Zomrel Jean-Pierre Mocky
Mocky, vlastným menom Jean-Perre Mokiejewski, spolupracoval s hercami ako Michel Serrault, Michel Galabru, Francis Blanche, Bourvil či Jean Poiret.
Do sveta filmu vstúpil začiatkom 50. rokov v Taliansku, kde napr. v roku 1954 robil stážistu režisérovi Federicovi Fellinimu pri nakrúcaní filmu Cesta (La Strada) a pôsobil aj v štábe Luchina Viscontiho pri nakrúcaní snímky Vášeň (Senso).
Po návrate do Francúzska nakrútil v roku 1959 svoj prvý film Les Dragueurs, v ktorom hral aj neskorší slávny šansoniér Charles Aznavour.
France Info poznamenal, že charakteristickými črtami Mockyho ďalších filmov boli cynizmus a čierny humor. Upozorňoval v nich na čachre finančníkov (Chut!), absurdity justičného systému (Le témoin), úradov (Les compagnons de la Marguerite), politického života (Une nuit a l’Assemblée nationale či film Piege a cons). Terčom jeho výsmechu bola aj televízna produkcia (La grande lessive - uvedený v češtine pod názvom Velké prádlo), médiá (Un linceul n’a pas de poches), "biznis" v cirkvi (Le miraculé), fanatizmus v športe (A mort l’arbitre!) či všadeprítomná korupcia (Y a-t-il un Français dans la salle?).
Sám seba označoval za "undergroundového" filmára a uťahoval si z kolegov pendlujúcich medzi "Mekkami" filmu - Parížom, Cannes, Benátkami či Berlínom. Často hovoril, že jeho obľúbencami vo filmoch sú postavy z okraja spoločnosti, nepochopení, bití či zaznávaní.
Jean-Pierre Mocky bol počas svojho života trikrát ženatý a vedel o svojich 17 deťoch, pričom pripúšťal, že ich môže byť aj viac. Jedným z jeho synov je aj francúzsky režisér Stanislas Nordey, s ktorým sa však roky nestýkal.
Napriek tomu, že samotný Mocky svoju tvorbu skôr marginalizoval, po roku 2010 získal niekoľko vyznamenaní a cien.
Copyright
© TASR 2019
