MEDIA NEWS
Ukrajina vyslovila protest proti britskej stanici BBC, ktorá vo svojej správe zahrnula Ruskom anektované krymské lokality do zoznamu ruských miest, kde sa konali demonštrácie na podporu opozičného aktivistu Alexeja Navaľného.
Ruská regionálna pobočka BBC zverejnila v sobotu 23. januára mapu, na ktorej bolo znázornených "122 ruských miest", kde sa konali protivládne protesty, informovala v pondelok večer spravodajská stanica Slobodná Európa (RFE/RL). Medzi nimi figurovali aj veľké krymské mestá ako Simferopol a Sevastopol. BBC označila túto mapu s vysvetľujúcim dodatkom, že "Rusko anektovalo Krym v roku 2014".
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko napriek tomu vyzval regionálnu pobočku tohto média, aby "nepropagovala ruskú perspektívu". "Sevastopol a Simferopol neboli nikdy ruskými mestami. Treba dodržiavať medzinárodné právo," uviedol Nikolenko.
Moskva ilegálne anektovala Krymský polostrov začiatkom roku 2014 pričom o niekoľko týždňov nato začala podporovať proruských separatistov na východe Ukrajiny, píše RFE/RL. Tamojší stále pretrvávajúci ozbrojený konflikt si doteraz vyžiadal už vyše 13.000 mŕtvych.
Refat Čubarov - líder Medžlisu, najvyššieho exekutívno-reprezentatívneho telesa krymských Tatárov - položil BBC otázku, či chce ruská pobočka tejto stanice "pomáhať Rusku pri anexii Krymu". Vedenie BBC sa k danej záležitosti bezprostredne nevyjadrilo.
Desaťtisíce demonštrantov protestovali 23. januára v Rusku za prepustenie uväzneného Navaľného, ktorého ruské úrady šesť dní predtým zatkli a umiestnili do vyšetrovacej väzby po jeho návrate z Nemecka, kde sa liečil z údajnej otravy nervovoparalytickou látkou Novičok.
Ruská polícia v tejto súvislosti rozohnala protestujúcich, na niektorých miestach i násilným spôsobom, a zatkla viac než 3700 ľudí.
Európsky parlament (EP) si na 1. februára predvolal šéfov spoločností Alphabet, Amazon, Apple a Facebook na vypočúvanie do Bruselu v rámci úsilia EÚ obmedziť právomoci amerických technologických gigantov. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters.
Európsky parlament v najbližších mesiacoch poskytne vstupné údaje pre návrhy Európskej komisie (EK), ktoré majú tieto spoločnosti donútiť k spravodlivému správaniu voči konkurencii a vyššej aktivite v oblasti boja proti falošným informáciám a škodlivému obsahu. Inak budú podľa Reuters čeliť pokutám.
Cieľom plánovaného vypočúvania je podľa textu pozvania výmena názorov s generálnymi riaditeľmi štyroch vedúcich technologických spoločností s cieľom oboznámiť sa s ich súčasnými obchodnými modelmi a budúcimi plánmi.
Poslanci EP sú ochotní vypočúvanie presunúť na iný deň vo februári alebo v marci. Osoby blízke týmto štyrom spoločnostiam však podľa Reuters vyjadrili pochybnosti v súvislosti s tým, či spoločnosti pozvanie prijmú.
Maďarské ministerstvo spravodlivosti na jar predloží do parlamentu návrh zákona, ktorý by mal obmedziť právomoci veľkých internetových spoločností. Ministerstvo chce dosiahnuť, aby sociálne siete nemohli svojvoľne narábať s príspevkami či účtami svojich užívateľov. Oznámila to v utorok na Facebooku šéfka rezortu justície Judit Vargová.
Podľa jej slov je potrebné presadiť tak transparentné a kontrolovateľné fungovanie uvedených spoločností, aké sa vyžaduje aj v prípade malých či veľkých podnikov.
"Naďalej budeme spolupracovať na príprave podobnej právnej normy Európskej únie, avšak udalosti uplynulých dní ukázali, že v záujme ochrany ľudí treba konať rýchlejšie. Dnes totiž už ktokoľvek môže byť svojvoľne vylúčený z on-line priestoru bez akejkoľvek možnosti úradného, transparentného a čestného procesu ochrany svojej osoby," zdôraznila Vargová.
Podľa spravodajského servera 444.hu ministerka spravodlivosti minulý týždeň na Facebooku tvrdila, že táto sociálna sieť obmedzuje viditeľnosť jej profilu a znížila aj jeho dostupnosť, ako sa to "stáva v prípade iných kresťansko-pravicových príspevkov".
Facebook toto však tvrdenie poprel a uviedol, že v prípade Vargovej profilu neboli prijaté žiadne opatrenia.
Server 444.hu dodal, že snahy šéfky rezortu justície sú podobné krokom poľskej vlády. Tá 15. januára avizovala, že pripravuje zákon, ktorý by obmedzil právomoci sociálnych sietí v oblasti mazania príspevkov a blokovania účtov niektorých užívateľov. Podľa nových pravidiel by takéto kroky bolo možné podniknúť len v prípade, ak by predmetný obsah porušoval poľské zákony.
Copyright © TASR 2021
