Vyhlásenie ministerky školstva
Martiny Lubyovej k SAV: Koniec registrácie
Sme svedkami poľutovaniahodnej situácie, keď porušovanie zákonov sa zakrýva mediálnymi hrami založenými na klamstvách, dezinformáciách a zavádzaní verejnosti. Je smutné, keď sa takéhoto konania dopúšťa vedenie takej inštitúcie, ako je Slovenská akadémia vied.
Chceme preto uviesť niekoľko faktov jednak pre verejnosť, aj pre samotných pracovníkov SAV.
1. Celé leto sme tu svedkami domnelého sporu medzi SAV a ministerstvom, kde ministerstvo bolo obviňované, že nezákonne šikanuje SAV. SAV sa sama obrátila na Generálnu prokuratúru (GP), aby dosiahla, že rezort školstva má registrovať jej verejné výskumné inštitúcie (VVI). Ministerstvo celý čas informuje, že SAV nesplnila zákonné podmienky pre vznik VVI. Teraz, keď to potvrdila GP, na ktorú sa SAV sama obrátila, akadémia začala tvrdiť, že ministerstvo klame o tom, ako GP rozhodla a že GP nemá právo v tomto určovať postup MŠ. Pýtame sa preto, načo sa SAV na GP obracala? Keď teraz rozhodla GP v neprospech SAV, tak zrazu nemá právo rozhodovať? Všetci musíme akceptovať autoritu GP a v prvom rade SAV, ktorá sa na ňu sama obrátila. Pravda je taká, že nakoniec tu klame niekto iný, konkrétne vedenie SAV, ktoré tvrdilo, že splnilo podmienky registrácie. Citujeme z rozhodnutia GP:
„Zriaďovateľ v zákonom stanovenej lehote požadované údaje nedoplnil a tieto postupne dopĺňal i v mesiacoch jún a júl 2018.“ „Ministerstvo preto doposiaľ neuskutočnilo zápis navrhovaných údajov do registra a to z dôvodu nedodržania zákonom stanovených postupov a termínov zo strany zriaďovateľa.“
2. Druhým klamstvom je, že ministerstvo alebo SNS chce SAV zle, alebo že ju chce ovládnuť. Celý život ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR Martiny Lubyovej je spätý so SAV, jej otec ju úspešne viedol 20 rokov, jej mama v nej celý život pracovala a Martina Lubyová v nej sama pracovala v 90-tych rokoch a od roku 2010. Práve preto jej záleží na existencii a rozvoji SAV a tvrdiť opak, je naozaj cynické klamstvo.
3. Ďalším klamstvom je, že niekto chce SAV ovládnuť. Toto je naozaj konšpiračná teória, ktorou je až zbytočné sa zaoberať, pretože najmä samotní pracovnici SAV vedia, že majú rozsiahlu samosprávu a že voľby orgánov sú také zdĺhavé a komplexné, že trvajú dlhé mesiace, sú komplikovaným mechanizmom, ktorý sa musí veľakrát opakovať, kým sa dosiahne plný stav a ani sama SAV nevie proces urýchliť ani predpovedať jeho výsledok, nieto aby tento proces niekto zvonku riadil.
4. Ďalším klamstvom je, že novela zákona, ktorá je dnes v parlamente, by bola pre SAV likvidačná. Zamyslime sa logicky. VVI nemôžu byť zaregistrované, preto je SAV vo vákuu. Teraz je už aj GP potvrdené, že nemohli byť zaregistrované vinou vedenia SAV. Zrazu je ten stav vákua dobrý? A novela, ktorá ho ma odstrániť, je zlá?... Práve naopak, neprijatím tejto novely by pokračovala právna neistota.
5. Ďalším klamstvom je, že novelu vsunulo na poslednú chvíľu ministerstvo školstva s cieľom ovládnuť SAV. Všetci vieme, že vládny návrh zákona sa nedá vsunúť rýchlo, že išlo o poslaneckú novelu ako nevyhnutný krok práve na odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa SAV napokon ocitla.
6. Ďalšou nepravdou je, že by sa teraz museli organizácie SAV meniť z VVI na rozpočtové a príspevkové organizácie. VVVI nikdy nevznikli a nemôžu sa teda spätne transformovať. Organizácie teraz fungujú de facto v právne neupravenom stave a práve toto má novela odstrániť.
