MEDIA NEWS
RSF vo vyhlásení podpísanom aj alžírskymi mimovládnymi organizáciami vyzvali na okamžité prepustenie novinára Chálida Drariniho, ktorý je od 29. marca vo vyšetrovacej väzbe za podnecovanie neozbrojeného zhromažďovania sa a ohrozovania národnej jednoty.
Drariniho v minulosti niekoľkokrát zatkli za účasť na protivládnych demonštráciách zvolávaných protestným hnutím Hirak, ktoré sa v hlavnom meste Alžír konali každý piatok, a to od februára roku 2019.
RSF vo svojom vyhlásení upozorňujú, že väznenie ľudí počas pandémie je "aktom fyzického ohrozenia", a obviňujú alžírsku vládu, že "využíva epidémiu koronavírusu na vyrovnávanie účtov s nezávislou žurnalistikou".
Vo svojom vyhlásení RSF požadujú aj okamžité prepustenie ďalších dvoch väznených novinárov - Belkasema Džira a Sofiana Merakšiho.
Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbún udelil v stredu amnestiu 5377 väzňom, jeho milosť sa však nevzťahuje na desiatky priaznivcov protivládneho protestného hnutia.
Alžírsko aktuálne eviduje 986 prípadov ľudí chorých na COVID-19 a 83 úmrtí.
Spojené štáty označili za "urážku" rozhodnutie pakistanského súdu, ktorý vo štvrtok zrušil rozsudky nad všetkými štyrmi mužmi odsúdenými za vraždu amerického novinára Daniela Pearla z roku 2002. Informovala o tom agentúra AFP.
"Zrušenie rozsudkov za vraždu Daniela Pearla je urážkou obetí terorizmu všade vo svete," vyhlásila predstaviteľka amerického ministerstva zahraničných vecí pre juho- a stredoázijský región Alice Wellsová.
Privítala však náznaky, že pakistanskí prokurátori sa proti rozhodnutiu odvolajú.
"Tí, ktorí sú zodpovední za Danielov odporný únos a vraždu, musia čeliť plnej miere spravodlivosti," dodala Wellsová.
Najvyšší súd pakistanskej provincie Sindh vo štvrtok zrušil rozsudky nad všetkými štyrmi mužmi odsúdenými za vraždu amerického novinára Daniela Pearla z roku 2002.
Kým jeden z mužov, Ahmed Omar Saeed Sheikh, bol v roku 2002 odsúdený na trest smrti, ďalšie tri osoby dostali doživotný trest väzenia.
Tieto tresty najvyšší súd provincie Sindh vo štvrtok zrušil. V prípade Sheikha padol rozsudok sedem rokov odňatia slobody za únos, ktorý si však už odpykal, keďže vo väzení je od roku 2002. Zatiaľ nie je známe, kedy budú muži prepustení na slobodu, dodala AFP.
Daniel Pearl ako novinár pracoval pre americký denník The Wall Street Journal. Bol vedúcim jeho juhoázijskej redakcie v Bombaji, odkiaľ podnikal pracovné cesty aj do Pakistanu. V januári roku 2002, keď tam zbieral materiál na článok o islamistických militantov, sa stal obeťou únosu. Jeho násilná smrť sa potvrdila 21. februára 2002. Na americké veľvyslanectvo bola vtedy doručená videonahrávka so záznamom Pearlovej popravy, po ktorej vrahovia odrezali hlavu od tela.
Za jeho únos a vraždu bola v roku 2002 odsúdená štvorica mužov. Medzi nimi aj v Británii narodený Ahmed Omar Saeed Sheikh, odsúdený v minulosti za únosy západných turistov v Indii i únos lietadla.
V januári roku 2011 však bola zverejnená správa združenia Pearl Project z Georgetownskej univerzity, ktorá tvrdila, že títo odsúdení muži neboli pri novinárovej poprave.
Podľa Pearlovej bývalej kolegyne a blízkej priateľky Asry Nomaniovej, ktorá nezávislé vyšetrovanie viedla, Daniela Pearla popravil Khaled Cheikh Mohammed, známy ako KSM a podozrivý zo zosnovania útokov na USA z 1. septembra 2001.
