MEDIA
NEWS
.jpg)
Hoci Facebook dostal minulý rok v Spojených štátoch rekordnú pokutu vo výške piatich miliárd dolárov (4,4 miliardy eur) za "podvádzanie" používateľov pri ochrane ich údajov, Wylie tvrdí, že svet si stále neuvedomil dôsledky Cambridge Analytica.
"Ak chceme predísť ďalšej Cambridge Analytica, musíme začať reguláciou veľkých technologických firiem aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú ochrany údajov. Musíme sa zamyslieť, či chceme ako spoločnosť tolerovať manipulatívne úmysly," povedal Wylie.
"Novinári a spoločnosť ako taká si myslia, že technologické spoločnosti sú dobré a nemôžu páchať zlo. Dnes však vychádza na povrch, že sú rovnaké ako iné spoločnosti. V prípade, že ide o zisk, robia rozhodnutia ako ropné alebo tabakové spoločnosti," tvrdí Wylie. "Preto ich potrebujeme regulovať," pokračoval.
Wylie porovnal pocity, ktoré cítia Američania po voľbách v roku 2016, k pocitom Afričanov počas obdobia kolonizácie.
"Máme tu veľké firmy, či dokonca krajiny, ktoré sú ochotné zaplatiť za ovplyvnenie volieb. Internet priniesol kolonializmus 2.0," dodal.
Wylie pracoval v spoločnosti Cambridge Analytica ako dátový analytik. Počas predvolebnej kampane v USA pomáhal spoločnosti zneužívať údaje používateľov získané z Facebooku s cieľom víťazstva Donalda Trumpa vo voľbách. Cambridge Analytica pomohol založiť bývalý Trumpov poradca Steve Bannon.
Zoznam
"20 kybernetických dravcov slobody tlače" v roku 2020
zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) pri príležitosti
Svetového dňa boja proti cenzúre na internete, ktorý pripadá na
12. marca.
Zoznam nie je úplný, upozornila RSF, ale zverejnených 20 kybernetických predátorov slobody tlače predstavuje v roku 2020 zjavné nebezpečenstvo pre slobodu názoru a slobodu vyjadrovania, garantovanú článkom 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, uviedla RSF.
Podľa tejto organizácie bolo v roku 2020 zabitých osem novinárov a jeden spolupracovník médií.
Táto organizácia so sídlom v Paríži zostavila 20 hlavných predátorov do štyroch rôznych kategórií podľa toho, aké prostriedky a postupy predátori používajú - ide o šikanovanie, štátnu cenzúru, dezinformáciu alebo špionáž a kontrolu.
Zasahovatelia do slobody na internete môžu byť vnútroštátne orgány, súkromné či neformálne, a preukazujú moc od konca prvého desaťročia 21. storočia.
Ako ďalej konštatovala RSF, niektorí kybernetickí predátori operujú v "despotických štátoch", ale niektoré súkromné spoločnosti špecializujúce sa na kybernetickú špionáž sídlia v západných krajinách - napríklad aj v USA, Spojenom kráľovstve, Nemecku či v Izraeli.
Moc nepriateľov slobodnej informácie na internete má niekoľko foriem. Zisťujú, identifikujú a dohliadajú na novinárov, ktorí "vyrušujú" miestne orgány moci. Zastrašujú ich formou on-line šikany. Umlčujú ich najrôznejšími spôsobmi cenzúry. Pokúšajú sa dokonca destabilizovať demokratické krajiny šírením falošných správ.
Organizácia RSF uviedla túto dvadsiatku krajín ako kybernetických predátorov:
-- do kategórie šikany zaradila: Indiu, Rusko, Brazíliu, Alžírsko, Mexiko;
-- do kategórie štátnej cenzúry: Rusko, Irán, Indiu, Venezuelu, Čínu, Egypt;
-- do kategórie dezinformácie: Vietnam, Filipíny, Saudskú Arábiu, Sudán;
-- do kategórie špionáže a kontroly: Izrael, Švajčiarsko, Taliansko, Saudskú Arábiu, USA, Španielsko a Nemecko.
