformuje obrovský stoporený penis. V "bubline", ktorá vychádza z Ramadanových úst, je výrok: "Som šiesty pilier islamu". V rohu nad postavou je ešte text: "ZNÁSILNENIE. Obrana Tariqa Ramadana".
V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 Riss uviedol, že Ramadan sám seba označuje "za islamológa, mysliteľa", preto sa karikatúra aj zmieňuje o "šiestom pilieri islamu (...), džiháde".
Televízia BFMTV pripomenula, že na Ramadana boli nedávno vo Francúzsku podané dve trestné oznámenia za znásilnenie. Okrem toho ho štyri jeho bývalé žiačky obvinili, že s nimi mal pohlavný styk v čase, keď boli ešte neplnoleté.
Parížska redakcia týždenníka Charlie Hebdo sa začiatkom januára 2015 stala dejiskom útoku dvojice islamistických atentátnikov, ktorí sa chceli pomstiť za karikatúru proroka Mohameda. O život vtedy prišlo 12 ľudí a ďalší utrpeli zranenia.
V roku 2011 do redakcie týždenníka útočníci hodili benzínové bomby, lebo sa magazín vysmieval z proroka Mohameda a islamu.
Karikaturista Riss uviedol, že vyhrážky smrťou, ktoré týždenník dostáva, "vlastne ani nikdy neustali". Priznal, že vždy je ťažké vyhodnotiť, či ide o reálnu hrozbu - tentoraz však podľa neho šlo o "explicitné vyhrážky".
Riss spresnil, že redakcia vyhrážky berie vážne, preto v tomto prípade podala trestné oznámenie.
"Je neakceptovateľné, že sa k nám niekto takto správa. Existuje červená čiara, za ktorú neslobodno zájsť," dodal. Podľa Rissa je vyhrážanie sa smrťou z pohľadu práva "trestateľné". Súčasne odsúdil pokusy o banalizovanie podobných výziev k vražde.
Copyright TASR ©2017