KSM bol zadržaný v roku 2003, je väznený v americkom väzení Guantánamo na Kube. Psychológ, ktorý s ním komunikoval, uviedol, že sa priznal k Pearlovej poprave.
Pearlova brutálna vražda vyvolala pobúrenie po celom svete. Pozorovatelia v tom čase uviedli, že vrahovia sa pomstili za podporu, ktorý Pakistan poskytol USA v operácii proti režimu fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane a proti vzmáhajúcej sa teroristickej sieti al-Káida.
Pakistanské úrady v piatok nariadili vziať na tri mesiace do väzby štyroch mužov, ktorých rozsudky v prípade vraždy amerického novinára Daniela Pearla z roku 2002 boli vo štvrtok zrušené. Informovala o tom agentúra Reuters.
Kým jeden z mužov, v Británii narodený Ahmed Omar Saeed Sheikh, bol v roku 2002 odsúdený na trest smrti, ďalšie tri osoby dostali doživotný trest väzenia. Tieto tresty najvyšší súd provincie Sindh vo štvrtok zrušil.
V prípade Sheikha padol nový rozsudok sedem rokov odňatia slobody za únos, ktorý si však už odpykal, keďže vo väzení je od roku 2002.
Spojené štáty v noci na piatok označili za "urážku" rozhodnutie najvyššieho súdu provincie Singh. "Zrušenie rozsudkov za vraždu Daniela Pearla je urážkou obetí terorizmu všade vo svete," vyhlásila predstaviteľka amerického ministerstva zahraničných vecí pre juho- a stredoázijský región Alice Wellsová. Privítala však náznaky, že pakistanskí prokurátori sa proti rozhodnutiu odvolajú.
Daniel Pearl ako novinár pracoval pre americký denník The Wall Street Journal. Bol vedúcim jeho juhoázijskej redakcie v Bombaji, odkiaľ podnikal pracovné cesty aj do Pakistanu. V januári roku 2002, keď tam zbieral materiál na článok o islamistických militantov, sa stal obeťou únosu. Jeho násilná smrť sa potvrdila 21. februára 2002. Na americké veľvyslanectvo bola vtedy doručená videonahrávka so záznamom Pearlovej popravy, po ktorej vrahovia odrezali hlavu od tela.
Za jeho únos a vraždu bola v roku 2002 odsúdená štvorica mužov. Medzi nimi aj v Británii narodený Ahmed Omar Saeed Sheikh, odsúdený v minulosti za únosy západných turistov v Indii i únos lietadla.
V januári roku 2011 však bola zverejnená správa združenia Pearl Project z Georgetownskej univerzity, ktorá tvrdila, že títo odsúdení muži neboli pri novinárovej poprave.
Podľa Pearlovej bývalej kolegyne a blízkej priateľky Asry Nomaniovej, ktorá nezávislé vyšetrovanie viedla, Daniela Pearla popravil Khaled Cheikh Mohammed, známy ako KSM a podozrivý zo zosnovania útokov na USA z 1. septembra 2001.
KSM bol zadržaný v roku 2003, je väznený v americkom väzení Guantánamo na Kube. Psychológ, ktorý s ním komunikoval, uviedol, že sa priznal k Pearlovej poprave.
Pearlova brutálna vražda vyvolala pobúrenie po celom svete. Pozorovatelia v tom čase uviedli, že vrahovia sa pomstili za podporu, ktorý Pakistan poskytol USA v operácii proti režimu fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane a proti vzmáhajúcej sa teroristickej sieti al-Káida.
Spoločnosť Google od piatka zverejňuje trendy vo vývoji pohybu komunít na základe agregovaných a anonymizovaných dát. Spoločnosť o tom informovala v piatok. Prehľady by mali pomôcť predstaviteľom zdravotníctva pri prijímaní kritických rozhodnutí v boji proti pandémii nového koronavírusu.
Ide o všeobecné prehľady o tom, ako sa vyvíja návštevnosť v rôznych lokalitách so zvýšeným pohybom ľudí, ako sú potraviny, lekárne, parky, zastávky MHD či vlakové a autobusové stanice a pracoviská. Z dát nie je možné identifikovať konkrétnych používateľov.
