2. 4. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Pakistanský súd vo štvrtok zrušil rozsudok smrti vynesený nad Ahmedom Omarom Saeedom Sheikhom, ktorý bol odsúdený za zabitie amerického novinára Daniela Pearla z roku 2002. Informovala o tom agentúra AFP.
Sheikhov právnik Chawdža Navíd pre agentúru AFP spresnil, že jeho mandantovi bol trest zmiernený na sedem rokov odňatia slobody.
Keďže Sheikh je vo väzení od roku 2002, očakáva sa jeho skoré prepustenie. Súd však zatiaľ takýto príkaz nevydal, dodal obhajca.
Daniel Pearl ako novinár pracoval pre americký denník The Wall Street Journal. Bol vedúcim jeho juhoázijskej redakcie v Bombaji, odkiaľ podnikal pracovné cesty aj do Pakistanu. V januári roku 2002 sa tam stal obeťou únosu. Jeho násilná smrť sa potvrdila 21. februára 2002.
Za jeho únos a vraždu bola odsúdená štvorica mužov. Medzi nimi aj v Británii narodený Ahmed Omar Saeed Sheikh, odsúdený v minulosti za únosy západných turistov v Indii i únos lietadla.


Srbská vláda sa po vlne kritiky rozhodla zrušiť nariadenie, ktoré jej umožňovalo kontrolovať informácie týkajúce sa nového koronavírusu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Srbská premiérka Ana Brnabičová uviedla, že vládne nariadenie, ktoré bolo prijaté minulú sobotu, bude od štvrtka zrušené, aby nič nevrhalo zlé svetlo na prácu jej vládneho kabinetu. Dodala však, že je naďalej presvedčená, že "toto opatrenie chráni každého - občanov, zdravotníkov a rodiny pred šírením falošných správ a neoverených informácií", citovala jej slová agentúra AP.
Príslušný vládny výnos určoval, že o koronavíruse smie informovať len samotná premiérka alebo ľudia, ktorých touto úlohou poverí. Kritiku si vyslúžil od Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE), ako aj od miestnych médií.
V stredu navyše polícia zadržala Anu Laličovú, novinárku súkromného spravodajského portálu Nova.rs, po tom, čo informovala, že zdravotnícky personál v nemocnici v Novom Sade nemá dostatok ochranných pomôcok proti koronavírusu a nie je ani dostatočne vyškolený.
Novinárku prepustili vo štvrtok po vypočúvaní a po protestoch novinárskych zväzov. Právnik Laličovej podľa AP uviedol, že polícia prehľadala aj jej byt a zaistila laptop a dva mobilné telefóny.
Nariadenie srbskej vlády podľa novinárov zavádza cenzúru, ohrozuje investigatívnu žurnalistiku a slobodu tlače.
Nemocnica, o ktorej novinárka písala vo svojej správe, zverejnené informácie odmietla a zažalovala ju za očierňovanie a za to, že vyvolala znepokojenie verejnosti.
Mnohé nemocnice v Srbsku na začiatku pandémie koronavírusu nedisponovali základnými ochrannými pomôckami. Vláda však odvtedy pomôcky nakúpila a dostala aj pomoc od Číny a Európskej únie, poznamenala Reuters.
V Srbsku hlásia 1060 prípadov nákazy koronavírusom a 28 úmrtí. Miestni predstavitelia vyhlásili stav núdze, uzatvorili hranice a v čase od 17.00 h - 05.00 h nariadili zákaz vychádzania.

Copyright © TASR 2020

Súčasťou balíčkov vládnej pomoci v koronavírovej kríze je v niektorých európskych krajinách aj podpora médiám a vydavateľstvom. Inde mediálne domy o pomoc štátu ešte len žiadajú. Napríklad v Taliansku alebo Maďarsku sú médiá čiastočne oslobodená od platenia daní. Vo Švédsku, Fínsku, Írsku či Rumunsku žiadajú o oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Vyplýva to z prehľadu, ktorý vypracovala Svetová asociácia vydavateľov novín a spravodajstva WAN-IFRA.
Vlády už pomáhajú médiám napríklad v Belgicku, Taliansku či Maďarsku. V Belgicku sú médiá oslobodené od všeobecného režimu obmedzení pohybu. Mediálne domy majú dočasne možnosť dávať výpovede s odvolaním sa na vyššiu moc. V Maďarsku štátny pomocný balík obsahuje oslobodenie od dane, čo má médiá podporiť v čase ušlých príjmov z reklamy. Tiež talianske médiá majú z tohto dôvodu daňové úľavy.
Súbor opatrení na podporu médií vzniká tiež v Nórsku. Tamojšie médiá žiadajú stať najmä o zadávaní reklamných kampaní financovaných z verejných peňazí. To isté si želajú tiež mediálne domy v Írsku, Litve alebo Rumunsku. Vo Švédsku mediálne domy po štátu chcú aj čiastočnú úhradu platov zamestnancov alebo daňové úľavy.
Vo Fínsku médiá stoja mimo iného o vrátenie DPH u predajov predplatného. Litovskí vydavatelia chcú zasa žiadať o najmenej štvormesačné daňové prázdniny, o štátnu mzdovú podporu, uľahčenie prístupu ku štátom garantovanej finančnej pomoci či o zriadení špeciálneho fondu, ktorý má udržať mediálne domy nad vodou. Štát by tiež podľa nich mal preplácať náklady na tlač alebo dotovať distribúciu.
Španielske mediálne domy žiadajú oslobodenie od platenia odvodov na sociálne poistenie alebo uľahčený prístup k úverom na distribučnej účely.
V Británii médiá vládu požiadala, aby ich zaradila medzi "nenahraditeľné služby". Novinári by tak mali byť prioritné skupinou aj v potieranie koronavírusu.

2020 © ČTK Copyright