MEDIA NEWS
Materský koncern internetového vyhľadávača Google, spoločnosť Alphabet, zaznamenal vo 4. kvartáli strmý nárast zisku zhruba o 50 %. Jeho výsledky prekonali odhady analytikov z Wall Street vďaka príjmom z digitálnej reklamy aj práci na diaľku počas pandémie ochorenia COVID-19.
Konkrétne, zisk Alphabet sa za tri mesiace do konca decembra 2020 zvýšil na 15,23 miliardy USD (12,64 miliardy eur), čo predstavuje 22,30 USD na akciu, z 10,67 miliardy USD alebo 15,35 USD/akcia v rovnakom období predchádzajúceho roka. Analytici pritom očakávali zisk 15,99 USD na akciu.
Tržby v uplynulom štvrťroku vzrástli o 23 % na 56,90 miliardy USD zo 46,08 miliardy USD rok predtým, zatiaľ čo analytici odhadovali, že dosiahnu 53,15 miliardy USD. Tržby Google z reklamy stúpli na 46,20 miliardy USD z predvlaňajších 37,93 miliardy USD. Tržby z ďalšieho podnikania sa zvýšili na 6,67 miliardy USD z 5,26 miliardy USD a príjmy z cloud computingu vzrástli na 3,83 miliardy USD z 2,61 miliardy USD.
Google patrí medzi technologické giganty, ktoré profitujú z toho, že ľudia musia počas pandémie pracovať, študovať aj nakupovať z domu a spoliehať sa na internet a dátové centrá. Pandémia tak urýchlila trvalý posun firiem, obchodov a ľudí do on-line priestoru, z čoho ťaží najmä cloude computing.
Dominancia Google v on-line reklame však pritiahla pozornosť regulačných úradov v Európe aj USA a internetový gigant čelí obvineniam zo zneužitia svojej pozície.
Napriek tomu je spoločnosť na dobrej ceste k tomu, aby aj v tomto roku jej príjmy z digitálnej reklamy výrazne stúpli.
.jpg/1200px-Volodymyr_Zelensky_Official_portrait_(cropped).jpg)
Na Ukrajine prestali vysielať tri hlavné televízne kanály. Rozhodol o tom prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého kancelária tieto opatrenia vysvetlila bojom proti dezinformáciám z Ruska. Informovala o tom v stredu agentúra Ukrinform.
Programy televíznych kanálov NewsOne, 112 Ukrajina a Zik a ich regionálne projekty sú teraz k dispozícii iba na videoportáli YouTube. Ich vysielanie na území Ukrajiny bolo zastavené najmenej na päť rokov.
Vlastníkom týchto kanálov je poslanec parlamentu za strany Opozičná platforma-Za život Taras Kozak.
O Kozakovi sa na Ukrajine hovorí, že je "pravou rukou" šéfa politickej rady tejto strany Viktora Medvedčuka. Tieto TV kanály aj odvysielali Medvedčukovo stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keď sa diskutovalo o možnosti obnovenia vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom a o zrušení sankcií.
Je tiež známe, že Medvedčuka a Putina spája i to, že ruský prezident je krstným otcom dcéry Medvedčukovcov Darje.
V reakcii na to začali ukrajinské úrady preverovať dianie v televíziách. Podľa poradcu vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta sú tieto tri televízne kanály aktívne a často otvorene využívané ako nástroj ruskej propagandy na Ukrajine.
O zastavení vysielania troch televíznych kanálov rozhodol Zelenskyj na základe rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany.
Sankcie sa vzťahujú aj na majiteľa zakázaných televíznych staníc - aktíva Tarasa Kozaka na Ukrajine budú zablokované.
Zelenského poradca Mychajlo Podoľak považuje toto rozhodnutie za "absolútne transparentné a motivované". Predstavitelia televízií ho však vnímajú ako politickú pomstu a Ukrajinský zväz novinárov za útok na slobodu prejavu.
Bulharský parlament zvolil za nového generálneho riaditeľa bulharskej tlačovej agentúry BTA Kirila Valčeva, ktorý bude funkciu zastávať najbližších päť rokov. Pri hlasovaní v parlamente ho podporilo 105 poslancov, proti nehlasoval nikto, píše BTA.
Valčeva na tento post zvolili minulú stredu po tom, čo predchádzajúci dlhoročný riaditeľ BTA Maxim Minčev (67) vlani v novembri zomrel po hospitalizácií s ochorením COVID-19.
Kiril Valčev (48) vyštudoval právo na Univerzite v Sofii. Absolvoval tiež profesionálny kurz rádiového manažmentu v Deutche Welle v Nemecku, nemecký Marshallov fond v Spojených štátoch a stáž v bulharskej sekcii televízie BBC v Londýne. Neskôr pracoval aj ako reportér.
Valčev je tiež tajomníkom Únie bulharských štátnych elektronických médií. Ako právnik sa sústredil na záležitosti týkajúce sa médií a autorských práv. Získal mnoho ocenení v mediálnej oblasti.
