Reportéri bez hraníc
sa obávajú, že nový tlačový zákon môže ohroziť slobodné šírenie informácií
Reportéri bez hraníc (RSF) sú znepokojení navrhovanými zmenami slovenského tlačového zákona, ktoré by slovenským politikom uľahčili situáciu pri požadovaní práva na odpoveď v médiách, a to dokonca aj ak publikované fakty boli dokázané a overené. Organizácia sa obáva, že by to mohlo ohroziť slobodné šírenie informácií. Ako uviedla RSF v stanovisku, „v súčasnosti majú politici automaticky právo na odpoveď, len ak o nich boli zverejnené nepravdivé alebo klamlivé tvrdenia. Ale zákon, ktorý sa teraz ocitol v slovenskom parlamente, by im dal na to právo kedykoľvek, keď budú pociťovať, že bola pošpinená ich česť alebo povesť, bez ohľadu na pravdivosť faktov“. Reportéri bez hraníc podotýkajú, že návrh predložila vládnuca strana Smer-SD, ktorá chce dať politikom do rúk efektívny nástroj na obranu pred tým, čo nazýva „mediálnym terorom“. RSF vo svojom stanovisku spomínala aj ďalšie výroky bývalého premiéra a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica na stranu novinárov, ako aj jeho konflikt so šéfredaktorkou denníka Sme Beatou Balogovou. „Fico vyhlásil vojnu novinárom a vytvorenie tímu právnikov v rámci Smeru-SD, ktorý bude monitorovať médiá. Fico, ktorý bol dotlačený k odstúpeniu po tom, čo pred rokom zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka, je notoricky známy svojimi útokmi na médiá a označovaním novinárov za „špinavé protislovenské prostitútky“ a „hlúpe hyeny“.
„Keď médiá zverejňujú obvinenia proti politikom, je legitímne, keď títo politici majú právo na odpoveď, aby sa mohli brániť,“ hovorí Pauline Ad?s-Mevel, šéfka oddelenia RSF pre EÚ a Balkán. „Ale dovoliť politikom, aby sa mohli systematicky dožadovať práva na odpoveď kedykoľvek, keď sa cítia znevážení, dokonca aj ak ide o overené a dokázané fakty, to otvára dvere na zneužívanie. A keďže toto právo by mohlo byť zneužívané, vyzývame slovenských poslancov, aby tento zákon pozmenili tak, aby neohrozoval slobodné šírenie informácií v časoch, keď médiá prinášajú informácie o vražde Jána Kuciaka, ktoré sa môžu týkať niektorých politikov,“ dodala. Na záver organizácia uviedla, že po vražde novinára Jána Kuciaka sa očakávalo, politická trieda bude mať umiernený prístup k médiám a novinárom. „Ale za posledný rok sa neurobilo nič, čo by zlepšilo prostredie pre fungovanie médií a posilnilo ochranu slobody tlače na Slovensku, ktoré sa vo Svetovom rebríčku slobody tlače RSF umiestnilo na 27. mieste spomedzi 180 krajín,“ uzavrela organizácia Reportéri bez hraníc v stanovisku.
Poslanci strany Smer-SD Dušan Jarjabek a Miroslav Číž chcú novelou tlačového zákona opätovne zaviesť právo na odpoveď ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008. Toto právo sa má týkať skutkových tvrdení, a nie hodnotiacich úsudkov. Podľa návrhu „ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde“. Navrhujú, aby novela platila od 1. mája tohto roka. Predseda SNS Andrej Danko chce rozšíriť návrh novely tlačového zákona o právo na odpoveď aj na komentáre a glosy.
Návrh poslancov Smeru a jeho rozšírenie navrhované Andrejom Dankom odmietli už viaceré novinárske organizácie. Kritizovala ho Asociácia vydavateľov tlače a tiež člen Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) a Tlačovo-digitálnej rady SR Pavol Múdry, ktorý tvrdí, že médiá v súčasnosti dávajú politikom pri článkoch, ktoré sa ich môžu týkať, dostatok možností sa vyjadriť.
©2019,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto
správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a
uvedených agentúr je výslovne zakázané.
