MEDIA NEWS
Niektoré z vyššie postavených katolíckych mníšok zneužívajú svoje postavenie a právomoci vrátane toho, že ostatným sestrám odopierajú zdravotnú starostlivosť či teplé oblečenie. Uvádza sa to v piatkovej správe zverejnenej v katolíckom časopise La Civilta Cattolica, píše agentúra AFP.
Problému zneužívania právomocí mníšok "sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť", uvádza sa v publikovanom článku. Tieto prípady "väčšinou nezahŕňajú sexuálne násilie a netýkajú sa neplnoletých osôb".
Niektoré abatiše sa pozície matky predstavenej držia celé roky a stáva sa, že si do kláštora privedú aj členky svojej rodiny, aby tam bolo o ne bezplatne postarané a získali ubytovanie zadarmo. Tieto príbuzné sú nakoniec po smrti často pochované spolu s ostatnými členkami konventu.
Jedna abatiša napríklad priviedla do rehoľnej komunity svoju matku, ktorá tam žila 20 rokov. "Vždy v lete komunitu opustila, aby matku vzala na dovolenku," píše sa v článku.
Postavenie matky predstavenej v niektorých prípadoch zaisťuje výrazné privilégiá, ako napríklad najlepšiu zdravotnú starostlivosť, zatiaľ čo bežná mníška často nemôže ísť ani k zubárovi či k očnému lekárovi, pretože "má šetriť peniaze".
Podľa zverejnenej správy došlo aj k tomu, že kláštor mníškam zamietol žiadosti o teplé oblečenie s odôvodnením, že nemá peniaze.
"Skrine abatíš sú plné oblečenia nakúpeného za komunitné peniaze bez toho, že by to bolo s kýmkoľvek prekonzultované, zatiaľ čo ostatné (mníšky) si majú sotva čo obliecť," píše sa v správe.
V januári kardinál Joao Braz de Aviz uviedol, že vo vatikánskej rezidencii založenej pápežom Františkom poskytli útočisko bývalým mníškam, ktorých sa katolícka cirkev zriekla.
Poznamenal pritom, že z niektorých sa dokonca stali prostitútky, aby si dokázali zarobiť na živobytie.
Abatiše v niekoľkých prípadoch totiž mníškam, ktoré sa rozhodli konvent opustiť, vzali ich osobné dokumenty alebo im nariadili, aby odišli.
Austrália hodlá prinútiť amerických technologických gigantov Facebook a Google platiť austrálskym médiám za spravodajský obsah. Ako v piatok informovala tlačová agentúra Reuters, ide o prelomový krok zameraný na ochranu nezávislého novinárstva, ktorý bude sledovaný na celom svete.
Austrália sa tak stane vôbec prvou krajinou, ktorá bude od Facebooku a Googlu požadovať, aby platili mediálnym spoločnostiam na základe systému autorského honoráru, ktorý sa ešte v tomto roku stane zákonom, oznámil austrálsky minister financií Josh Frydenberg.
"Je to spravodlivé pre podnikanie austrálskych médií. Zabezpečuje to lepšiu konkurenciu, zvýšenú ochranu spotrebiteľa a udržateľné mediálne prostredie," povedal Frydenberg novinárom v Melbourne.
Opatrenie prichádza v čase, keď technologickí giganti čelia na celom svete požiadavkám na väčšiu reguláciu. Austrálska vláda koncom minulého roka Facebooku a Googlu oznámila požiadavku, aby s tamojšími mediálnym spoločnosťami dosiahli dobrovoľnú dohodu o využívaní ich spravodajského obsahu.
Táto iniciatíva však nenašla živnú pôdu a Canberra teraz tvrdí, že ak do 45 dní nedôjde k dosiahnutiu dohody prostredníctvom arbitráže, Austrálsky úrad pre telekomunikácie a médiá (ACMA) v mene vlády stanoví právne záväzné podmienky.
Podľa odhadov minuloročnej štúdie v Austrálii zaniklo za uplynulé desaťročie približne 3000 novinárskych pracovných miest, keďže tradičné mediálne spoločnosti utrpeli straty z príjmu z reklamy na úkor Googlu a Facebooku, ktoré im za spravodajský obsah nevyplatili nič.
Copyright © TASR 2020
Hospodársky výsledok z minulého druhý štvrťrok zahŕňal tiež pokutu dve miliardy dolárov od americkej Federálnej obchodnej komisie (FTC) za porušenie ochrany súkromia. Zisk na akcie z tohtoročného druhého kvartálu predstavoval 1,80 dolára.
Celkové tržby Facebooku v tomto období medziročne stúpli o 10,7 percent na 18,69 miliardy dolárov, a prekonali tak odhady odborníkov opýtaných spoločností Refinitiv. Tí mali za to, že tržby internetové spoločnosti budú 17,4 miliardy dolárov.
Počet aktívnych mesačných užívateľov v období od apríla do júna vzrástol na 2,7 miliardy, zatiaľ čo analytici odhadovali, že sociálna sieť bude na konci júna mať 2,62 miliardy užívateľov.
Akcie Facebooku v riadnom obchodovaní spevnili o pol percenta na 234,5 dolárov. Po konci seansy si okolo 22:45 SELČ mimo burzové obchodovanie pripisovali pred šesť percent.
Copyright © ČTK 2020
Členovia amerického Kongresu vypočúvali generálnych riaditeľov veľkých technologických firiem v súvislosti s ich dominantným postavením a údajnými monopolistickými praktikami, ktoré utlmujú konkurenciu. Zákonodarcovia v podvýbore Kongresu pre hospodársku súťaž vypočúvali šéfa Facebooku Marka Zuckerberga, generálneho riaditeľa Amazonu Jeffa Bezosa, šéfa Googlu Sundara Pichaia a riaditeľa firmy Apple Tima Cooka. Panel poslancov totiž už rok prešetruje podnikateľské praktiky gigantov zo Silicon Valley s cieľom zistiť, či je potrebné ich prísnejšie regulovať alebo dokonca prikázať ich rozdelenie.
Šéfovia firiem poskytli mnoho údajov, ktorých cieľom bolo ukázať, akej veľkej konkurencii čelia a aké hodnotné sú pre spotrebiteľov ich inovácie a služby. Občas však mali problém odpovedať na otázky v súvislosti s ich podnikateľskými praktikami. Čelili aj sérii ďalších otázok v súvislosti s ich údajnou politickou zaujatosťou, s ich vplyvom na demokraciu v USA či s ich rolou v Číne.
Predseda panelu zákonodarcov člen Snemovne reprezentantov za štát Rhode Island, demokrat David Cicilline, o prešetrovaných firmách povedal, že "majú príliš veľa moci". Nestranní pozorovatelia dospeli k radikálne rozdielnym záverom z vypočúvania. Richard Hamilton, bývalý protimonopolný právnik na americkom ministerstve spravodlivosti, uviedol, že pravdepodobne všetci v podvýbore sa zhodujú na potrebe tvrdšej regulácie všetkých štyroch firiem. Avšak Stephen Beck, generálny riaditeľ poradenskej firmy cg42, uviedol, že prešetrované technologické spoločnosti a ich značky vyšli z vypočúvania v Kongrese relatívne bez ujmy.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