Boj za slobodu médií by mal byť spojený s bojom za kvalitnú žurnalistiku, povedal v stredu premiér SR Igor Matovič na pôde medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Jeho vyjadrenia sprostredkovalo na Facebooku hnutie OĽANO.
"Sloboda spojená so zodpovednosťou vedie ku kvalitnej žurnalistike, ktorá môže chrániť demokratické zriadenie v jednotlivých štátoch," povedal. To je podľa neho dôležité najmä v dnešnej dobe, keď sociálne médiá často zaujímajú dominantnú úlohu v oblasti šírenia informácii.
Matovič chcel podľa svojich slov z pozície premiéra utvrdiť riaditeľa RSF Christopha Deloira v tom, že cieľom vládnej koalície a vlády je na Slovensku vytvoriť "úplne slobodné prostredie na činnosť poctivých novinárov a žurnalistov".
"Hlavne som sa snažil vysvetliť, že naším kľúčovým cieľom je zmena systému, toho podhubia, ktoré umožnilo, aby mafia ovládla štát, aby na konci de facto dokonala vraždu Jána (Kuciaka) a Martiny (Kušnírovej)," povedal.
"Naším hlavným cieľom je zabezpečiť úplnú slobodu polícii, prokuratúre, súdnictvu, a tým pádom, aby aj tí páchatelia zločinov nemali pocit, že stoja nad štátom," povedal.
Deloir povedal, že v roku 2018 navštívil Bratislavu "len niekoľko dní" po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pripomenul svoje vyjadrenie z tohto obdobia, že "Bratislava je hlavným mestom slobody tlače".
"Za súčasnej situácie, za súčasných technologických zmien je žurnalistika skutočne vo veľkom nebezpečenstve," povedal Deloir.
Európa podľa neho v tomto procese zohrá rozhodujúcu úlohu a Slovensko musí ísť príkladom. Pripomenul, že SR sa v súčasnosti nachádza na 33. mieste v rebríčku slobody tlače celého sveta.
"Na Slovensku je na stole niekoľko zákonodarných iniciatív, ktoré majú za úlohu zlepšiť slobodu tlače, zlepšiť kvalitu mediálneho prostredia," povedal Deloir a dodal, že tieto iniciatívy naznačujú, že SR sa môže stať "modelom pre celú Európu".
Týmito zmenami sa však podľa neho musia posilniť niektoré aspekty ako napríklad ochrana novinárov, verejná mienka a atmosféra v spoločnosti i audiovizuálny zákon v prospech lepšieho fungovania redakčnej práce a finančnej nezávislosti redakcií.
Riaditeľ RSF takisto zdôraznil aj potrebu ochrany zdrojov informácií novinárskej práce. "Tejto iniciatívy sa Slovensko zhostí a musí sa jej zhostiť aj na medzinárodnej úrovni, okrem iného aj na pôde Vyšehradskej štvorky (V4)," dodal.
Šéf výboru NRSR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský povedal, že na Slovensku sa dejú spoločenské zmeny. V tejto súvislosti pripomenul boj proti korupcii, očistu súdnictva, polície a prokuratúry.
Cieľom vlády podľa Čekovského nie je len vyšetrenie jednej vraždy, ale "zabezpečenie, aby tá zmena systému, tá očista systému zabránila podobným tragédiám aj do budúcna".
Matovič v stredu absolvoval i stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci a v meste Meudon, ležiacom v metropolitnej oblasti Paríža, položil veniec k soche generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý pôsobil v miestnom observatóriu.
Copyright © TASR 2021
Spoločnosť Microsoft v stredu uviedla, že podporuje plány Austrálie, podľa ktorých majú najväčšie digitálne platformy platiť za spravodajský obsah. V prípade, že sa konkurenčný gigant Google rozhodne ďalej neprevádzkovať vyhľadávač na austrálskom území, Microsoft sa zaviazal, že malým podnikom pomôže s reklamou na vlastnom vyhľadávači Bing.
Výkonný pracovník Google minulý mesiac na zasadnutí austrálskeho Senátu vyhlásil, že ak vláda prijme návrh zákona, ktorý technologickým gigantom ukladá povinnosť platiť za spravodajský obsah, vyhľadávač Google pravdepodobne v Austrálii viac nebude dostupný. Austrálsky premiér Scott Morrison na to zareagoval vyhlásením, že prázdne miesto by mohla vyplniť firma Microsoft.
Bing je na austrálskom trhu druhý najpopulárnejší vyhľadávač. Podľa webovej analytickej služby Statcounter má však iba 3,6-percentný podiel na trhu. Naopak, Google podľa vlastných údajov zaberá až 95 %.
Morrisson sa nedávno zhováral s generálnym riaditeľom spoločnosti Microsoft Satyom Nadellom o tom, že prípadné uvoľnené miesto by mohol zaujať vyhľadávač Bing. „Môžem potvrdiť, že Microsoft bol dosť presvedčivý. Austrálčania by si rozhodne nepohoršili,“ vyhlásil Morrison.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
