MEDIA NEWS
Herec Alejandro Edda, ktorý v televíznom seriáli Narcos: Mexico hrá Joaquína Guzmána prezývaného El Chapo, sa prišiel pozrieť na súdny proces so skutočným drogovým bossom. Podľa amerických médií sa predstaviteľ jednej z hlavných rolí seriálu v pondelok prekvapivo objavil na súdnom vypočutí, hlavou pokynul na Guzmána, ktorý sa obratom pousmial a žmurkol na neho.
Proces s narkobossom sa začal v novembri a beží o niečo rýchlejšie, než sa očakávalo. Prokuratúra by mohla uzavrieť dokazovania ešte tento týždeň. Obe strany by tak mohli predniesť svoje záverečné reči už budúci týždeň. Nie je jasné, koľko času potom bude potrebovať porota na vynesenie rozsudku ani kedy by v prípade odsúdenia mohol byť Guzmánovi vymeraný trest.
"Vyzeral šťastne," povedal Guzmánov právnik William Purpura, ktorý svojho mandanta na zvláštneho hosťa sediaceho v sále upozornil. S búšiacim srdcom a spotenými rukami sa tridsaťštyriročný Edda pozrel Guzmánovi do očí. "Pozrel sa na mňa a žmurkol," opísal herec, pôvodom tiež Mexičan, tento "surreálny" moment. Neskôr sa Edda stretol tiež s Guzmánovou ženou Emmou Coronelovou a jeho obhajcom. Podľa médií Edda povedal, že Guzmán je vinný a musí byť odsúdený.
Šesťdesiatjedenročný Guzmán opakovane povedal, že by svoj životný príbeh rád videl v knižnej alebo filmovej podobe. Seriál Narcos: Mexico, ktorý pojednáva o mexickom obchode s drogami, je od polovice novembra k videniu na internetovej televízii Netflix. Teraz sa v hlavnom meste Mexiku točí druhá séria.
Vlastník českého vydavateľstva Economia Zdeněk Bakala a jeho žena Michaela v pondelok opustili štatutárny orgán tohto mediálneho domu.
Bakala nechce vydavateľstvo predať a zostava jeho kľúčovou investíciou prostredníctvom ktorej chce podporovať a obhajovať nestrannú a nezávislú žurnalistiku.
Bakala rezignoval na post člena dozornej rady, Michaela Bakala na pozíciám členka predstavenstva.
Economia, ktorej jediným akcionárom je Bakala, vydáva v Česku denník Hospodárske noviny, týždenník Ekonom a Respekt a niekolko odborných titulov.
Zároveň prevádzkuje weby Aktuálne.cz, IHNED.cz, Atlas.cz alebo Volný.cz.
Copyright © ČTK 2019
Osobitná spravodajkyňa OSN pre mimosúdne, súhrnné alebo svojvoľné popravy Agnes Callamardová požiadala veľvyslanca Saudskej Arábie v Turecku o prístup do budovy generálneho konzulátu kráľovstva v Istanbule, v ktorého priestoroch údajne bol v októbri 2018 zabitý saudskoarabský novinár Džamál Chášukdží. Callamardová o tom informovala v rozhovore pre utorkové vydanie tureckého denníka Hürriyet.
Dodala, že požiadala aj o povolenie vykonať návštevu samotného kráľovstva, zatiaľ však z Rijádu nedostala odpoveď.
Callamardová v pondelok, v prvý deň svojej návštevy v Turecku, rokovala s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom. Prijal ju aj minister spravodlivosti Abdulhamit Gül.
Callamardovej návšteva v Turecku potrvá do soboty a jej cieľom je pomôcť objasniť okolnosti smrti novinára Chášukdžího, ktorého podľa dostupných informácií 2. októbra 2018 v budove sauskoarabského konzulátu v Istanbule zavraždili agenti Saudskej Arábie. Jeho telo sa doteraz nenašlo.
Spolu s Callamardovou pricestoval do Turecka aj trojčlenný forenzný tím.
Zodpovednosť za vraždu sa neoficiálne pripisuje saudskoarabskému korunnému princovi Salmánovi. Saudskoarabskí činitelia však označujú tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci.
V Saudskej Arábii sa v januári začal súdny proces s 11 podozrivými z Chášukdžího vraždy. Podľa miestnych médií prokurátor žiada pre piatich z nich trest.
