MEDIA NEWS
V severonemeckom meste Stade zadržaný 20-ročný Bulhar sa podľa informácií, ktoré poskytla bulharskej televízii Nova vo štvrtok jeho matka, priznal k vražde novinárky Viktorije Marinovovej z Ruse.
Ako uviedla Nadežda K., "priznal sa, že to urobil, keď bol opitý a pod silným vplyvom drog," citoval matkine slová rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF. "Priznal sa a začal predo mnou plakať. Taký nie je, nedokážem to pochopiť," povedala matka zadržaného žijúca v Nemecku.
Bulharská prokuratúra medzičasom na zadržaného v neprítomnosti vzniesla žalobu z trestných činov znásilnenia a vraždy a žiada o jeho vydanie na trestné stíhanie.
Ešte stále nie je definitívne uzavretá otázka, či jestvovala súvislosť medzi zločinom a prácou obete. Všetky indície však podľa vyšetrovateľov naznačujú, že išlo o spontánne, sexuálne motivované prepadnutie ženy, ktorú páchateľ napokon nielen znásilnil, ale aj usmrtil.
Marinovová koncom septembra moderovala politickú tolkšou, ktorá sa venovala podozreniam zo zneužívania eurofondov vplyvnými bulharskými podnikateľmi a politikmi. Práve preto sa v prvej fáze vyšetrovania kauzy predpokladalo, že sa mohla stať obeťou vraždy v súvislosti s výkonom povolania, čo sa však zrejme nepotvrdí.
Dôvodne podozrivý býval v Ruse neďaleko parku, v ktorom sa našlo telo obete zločinu. Bulharsko opustil údajne cez Rumunsko v sobotu. V krátkom čase ho čaká zrejme vydanie na trestné stíhanie do vlasti.
Bulharská i nemecká strana v reakciách na jeho zadržanie nešetrili superlatívmi na adresu dvojstrannej spolupráce policajných zložiek.
Najvýznamnejší libanonský denník an-Nahár vo štvrtok vyšiel s ôsmimi bielymi stranami vrátane titulnej. Redakcia takto chcela vyjadriť protest proti patovej situácii v politike, keď krajina ani päť mesiacov po parlamentných voľbách nemá vládu. Informovala o tom agentúra AP.
Šéfredaktorka denníka Najla Tuániová uviedla, že "redakcia (takto bije na poplach", lebo "ani počas (občianskej) vojny v krajine nebolo tak zle ako teraz". Šéfredaktorka na tlačovej konferencii vyhlásila, že zo strany redakcie ide o "čin zúfalstva".
Všeobecná kríza v krajine totiž spôsobila existenčné problémy médiám, z ktorých mnohé zanikli, alebo sú nútené vychádzať len v elektronickej podobe.
"Krajina je vo veľkej kríze a všetci sa musíme zmobilizovať. Čo sa stane s Libanonom bez tlače? Chceme zdravú krajinu, zdravú ekonomiku, aby sme sa už nemuseli obávať chorôb a zhoršovania životného prostredia alebo odchodu našich detí do exilu. Každý sektor v tejto krajine je v kríze,"
Novinárka pritom poukázala na neschopnosť politikov vytvoriť vládu alebo riešiť otázky ako znečistenie a hospodárska stagnácia, pričom zdôraznila, že "nielen médiá kričia, toto je výkrik krajiny." "Už nechceme písať o vašich sľuboch, ktoré zostávajú nesplnené," vyhlásila šéfredaktorka.
Rozhodnutie redakcie prestížneho denníka an-Nahár vyvolalo dnes ráno v Libanone prekvapenie. Bez textu, iba biela, bola aj úvodná webová stránka denníka.
Formovanie vlády alebo dosiahnutie dohody o hlavnom politickom smerovaní Libanonu komplikuje systém zdieľania moci, ktorý v tejto krajine vznikol po občianskej vojne v rokoch 1975-1990 a upevnil postavenie dlho vládnucich elít.
Dvadsaťdva amerických demokratických zákonodarcov vyslovilo znepokojenie z politiky prezidenta Donalda Trumpa vo vzťahu k Maďarsku po tom, čo rezort diplomacie USA odvolal svoj pôvodný zámer podporiť nezávislé médiá v Maďarsku sumou vyše 700.000 dolárov (587.000 eur).
O liste adresovanom námestníkovi amerického ministerstva zahraničných vecí pre európske a eurázijské záležitosti Wessovi Mitchellovi informoval vo štvrtok server Politico.
Americký rezort diplomacie vlani v novembri oznámil, že finančne podporí nezávislé regionálne médiá v Maďarsku s cieľom "zlepšiť prístup občanov k objektívnym informáciám o domácich a globálnych otázkach verejného významu". Išlo o reakciu na rastúce znepokojenie amerických a európskych krajín zo snáh premiéra Viktora Orbána o zvýšenie kontroly nad médiami. Napokon ale USA v júli tento projekt zrušili.
Demokrati podľa maďarského spravodajského servera Privátbankár.hu žiadajú americkú vládu, aby zdôvodnila odvolanie dotácie. Podľa nich sa totiž v Maďarsku neustále zužuje priestor pre nezávislé médiá, a "budapeštiansky kabinet z verejných financií podporuje príbehy z Russia Today a Sputnik, ktoré sú považované za hlásnu trúbu ruskej vlády".
Zastavenie finančnej podpory nezávislých médií v Maďarsku žiadali americkí republikáni. Iniciátorom petície v zákonodarnom zbore USA bol republikánsky senátor Andy Harris, podľa ktorého bol maďarský premiér Viktor Orbán jedným z najväčších zástancov prezidenta Trumpa.
Orbán ostro kritizuje zásahy amerického finančníka Georgea Sorosa, ktorého Nadácia otvorenej spoločnosti financuje liberálne neziskové a mimovládne organizácie po celom svete vrátane Maďarska.
Copyright ©TASR 2018
