SLOVAK MEDIA NEWS
Financovanie RTVS cez tzv. koncesionárske poplatky sa rušiť nebude. Parlamentom v piatok neprešla novela zákona o RTVS, ktorou chceli predstavitelia SaS nahradiť tieto poplatky príspevkom zo štátneho rozpočtu.
Liberáli sa domnievali, že výber koncesionárskych poplatkov, ktoré až na výnimky platia všetky fyzické osoby evidované dodávateľom elektriny, ako aj zamestnávatelia s aspoň troma zamestnancami, je nespravodlivý a neetický. "Zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu a televízie využívajú alebo nie. Je navyše aj diskriminačný voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nie," tvrdili predkladatelia.
Podľa nich, ak chce štát poskytovať občanom služby RTVS ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré občania štátu už odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami. Výška príspevku pre RTVS na rok 2020 má byť podľa novely na úrovni 81.640.000 eur, pričom v každom ďalšom roku sa má upraviť o priemernú mieru inflácie. K tejto sume SaS dospela vypočítaním priemernej výšky výberu v období posledných dvoch rokov so zaokrúhlením na desaťtisíce nadol.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v júni 2018 povedal, že je zástancom inštitútu koncesionárskych poplatkov, ale časom sa podľa jeho slov "pravdepodobne dopracujeme do situácie, keď nám bude jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že bude chytať myši". Rezník by uprednostňoval systémové riešenie, ktoré bude prijaté na základe ústavného zákona. "Tým by to bolo zabezpečené napevno," doplnil.
V januári 2018 hovoril o možnosti zrušenia poplatkov aj predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Opieral sa o výsledky hospodárenia štátu za rok 2017. "Ušetrené peniaze by sme mali investovať do ľudí, jednou z možností je použiť ich aj na zrušenie koncesionárskych poplatkov," uviedol.
V súčasnej vládnej koalícii vyvolali koncesionárske poplatky spor, a to ešte na začiatku júna 2016. SNS sa vtedy postavila proti plánovanému návrhu vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča zvýšiť ich zo súčasných 4,64 eura na sedem eur a pravidelne ich valorizovať. Danko vtedy uviedol, že zvýšenie poplatkov musí ísť ruka v ruke s optimalizáciou financovania, riadenia aj programovej štruktúry RTVS.
Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku by mala byť v budúcnosti štedrejšia. Podľa návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AvF) by mohli producenti žiadať o refundáciu 30 percent prostriedkov, ktoré pri výrobe filmových a televíznych diel investovali na Slovensku. Vyplýva to z návrhu legislatívnej zmeny, ktorý do pripomienkového konania posunulo Ministerstvo kultúry (MK) SR.
V súčasnosti sa spätné dotácie vyplácajú vo výške 20 percent oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Nimi sú všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. "Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia," uvádza rezort v dôvodovej správe.
Rezort v tejto súvislosti pripomína, že podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je v európskych štátoch bežnou formou podpory. "Štáty Európskej únie majú typicky sadzbu preplácania v rozmedzí 20 - 35 percent oprávnených nákladov s tendenciou ich zvyšovať," pripomína rezort a ako konkrétne príklady uvádza 35-percentnú dotáciu v Holandsku či Rumunsku (zvýšené v roku 2018), 30-percentnú dotáciu, ktorú schválili v roku 2018 v Maďarsku, či zvýšenie na 30 percent, ktoré je v schvaľovacom procese v Estónsku a Poľsku.
Návrhom zákona sa taktiež vytvára do budúcna možnosť pre MK ustanoviť alebo neustanoviť vo vykonávacom právnom predpise minimálnu sumu oprávnených výdavkov, ktoré musia byť v súvislosti s realizovaným filmovým projektom uhradené na to, aby bol takýto projekt podporený AvF v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu. V súčasnosti platná vyhláška ustanovuje minimálnu sumu týchto oprávnených výdavkov. Pri realizácii jedného celovečerného hraného, dokumentárneho či animovaného filmu alebo pri dokumentárnom či animovanom seriáli je povinný limit nastavený na 150.000 eur. Ak ide o filmový projekt v podobe dvoch alebo troch hraných, dokumentárnych či animovaných filmov alebo TV seriálu, je minimálna suma, ktorá oprávňuje žiadať o spätnú 20-percentnú dotáciu, vo výške 300.000 eur. Uvedený limit zároveň nesmie presiahnuť 50 percent rozpočtu projektu.
V návrhu novelizovaného zákona sa upravuje aj nová kompetencia AvF, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá.
V roku 2019 je podľa registrácie producentov a pripravovaných filmárskych projektov na Slovensku spĺňajúcich limity pre spätnú dotáciu alokovaná na tieto účely suma vo výške 4,7 milióna eur.
Copyright © TASR 2019
