MEDIA NEWS
Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku v reakcii na vraždu bulharskej novinárky Viktorije Marinovovej vyjadril šok a vyzval bulharské úrady, aby tento zločin dôkladne vyšetrili a poskytli kolegom zavraždenej ochranu.
Vraždou bulharskej novinárky je zdesená aj organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), ako aj predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Harlem Désir i jednotliví novinári na sociálnych sieťach.
Nemenovaný novinár z regionálnej televízie TVN Ruse, kde zavraždená pracovala ako šéfka administratívneho úseku, uviedol, že novinári z televízie síce nedostávali žiadne vyhrážky, ale niektorí z nich sa obávali o svoju bezpečnosť.
Marinovová v televízii TVN Ruse moderovala aj politickú tolkšou. Do vydania z 30. septembra pozvala do štúdia na rozhovor dvoch známych investigatívnych novinárov - Bulhara Dimitara Stojanova z portálu Bivol.bg a Rumuna Attilu Bira, venujúcich sa podozreniam o zneužívaní eurofondov, do ktorého sú údajne zapletení miestni podnikatelia a poslanci.
Oboch novinárov nedávno v Bulharsku zadržali, keď spoločne vyšetrovali okolnosti zničenia dokumentov, ktoré mali dokazovať spojitosť bulharskej stavebnej spoločnosti GP s manipuláciou tendrov EÚ.
Spoluzakladateľ portálu Bivol.bg Asen Jordanov sa pre západné médiá vyjadril, že má dôveryhodné informácie, že novinárom z redakcie jeho portálu kvôli ich pátraniu hrozí nebezpečenstvo.
Smrť Viktorije, "brutálny spôsob, akým bola zavraždená, bola popravou spáchanou na výstrahu," uviedol Jordanov.
Podľa poslednej správy RSF sú investigatívni novinári v Bulharsku vystavovaní mnohým formám nátlaku a zastrašovania, ktoré na nich vyvíjajú oligarchovia s monopolom na kontrolu médií a úradníci podozriví z korupcie alebo kontaktov s organizovaným zločinom.
Podľa Združenia európskych novinárov sídliaceho v Bulharsku sú novinári z regionálnych a miestnych médií obzvlášť ohrození.
Bulharsko sa tento rok prepadlo na 111. miesto v globálnom rebríčku slobody médií, ktorý zostavuje medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc. Ide o najhoršie miesto spomedzi krajín EÚ.
Bulharský premiér Bojko Borisov ubezpečil verejnosť, že po zaistení dôkazov je objasnenie tohto trestného činu "len otázkou času".
Obnažené telo novinárky sa našlo v sobotu popoludní v Ruse: bolo ukryté v kríkoch na ťažko prístupnom mieste neďaleko Dunaja. Podľa bulharskej polície bola Marinovová pred vraždou znásilnená a zbitá. Telo obete našiel náhodný okoloidúci, ktorý privolal políciu. Príbuzní novinárku identifikovali po niekoľkých hodinách.
Smrť podľa predbežných zistení nastala v dôsledku úderov do hlavy a udusenia.
Zdroje blízke vyšetrovaniu medzičasom informovali, že polícia má pochybnosti o spojitosti vraždy a novinárskej profesie obete. Z miesta činu totiž podľa miestnej prokuratúry zmizli novinárkin mobilný telefón, kľúče od jej auta, okuliare, ako aj časť oblečenia. K zločinu podľa všetkého došlo za bieleho dňa.
Vyšetrovatelia však podľa miestnych médií preverujú všetky možné motívy.
Nemecká vláda v pondelok ostro odsúdila vraždu bulharskej novinárky Viktorije Marinovovej a tento zločin označila za "brutálny a strašný". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí uviedol, že je naliehavé, "aby prebehlo rýchle vyšetrovanie a aby bola táto strašná udalosť čo najúplnejšie objasnená".
Telo 30-ročnej televíznej žurnalistky Marinovovej, ktorá bola surovo zbitá, znásilnená a uškrtená, našli v sobotu 6. októbra blízko rieky Dunaj v meste Ruse na severe Bulharska.
Nemecký poslanec z tábora Zelených v Európskom parlamente Sven Giegold vyhlásil, že vraždou by sa mala znepokojovať celá Európa.