Ankara, ktoré opakovane deklarovala, že postup Rijádu pri objasňovaní novinárovej vraždy nepovažuje za transparentný, minulý týždeň oznámila, že pripravuje medzinárodné vyšetrovanie jeho násilnej smrti.
Riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch Kenneth Roth nedávno upozornil, že Callamardová je "len osobitnou spravodajkyňou" a nemá poverenie hovoriť v mene OSN.
Callamardová sa systematicky zaoberá mimosúdnymi vraždami. Závery vyšetrovania, ktoré sa koná z jej iniciatívy, predstaví v júni tohto roku Rade OSN pre ľudské práva.
Na ropu bohatá Saudská Arábia je kľúčovým americkým spojencom v oblasti Blízkeho východu. Vražda Chášukdžího vyvolala medzinárodný škandál a napätie vo vzťahoch medzi Rijádom a Ankarou i západnými štátmi vrátane USA.
Európska únia vyzvala v utorok reklamné spoločnosti a americké internetové giganty, aby zintenzívnili boj proti dezinformačným kampaniam, z ktorých šírenia je podozrievané aj Rusko. Výkonný orgán EÚ - Európska komisia - vydal toto vyhlásenie pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v máji. Píše o tom agentúra AFP.
Spoločnosti Google, Facebook, Twitter, Mozilla a obchodné združenia už podľa Európskej komisie "určitý posun" uskutočnili tým, že odstraňujú účty falošných a počítačovo generovaných užívateľov a preverujú podozrivé stránky.
Pred májom, keď sa v EÚ bude rozhodovať o zložení nového europarlamentu, však treba "ísť ešte ďalej" a pracovať rýchlejšie, zdôraznil eurokomisár pre bezpečnostnú úniu Julian King.
EK v súvislosti s nadchádzajúcimi eurovoľbami, ktoré musia vo všetkých členských krajinách prebehnúť v termíne 23.-26. mája, spustila ešte v decembri akčný plán proti dezinformáciám na internete. Zároveň vyzvala členské štáty EÚ a veľké technologické spoločnosti, aby sa zmobilizovali v boji proti falošným správam.
Exekutíva EÚ v tejto súvislosti oznámila zriadenie "systému včasného varovania", ktorý by mal v reálnom čase umožniť výmenu informácií medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi Únie ohľadom akýchkoľvek dezinformačných kampaní pred európskymi voľbami.
Podľa decembrového vyhlásenia EK veľké technologické spoločnosti, ako sú Facebook, Twitter, Google či Mozilla, ktoré vlani septembri prijali konkrétne záväzky v rámci "kódexu správania", budú mať povinnosť každý mesiac informovať o svojich aktivitách v boji proti dezinformáciám v on-line prostredí.
Minimálne tretina vysielacieho času na miestnych televíznych kanáloch by mala byť podľa najnovších plánov bieloruskej administratívy v bieloruštine. Informoval o tom v utorok spravodajský server Lenta.ru.
Zavedenie minimálne tretinových kvót avizovala počas stretnutia s predstaviteľmi spoločnosti Belaruskali šéfka prezidentskej kancelárie Nataľja Kočanovová.
Na otázku novinárov ktorí sa pri tejto príležitosti opýtali na súčasný stav bielorusko-ruských vzťahov, Kočanovová odpovedala, že "Bielorusko je mierumilovná krajina, ktorá má špecificky blízke vzťahy so svojím hlavným partnerom Ruskom" pričom dodala, že Rusi sú pre Bielorusov "bratia".
Tradične dobré vzťahy medzi Minskom a Moskvou boli naštrbené po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko ešte v decembri 2018 tvrdo kritizoval ruské daňové zmeny, ktoré spôsobili, že jeho krajina musí platiť za ruskú ropu a plyn vyššiu cenu. Jeho ruský náprotivok Vladimir Putin však kritiku odmietol slovami, že aj napriek zmenám Bielorusko platí za ruské energetické zdroje oveľa menej než ostatné krajiny.
Ruština bola v Bielorusku vyhlásená za druhý úradný jazyk popri bieloruštine v roku 1995. Stalo sa tak na základe referenda, v ktorom sa za tento krok vyslovilo 83,3 percenta zúčastnených občanov. Z výsledkov posledného sčítania obyvateľstva z roku 2009 vyplýva, že až 70 percent obyvateľov Bieloruska považuje za jazyk bežnej komunikácie ruštinu a iba 23 percent bieloruštinu.
Copyright © TASR 2019