„Vzhľadom na to, ako štáty a komunity po celom svete bojujú s pandémiou COVID-19, narastá potreba dát a štatistík, na základe ktorých by mohli predstavitelia zdravotníctva rozhodovať o najvhodnejších opatreniach spomaľujúcich rýchlosť prenosu tohto ochorenia,“ vysvetlila spoločnosť.
Google bude tieto prehľady v počiatočnej fáze poskytovať v 131 krajinách. „Oficiálnym predstaviteľom pomôžu získať ďalšie údaje o tom, ako sa prejavujú uzatváranie škôl, karanténa a ďalšie opatrenia smerujúce k splošteniu krivky epidémie,“ dodala spoločnosť.
Prehľady poskytujú napríklad štatistiky o tom, ako sa v čase mení charakter nevyhnutného pohybu obyvateľstva, čo môže slúžiť napríklad aj na stanovenie vhodných otváracích hodín. Informácia o frekventovanosti staníc zase môže poslúžiť na určenie primeraného počtu vagónov vlakov, aby neboli príliš preplnené.
Spoločnosť tieto dáta zatiaľ zverejňuje na úrovni krajín a regiónov, v ďalších týždňoch bude pracovať aj na možnosti zobrazenia dát za menšie územné celky. „Prehľady zobrazia trendy za niekoľko posledných týždňov, najkratší interval bude spred 48 - 72 hodín,“ dodala spoločnosť.
Prehľady podľa spoločnosti plne rešpektujú ochranu súkromia. „Nikdy z nich tak nebude možné odhaliť polohu, pohyb alebo kontakty konkrétneho používateľa. Prehľady čerpajú z anonymizovaných dát od používateľov, ktorí si sami aktívne zapli funkciu história polohy, ktorá je vo východiskovom nastavení pre všetkých používateľov vypnutá,“ dodala spoločnosť.
Podľa dát, ktoré spoločnosť uviedla pre Slovensko k 29. marcu, klesol pohyb ľudí na miesta, ako sú reštaurácie, kaviarne, obchodné centrá, múzeá či knižnice, oproti bežnému stavu o 82 %. Ešte viac klesol pohyb ľudí na miesta, ako sú potraviny, sklady potravín, trhy, obchody so špeciálnymi potravinami, drogérie či lekárne, a to o 89 %. Na staniciach verejnej dopravy klesol pohyb o 61 % a na pracoviskách o 38 %.
Trend vývoja pohybu ľudí do parkov, pláží či verejných záhrad klesol o deväť percent. Naopak, však stúpol pohyb ľudí v miestach bydlísk o 10 %.
Britské rozhlasové a televízne stanice budú za vysielanie nepravdivých informácií a odporúčaní týkajúcich sa nového koronavírusu čeliť sankciám. Upozornenie prichádza po tom, čo jedna z regionálnych rozhlasových staníc dostala od regulačného úradu niekoľko varovaní za vysielanie nepodložených informácií, podľa ktorých je koronavírusová pandémia spojená so spustením najnovšej generácie mobilnej 5G siete. Informáciu priniesol britský denník The Guardian.
Na vysielanie neoverených fám sa sťažovali niektorí poslucháči rozhlasovej stanice Uckfield FM, vysielajúcej v grófstve Sussex. Žena predstavená ako "registrovaná zdravotná sestra" tam bez akýchkoľvek dôkazov tvrdila, že k prepuknutiu choroby došlo v súvislosti so zavedením 5G telefónnej siete v čínskom Wuchane, pôvodnom epicentre epidémie, a že vírus bol vytvorený v laboratóriu. Neskôr sa však ukázalo, že nešlo o zdravotníčku, len o zástankyňu alternatívnej medicíny.
"Nevieme o žiadnych vedeckých dôkazoch, ktoré by dokázali potvrdiť takéto sporné tvrdenie, ktoré je v rozpore so všetkými oficiálnymi odporúčaniami týkajúcimi sa koronavírusu, tak vo Veľkej Británii, ako aj na medzinárodnej úrovni," uviedol vo svojom stanovisku Britský úrad pre rozhlasové a televízne vysielanie (Ofcom).
Ofcom tiež potvrdil, že aktívne monitoruje televízne a rozhlasové stanice, ktoré by mohli vysielať nepodložené informácie o príčinách a pôvode ochorenia COVID-19, a narušiť tak dôveru ľudí v overené zdroje informácií.
Copyright © TASR 2020