7. Veľmi nebezpečnou nepravdou je to, čím sú zastrašovaní zamestnanci SAV, že pri založení VVI v budúcnosti by prišli o pracovné zmluvy. Jednak pracovné pomery sú pri takýchto prechodoch medzi organizáciami chránene Zákonníkom práce aj európskou smernicou, jednak sami pracovníci SAV vedia, že mnohé ich ústavy fungujú vyše 60 rokov, počas ktorých prešli množstvom zmien, rozdeľovaním, zlučovaním, zmenou právnej formy a že sa tak dialo bez likvidácie, prechodom práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov (PPV) na právneho nástupcu. Je v plnej kompetencii zriaďovateľa a zakladateľa, t.j. SAV v tejto veci rozhodnúť.
A pri tom musí rešpektovať aj Zákonník práce a európske smernice. PPV musia prejsť v plnom rozsahu a je na pracovníkoch SAV, aby poznali svoje práva a nenechali sa zastrašovať.
8. Ďalším klamstvom je, že ministerstvo školstva nedodržalo dohodu z 22. augusta. Sama SAV ju nedodržala, pretože nielen neodovzdala protokoly o majetku na ministerstvo financií, ale dohodnuté protokoly pre rezort školstva dodala SAV až 5. septembra. Tak sami marili možnosť pre ministerstvo školstva, aby podnikla registráciu do 11. septembra. Ministerstvo naopak svoju časť dohody dodržalo, pretože táto znela, že bude konať vo veci registrácie do 11. septembra. Ako potvrdzuje aj GP, konanie vo veci je buď zaregistrovanie, alebo zamietnutie registrácie. Takže toto konanie je naplnené.
Konanie vedenia SAV už prekročilo hranice únosnosti a zodpovednosti najmä voči vlastným pracovníkom, ale aj voči verejnosti. Zvaľovanie viny na ministerstvo školstva za zmarenú registráciu už neobstojí, keď máme aj nález GP potvrdzujúci, že ministerstvo školstva nemohlo zaregistrovať VVI z dôvodu nesplnenia požiadaviek zákona zo strany SAV. Jediné, čo sa rezortu školstva vyčíta, je časové hľadisko, že sme definitívne nezamietli registráciu už skôr. Zo strany ministerstva to bolo preto, že sme sa snažili hľadať riešenie v rámci zákonných možností transformačného paragrafu, či sa ešte nejakým spôsobom dá registrácia dosiahnuť. Keďže ale sama SAV sa sťažovala na nečinnosť, ministerstvo školstva urýchlene registráciu ukončí, presne v súlade s návrhom GP, t.j. konkrétne citujeme, paragraf 41 odsek 12 veta štvrtá zákona 243/2017 o VVI, ktorá hovorí:
§ 41 ods. 12 veta štvrtá zákona o VVI: „Ak navrhovateľ v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu na zápis do registra alebo jeho príloh podľa rozhodnutia ministerstva školstva o prerušení konania, ministerstvo školstva konanie zastaví.“
Nakoľko SAV neodstránila nedostatky návrhu na zápis, MŠ konanie vo veci registrácie zastavuje. Ďalší postup je možný podľa platného zákona o VVI, avšak poslanecká novela by mala ukončiť stav právnej neistoty. Pokiaľ by nebola schválená, stav právnej neistoty by pokračoval, ale už je preukázané a potvrdené aj GP, že to nie je vina ministerstva školstva, že k nemu došlo. Zodpovednosť má vedenie SAV. Zároveň nie je v možnosti ministerstva školstva tento stav odstrániť. Musí to byť urobené zákonom.
Ministerstvo je pripravené následne konať podľa toho, aká zákonná situácia nastane.
Záverom by sme chceli ešte raz zdôrazniť, že ministerstvu školstva a osobne ministerke školstva Martine Lubyovej záleží na tom, aby sa SAV dostala z právnej neistoty, na stabilizácii a následne aj rozvoji SAV.
SAV je samosprávna inštitúcia s vlastným zákonom a rozpočtovou kapitolou, preto jej osud je v rozhodujúcej miere v jej vlastných rukách a mala by si uvedomiť, že klamstvami, politizovaním a odmietaním zodpovednosti sa ďalej nedostane.