Svetový deň proti cenzúre na Internete sa pripomína od roku 2008. Jeho hlavným cieľom je mobilizovať každého užívateľa svetovej počítačovej siete na podporu slobodného, pre všetkých prístupného a jedného internetu. Ďalším cieľom tohto dňa je v prvom rade odhaľovať a potláčať cenzúru v počítačovej sieti v jednotlivých štátoch sveta.
Copyright © TASR 2020
Zoznam nie je úplný, upozornila RSF, ale zverejnených 20 kybernetických predátorov slobody tlače predstavuje v roku 2020 zjavné nebezpečenstvo pre slobodu názoru a slobodu vyjadrovania, garantovanú článkom 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, uviedla RSF.
Podľa tejto organizácie bolo v roku 2020 zabitých osem novinárov a jeden spolupracovník médií.
Táto organizácia so sídlom v Paríži zostavila 20 hlavných predátorov do štyroch rôznych kategórií podľa toho, aké prostriedky a postupy predátori používajú - ide o šikanovanie, štátnu cenzúru, dezinformáciu alebo špionáž a kontrolu.
Zasahovatelia do slobody na internete môžu byť vnútroštátne orgány, súkromné či neformálne, a preukazujú moc od konca prvého desaťročia 21. storočia.
Ako ďalej konštatovala RSF, niektorí kybernetickí predátori operujú v "despotických štátoch", ale niektoré súkromné spoločnosti špecializujúce sa na kybernetickú špionáž sídlia v západných krajinách - napríklad aj v USA, Spojenom kráľovstve, Nemecku či v Izraeli.
Moc nepriateľov slobodnej informácie na internete má niekoľko foriem. Zisťujú, identifikujú a dohliadajú na novinárov, ktorí "vyrušujú" miestne orgány moci. Zastrašujú ich formou on-line šikany. Umlčujú ich najrôznejšími spôsobmi cenzúry. Pokúšajú sa dokonca destabilizovať demokratické krajiny šírením falošných správ.
Organizácia RSF uviedla túto dvadsiatku krajín ako kybernetických predátorov:
-- do kategórie šikany zaradila: Indiu, Rusko, Brazíliu, Alžírsko, Mexiko;
-- do kategórie štátnej cenzúry: Rusko, Irán, Indiu, Venezuelu, Čínu, Egypt;
-- do kategórie dezinformácie: Vietnam, Filipíny, Saudskú Arábiu, Sudán;
-- do kategórie špionáže a kontroly: Izrael, Švajčiarsko, Taliansko, Saudskú Arábiu, USA, Španielsko a Nemecko.
Svetový deň proti cenzúre na Internete sa pripomína od roku 2008. Jeho hlavným cieľom je mobilizovať každého užívateľa svetovej počítačovej siete na podporu slobodného, pre všetkých prístupného a jedného internetu. Ďalším cieľom tohto dňa je v prvom rade odhaľovať a potláčať cenzúru v počítačovej sieti v jednotlivých štátoch sveta.
Copyright © TASR 2020
Česká
snemovňa zvolila dnes do Rady Českej televízie niekdajšieho šéfa
televízneho spravodajstva Romana Bradáča, ekonóma Pavla Kysilka a
bývalého hokejistu a poslanca Jiřího Šlégra. Zvyšné tri
miesta v 15-členný televíznej rade zatiaľ neobsadili, druhé kolo
tajnej voľby sa uskutočnia zrejme na budúcej aprílovej snemovni
schôdzu, terajší predčasne skončila.Do
druhého kola postúpilo šesť kandidátov. Šancu zasadnúť v
televíznej rade majú psychológ Ivan Douda, filmový kritik a
teoretik Zdeněk Holý, predseda správnej rady Nadačného fondu
obetiam holokaustu Michal Klíma, ekonómka Hana Lipovská, Pavel
Matocha, ktorý získal nominácie troch organizácií, okrem iného
právnického spolku Všehrdy a šachového zväzu, a moderátor
Lubomír Veselý známy pod menom Luboš Xaver Veselý.
