MEDIA NEWS
Umar Rádí, 33-ročný novinár a ľudskoprávny aktivista bol od 24. júna už desaťkrát predvolaný na vypočúvanie a následne umiestnený do väzby v meste Casablanca.
Vyšetrujú ho pre údajné "prijatie finančných prostriedkov zo zahraničia s cieľom narušiť vnútornú bezpečnosť štátu". Podozrivý je aj z toho, že udržiaval kontakty so zahraničnými agentmi tajných služieb s cieľom oslabiť diplomatické postavenie Maroka.
Rádího podľa prokuratúry tiež vyšetrujú v súvislosti s "použitím násilia" a "znásilnením" na základe obvinení jednej mladej ženy.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) minulý mesiac tvrdila, že marocká vláda použila dômyselné metódy sledovania s cieľom odpočúvať Rádího telefón. Vláda to odmietla a požiadala túto Amnesty, aby svoje tvrdenia podložila spoľahlivými dôkazmi.
Rádí sa do povedomia verejnosti dostal minulý rok, keď ho zatkli po tom, ako na Twitteri zverejnil príspevok, v ktorom sa postavil na obranu protivládnych demonštrantov, pripomína AP. V marci tohto roka mu súd udelil štvormesačný podmienečný trest a pokutu vo výške približne 42,6 eur (50 dolárov).
Britská polícia taktiež oznámila, že hanlivé výroky rapera vystupujúceho pod umeleckým menom Wiley vyšetrí.
Twitter uviedol, že účet rapera "natrvalo" zrušil pre "pre opakované porušenie pravidiel ohľadom nenávistných komentárov a správania".
Spoločnosť však k takémuto rozhodnutiu pristúpila až po 48-hodinovom bojkote, ktoré voči jej platforme spustilo v pondelok viacero britských politikov a celebrít. Reagovali tým na skutočnosť, že niektoré z hanlivých príspevkov rapera Twitter dlho nezmazal - viditeľné boli dokonca až 12 hodín po zverejnení.
Britský premiér Boris Johnson sa do bojkotu nezapojil, keďže musel informovať o "dôležitých správach týkajúcich sa verejného zdravia," uviedla jeho kancelária.
"Zároveň sme sa však jasne vyjadrili, že reakcia Twitteru na antisemitické komentáre nebola dostatočne dobrá a v budúcnosti musí byť oveľa lepšia," povedal premiérov hovorca James Slack.
Twitter spolu so sociálnou sieťou Instagram hudobníkovi zakázali ešte v piatok, po tom, ako zmienené príspevky zdieľal, na sedem dní prístup do jeho konta. Po kritike osobností verejného života s Wileymu zrušila zmluvu aj jeho nahrávacia spoločnosť.
V statusoch Wiley nazýva židov okrem iného napríklad aj "zbabelcami" a "hadmi".
Do kampane sa zapojili preživší z celého sveta, vrátane nevlastnej sestry Anny Frankovej, a nakrútili 30-sekundové posolstvá, ktoré umiestnili na viacerých sociálnych sieťach, napríklad na Instagrame a Twitteri, a majú hashtag #NoDenyingIt (Žiadne popieranie).
Online kampaň prichádza v čase, keď Facebook bojkotujú stovky inzerentov (aj spoločnosti Coca-Cola, Hershey či Adidas), a má donútiť k ráznejším krokom proti škodlivému a poburujúcemu obsahu, ktorý propaguje násilie a nenávisť.
"Stratila som celú svoju rodinu. Mnoho, mnoho členov rodiny. To sa nedá popierať! Odstráňte z Facebooku popieranie holokaustu," vraví vo svojom videu Eva Schlossová, nevlastná sestra Frankovej.
Ďalším preživším holokaust, ktorý do projektu prispel, je 84-ročný Serge Klarsfeld, popredný "lovec nacistov". Pomohol nacistických vojnových zločincov vypátrať a doviesť pred spravodlivosť.
Kampaň organizuje v New Yorku sídliaca Konferencia Židov s materiálnymi nárokmi voči Nemecku.
Nezisková organizácia sa snaží dosiahnuť odškodnenie od nemeckej vlády a návrat židovského majetku ukradnutého nacistami.
Zuckerberg, ktorý je tiež Žid, vyvolal v roku 2018 ostrú diskusiu, keď vyhlásil, že nemôže odstraňovať odkazy popierajúce fakt, že nacisti vyvraždili šesť miliónov Židov.
Hongkonská polícia na základe nového čínskeho zákona o národnej bezpečnosti zatkla v stredu štyroch ľudí pre podozrenie z podnecovania aktivít smerujúcich k odtrhnutiu Hongkongu od Číny prostredníctvom príspevkov na sociálnych sieťach. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra AP.
Polícia zadržala troch mužov a jednu ženu vo veku od 16 do 21 rokov. Všetci z nich sú pravdepodobne študentmi.
"Naše vyšetrovanie preukázalo, že skupina nedávno na sociálnych médiách oznámila, že založila organizáciu pre nezávislosť Hongkongu," povedal vedúci pracovník novovytvorenej jednotky zameranej na presadzovanie bezpečnostného zákona.
Mesiac po zavedení sporného zákona sú prodemokratické protesty v krajine na ústupe. Aktivisti spolu s akademikmi si teraz kladú otázku, či sa polícia zameria aj na ich činnosti.
Tieto zatknutia sa totiž uskutočnili len deň po tom, ako univerzitného profesora a vedúcu osobnosť politickej opozície Bennyho Taia prepustili zo zamestnania.
Ústredná čínska vláda v Pekingu schválila koncom júna zákon o národnej bezpečnosti pre územie Hongkongu po tom, ako hongkonskí predstavitelia neboli schopní podobný zákon schváliť lokálne.
Čína však prisľúbila Hongkongu, že bude mať vlastný vládny a právny systém na základe princípu "jedna krajina, dva systémy" až do roku 2047, teda 50 rokov po tom, ako Británia v roku 1997 odovzdala svoju bývalú kolóniu pod čínsku správu.
Medzi obyvateľmi Hongkongu vyvolal bezpečnostný zákon obavy, že im budú odopreté slobody a autonómia a úrady využijú zákon na potlačenie akéhokoľvek nesúhlasu so systémom.
Na základe novej právnej normy polícia zatkla niekoľko ďalších ľudí, najmä účastníkov prodemokratických protestov, ktorí skandovali slogany či mávali vlajkami.
Copyright © TASR 2020