Giegold povedal: "Najprv Malta, potom Slovensko, teraz Bulharsko. Je neprípustné, že v Európe znovu a znovu zabíjajú novinárov." Myslel tým vraždy dvoch ďalších novinárov v spomínaných krajinách - Daphne Caruanovej-Galiziovej na Malte a Jána Kuciaka na Slovensku, ktorého zastrelili spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou.
Nemecký poslanec vyzval europarlament, aby urýchlene poslal do Bulharska delegáciu na pomoc pri vyšetrovaní zločinu.
Bangladéšsky prezident Abdul Hámid podpísal v pondelok návrh zákona, ktorý má podľa kritikov potláčať slobodu prejavu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Tlačový tajomník Džojnal Abedin spresnil, že Hámid podpísal Zákon o digitálnej bezpečnosti.
Proti návrhu zákona protestovali vedúci predstavitelia médií, novinárske združenia a organizácie na ochranu ľudských práv v Bangladéši aj mimo neho - tvrdili, že môže byť svojvoľne použitý proti kritikom vlády.
Bangladéšska premiérka Hasína Wadžídová ho však v parlamente bránila a argumentovala, že návrh zákona je zamýšľaný ako ochrana krajiny pred propagandou.
Legislatíva nahrádza predchádzajúci zákon o informačných a komunikačných technológiách, na základe ktorého boli za očierňovanie zažalovaní mnohí vydavatelia a novinári.
Pozorovatelia tvrdia, že nový bangladéšsky zákon je odrazom znepokojujúceho trendu v začínajúcich ázijských demokraciách.
Žurnalisti v Nepále zápasia s podobným zákonom, ktorý bol schválený v auguste.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí si už druhýkrát za posledný týždeň predvolalo saudskoarabského veľvyslanca v súvislosti s prípadom novinára, ktorý je nezvestný po návšteve konzulátu Saudskej Arábie v Istanbule a podľa miestnych vyšetrovateľov mohol byť zavraždený v priestoroch tohto zastupiteľského úradu. Agentúra DPA o tom informovala v pondelok s odvolaním sa na správu tureckej štátnej tlačovej služby Anadolu.
Veľvyslanec Rijádu sa mal dostaviť na ministerstvo zahraničných vecí v Ankare už v nedeľu večer, aby mu tlmočili, že Turecko očakáva "plnohodnotnú spoluprácu" pri objasňovaní zmiznutia.
Novinár Džamál Chášukdží (59) pochádzajúci zo Saudskej Arábie zmizol minulý utorok, keď navštívil konzulát tejto krajiny v Istanbule, aby si vyzdvihol doklady pred sobášom s tureckou snúbenicou. Americký denník The Washington Post, pre ktorý žurnalista prispieval, následne uviedol s odvolaním sa na nemenovaných tureckých predstaviteľov, že podľa predpokladu vyšetrovateľov sa stal obeťou "vopred naplánovanej vraždy", čo však druhá strana odmieta. Konzulát trvá na tom, že Chášukdží z objektu odišiel.
Televízna stanica CNN Türk uviedla v pondelok s odvolaním sa na diplomatické zdroje, že turecké orgány požiadali o povolenie prehľadať saudskoarabský konzulát. Pred jeho areálom sa medzitým zhromaždili demonštranti požadujúci objasnenie Chášukdžího prípadu, a to vrátane jemenskej novinárky Tawakkul Karmánovej, držiteľky Nobelovej ceny mieru, dodala DPA.
Zmiznutie Chášukdžího by mohlo zhoršiť už aj tak napäté vzťahy medzi Saudskou Arábiou a Tureckom. Vyvoláva tiež nové otázky okolo konzervatívneho kráľovstva a krokov jeho korunného princa Muhammada bin Salmána, o ktorom tento novinár vo svojich komentároch písal kriticky.
Copyright © TASR 2018
Šéf talianskych populistov a vicepremiér Luigi Di Maio cez víkend opakovane zaútočil na tlač, najmä na denník La Repubblica a týždenník L’Espresso. Tvrdí, že šíria falošné správy, nikto ich nečíta, a preto prepúšťajú. Jeho slová odsúdili všetky významné periodiká.
Copyright © ČTK 2018