Opozičné
kluby ODS, KDU-ČSL, TOP 09 a STAN dnes vyzvali predsedu snemovne
volebného výboru Stanislava Berkovca (ANO) na rezignáciu na túto
funkciu. Ak Berkovec nerezignuje, je šéf poslancov ODS Zbyněk
Stanjura pripravený vyvolať rokovania o jeho odvolanie. Dôvodom
je uniknutý Berkovcův e-mail, v ktorom hodnotí kandidátov do Rady
Českej televízie. Berkovec v Snemovni povedal, že dá svoju
pozíciu na čele výboru k dispozícii.
Berkovec
uviedol, že na žiadosť niektorých kolegov im oznámil svoj
súkromný názor na kandidátov. Povedal, že sa ospravedlňuje
za to, že súkromný názor oznámil komukoľvek ďalšiemu a za to,
že žiadna komunikácia politika nie je komunikáciou súkromnú. "Pri
najbližšej možnej príležitosti ponúknem svoju funkciu predsedu
volebného výboru k dispozícii," uviedol. ČTK neskôr
povedal, že ešte nevie, kedy sa tak stane, pretože s podobnou
situáciou nemá skúsenosti.Berkovcovo rokovania označil už v
utorok za šokujúce šéf ČT Dvořák. "Úplne popiera
úlohu Rady ČT ako garanta nezávislosti a objektivity médiá
verejnej služby," uviedol o Berkovcovi.
2020
© ČTK Copyright
Kubánsko-americký
herec Andy García sa predstaví v pilotnom filme dramatického
seriálu Rebel, ktorý je inšpirovaný súčasným životom
obhajkyne Erin Brockovich. V projekte televízie ABC sa predstaví po
boku Katey Sagal, ktorá stvárni titulnú hrdinku.
Rebel,
za ktorým stojí tvorkyňa Krista Vernoff, sa zameria na Annie
"Rebel" Bello (Sagal), právnu obhajkyňu bez titulu z
práva - vtipnú, neporiadnu, inteligentnú a nebojácnu ženu,
ktorej veľmi záleží na veciach, za ktoré bojuje, a ľuďoch,
ktorých miluje. Keď sa Rebel zapojí do boja, v ktorý verí, vyhrá
za každú cenu.
Šesťdesiattriročný
García stvárni právnika Juliana Cruza, s ktorým Rebel konzultuje,
hoci niekedy to je naopak. Cruz je mocný, príťažlivý, chytrý a
pragmatický muž, ktorý pred dvomi rokmi ovdovel a stále sa
spamätáva zo straty manželky. Jeho najznámejšia zamestnankyňa
ho často irituje a zaťahuje do náročných prípadov, ktorým by
sa zrejme vyhýbal.
Andy
García, celým menom Andrés Arturo García Menéndez, získal v
roku 1991 nomináciu na Oscara za stvárnenie vedľajšej úlohy vo
filme Krstný otec III (1990). Známy je tiež z filmov
Nepodplatiteľní (1987), Znovu po smrti (1991), Hrdina proti svojej
vôli (1992), Keď muž miluje ženu (1994), Čo robiť v Denveri,
keď je človek mŕtvy (1995), Dannyho jedenástka (2001), Dannyho
dvanástka (2004), Modigliani (2004), Stratené mesto (2005), Zabiť
eso (2006), Dannyho trinástka (2007), New York, milujem ťa (2008),
City Island (2009), Falošní poliši (2014), Pasažieri (2016), Max
Steel (2016), Geostorm (2017), Mamma Mia! Here We Go Again (2018) či
Dámsky klub (2018).
©2020,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva
vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto
správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a
uvedených agentúr je výslovne zakázané.
