Kauza
zmenky TV Markíza
Ak
má Slovensko problém v niektorej z bezpečnostných zložiek štátu,
ide o políciu. Pre agentúru SITA to uviedol predseda Okresného
súdu v Prievidzi a viacnásobný kandidát na post ústavného sudcu
Robert Šorl v súvislosti s medializovanými informáciami o
komunikácii Mariana K. Zverejnil ju Denník N a pridal k nej aj
analytický pohľad vyšetrovateľov. Hovorí sa v ňom o prepojení
záujmových skupín na políciu, prokuratúru a súdy s cieľom
ovplyvňovania trestných konaní či iných záležitostí. Podľa
Šorla však nemusí ísť primárne o zlyhanie celého systému, ale
jednotlivcov, ktorých nedokážu odhaliť ani detailné bezpečnostné
previerky či iné spôsoby kontroly. Rovnaký názor zastáva aj
riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu a dlhoročná investigatívna
novinárka Zuzana Petková, ktorá najväčší problém vidí v
politických nomináciách na kľúčové posty v polícii či
prokuratúre. Podľa jej slov Slovensko nemusí budovať bezpečnostné
zložky „na zelenej lúke“, ale iba správne nastaviť systém,
ktorý bude obdobné prípady eliminovať.
„Z
pohľadu k justícii je tam veľmi málo znakov. Smerom k sudcom som
nezachytil takmer nič, skôr k polícii. Ak je pravda, čo naznačuje
zverejnená komunikácia, tak je to veľmi zlé. Problémom je, že
sa informácie z bezpečnostného prostredia dostávajú k niekomu,
komu nepatria. Nie je dobré ani to, že je tam naznačené
ovplyvňovanie vyšetrovania,“ povedal Šorl. Sudca tiež doplnil,
že pre záujmové skupiny existujú medzery, keď nie je trestné
konanie pod kontrolou viacerých ľudí. „Najväčším pánom
trestného konania nie je prokuratúra, ale skôr polícia. Povedzme,
že tá má informácie, ktoré získa operatívnou činnosťou a
nezačne ich spracovávať procesne. Z toho vyplývajú ďalšie
problémy, takže, ak je niekde kameň úrazu, bude to na polícii.
Koniec koncov aj prokurátor má k dispozícii iba informácie, ktoré
sú filtrované procesom. Ak nemá dovtedy spis, kým nie sú urobené
určité úkony, tak prakticky nevie o tom, čo sa v tom konkrétnom
prípade deje,“ dodal sudca.
Prepísaná
komunikácia zo šifrovanej aplikácie Threema, v ktorej si Marian K.
vymieňal správy aj s Norbertom Bödörom, hovorí aj o ovplyvňovaní
trestných konaní. V takomto prípade tiež existuje podľa Šorla
veľmi malý priestor na manévrovanie. „Výnimkou sú možno
služby trestných súdov, keď sa rozhoduje napríklad o väzbe
alebo odpočúvaní. Iná situácia je tiež v prípade systému v
prípravnom konaní, ktorý prakticky ovláda polícia a prokuratúra
tým, kedy konkrétne návrhy podáva,“ doplnil sudca na margo
náhodného prideľovania spisov na súdoch. „Do istej miery áno.
Povedia si, že túto osobu zadržíme teraz a bude o tom rozhodovať
tento sudca, lebo má službu. Je potrebné však dodať, že tento
model platí iba v prípravnom konaní,“ odpovedal Šorl na otázku
agentúry SITA, či má polícia možnosť ovplyvňovania celkového
systému.
Šéfka
Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková sa domnieva, že
komunikácia Mariana K. preukazuje prepojenie organizovaného zločinu
na najvyššie poschodia polície, prokuratúry či politiky. Podľa
jej slov však môže aj súčasný systém organizácie slovenských
bezpečnostných zložiek fungovať, potrebuje však legislatívne
zmeny. „Ja si myslím, že súčasný systém sa dá takpovediac
opraviť, ale je nevyhnutné, aby sa čo najviac odpolitizovala voľba
kľúčových ľudí v polícii, prokuratúre a na súdoch. Ak ide
totiž o čisto politické nominácie, hrozí, že sa sledujú iné
záujmy ako tie verejné,“ povedala Petková. Aj ona patrila k
skupine novinárov, ktorých na pokyn Mariana K. sledovali.
Polícia
v súvislosti s informáciami o možnom zapojení príslušníkov
Policajného zboru do trestnej činnosti spustila vlastné
vyšetrovanie, ktoré vedie Úrad inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra SR. Komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru na
otázky agentúry SITA odpovedalo tak, že záležitosťou sa zaoberá
Úrad inšpekčnej služby MV SR.
©2019,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto
správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a
uvedených agentúr je výslovne zakázané.
