HOAX:
Videá so zapaľovačom nie sú dôkazom, že padá umelý sneh
Tisíce používateľov Facebooku zdieľali videá ukazujúce pokusy roztopiť sneh zapaľovačom. Tie mali byť dôkazom konšpirácie, že sneh padajúci z oblohy sa netopí, lebo obsahuje plasty a pochádza z chemtrails. Konšpirátori tiež poukazovali na čierne stopy, ktoré zapaľovač na snehu zanechal, čím dokladali "podivný" pôvod snehu. Tieto konšpirácie sa však nezakladajú na faktoch. Dôvodom, pre ktorý sa sneh neroztopil, je sublimácia a sadze sú výsledkom nedokonalého spaľovania plynu v zapaľovači, vysvetlil pre AFP profesor z Univerzity Komenského v Bratislave. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Idem vám dokázať, že toto nie je pravý sneh. Je plastový," hovorila žena po španielsky v jednominútovom videu, ktoré bolo súčasťou príspevku. Následne vzala napadaný sneh, vytvorila snehovú guľu a zhruba 25 sekúnd ju držala nad zapáleným zapaľovačom. Sneh sa za krátky čas neroztopil, namiesto toho sa na snehovej guli vytvorila tmavá škvrna.
V inom videu žena rozprávajúca po poľsky tvrdila, že pokus so zapaľovačom zopakovala v Katalánsku. Toto video sa objavilo aj na slovenskom Facebooku, a to prostredníctvom príspevku českej používateľky, ktorá bola prekvapená z toho, že sneh po pokuse sčernel. Príspevok bol neskôr vymazaný, dovtedy ho však stihlo zdieľať viac ako 2100 používateľov Facebooku.
Správy o plastovom snehu v Španielsku sa rozšírili po tom, ako snehová búrka Filomena 7. januára 2021 zasiahla veľkú časť krajiny. V Madride snežilo najviac za posledných 70 rokov, pričom kalamita úplne paralyzovala dopravu v hlavnom meste.
Nepodložené správy o falošnom snehu nie sú novinkou. Videá s rovnakým obsahom sa šíria internetom minimálne od roku 2014. Rôzni ľudia sa pomocou zapaľovaču snažili roztápať sneh napríklad v Dánsku, Spojených štátoch či Srbsku, ale aj na Slovensku. Tieto pokusy však končia neúspešne. To má byť podľa konšpirátorov dôkazom, že takýto sneh obsahuje plasty, prípadne, ž pochádza z chemtrails.
Na vysvetlenie, prečo sa sneh nad zapaľovačom netopí a prečo zanecháva na snehu čierne stopy, sa agentúra AFP spýtala profesora Ivana Černušáka z Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Černušák pre AFP uviedol: "Pri opaľovaní snehu zapaľovačom sa sneh samozrejme topí, dochádza však k tvorbe vodných pár a veľmi pravdepodobne k ochladzovaniu plameňa a teda nedokonalému spaľovaniu". Kryštáliky snehu sa teda v miestach nad plameňom neroztopia a neskvapalnejú, namiesto toho sa pozvoľna rovno menia na vodnú paru, teda sublimujú. To je dôvod, prečo zo snehu nekvapká voda.
Černušák ďalej vysvetlil, že čierne škvrny na snehu nie sú dôkazom plastového snehu: v skutočnosti ide o sadze - nezhorené čiastočky uhlíka, ktoré sa na snehu zachytia. Náplňou tradičných vreckových zapaľovačov býva plyn bután, resp. jeho izoméry. "Ak sa čiastočky uhlíka nespália dokonale, tak vznikajú dym a sadze," vysvetlil profesor Černušák. Výsledkom nedokonalého spaľovania tak nie je len oxid uhličitý ako pri dokonalom spaľovaní, ale aj oxid uhoľnatý a čierne sadze, čo podľa profesora potvrdí aj každý kominár.
"Sadze zo zapaľovača sa dajú vyvolať aj na iných chladných predmetoch, napríklad na studenom skle, takže nejde o dôkaz žiadnych plastov na tom ktorom povrchu, ale o dôkaz uhlíka v plameni. Extrémne ľahko sadze vytvára napr. sviečka, s ňou sa dá podľa Černušáka "kresliť" sadzami takmer po akomkoľvek predmete, ktorý sa umiestni nad plameň a zachytí nedohorený uhlík, napríklad na skle či lyžičke.
"Idem vám dokázať, že toto nie je pravý sneh. Je plastový," hovorila žena po španielsky v jednominútovom videu, ktoré bolo súčasťou príspevku. Následne vzala napadaný sneh, vytvorila snehovú guľu a zhruba 25 sekúnd ju držala nad zapáleným zapaľovačom. Sneh sa za krátky čas neroztopil, namiesto toho sa na snehovej guli vytvorila tmavá škvrna.
V inom videu žena rozprávajúca po poľsky tvrdila, že pokus so zapaľovačom zopakovala v Katalánsku. Toto video sa objavilo aj na slovenskom Facebooku, a to prostredníctvom príspevku českej používateľky, ktorá bola prekvapená z toho, že sneh po pokuse sčernel. Príspevok bol neskôr vymazaný, dovtedy ho však stihlo zdieľať viac ako 2100 používateľov Facebooku.
Správy o plastovom snehu v Španielsku sa rozšírili po tom, ako snehová búrka Filomena 7. januára 2021 zasiahla veľkú časť krajiny. V Madride snežilo najviac za posledných 70 rokov, pričom kalamita úplne paralyzovala dopravu v hlavnom meste.
Nepodložené správy o falošnom snehu nie sú novinkou. Videá s rovnakým obsahom sa šíria internetom minimálne od roku 2014. Rôzni ľudia sa pomocou zapaľovaču snažili roztápať sneh napríklad v Dánsku, Spojených štátoch či Srbsku, ale aj na Slovensku. Tieto pokusy však končia neúspešne. To má byť podľa konšpirátorov dôkazom, že takýto sneh obsahuje plasty, prípadne, ž pochádza z chemtrails.
Na vysvetlenie, prečo sa sneh nad zapaľovačom netopí a prečo zanecháva na snehu čierne stopy, sa agentúra AFP spýtala profesora Ivana Černušáka z Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Černušák pre AFP uviedol: "Pri opaľovaní snehu zapaľovačom sa sneh samozrejme topí, dochádza však k tvorbe vodných pár a veľmi pravdepodobne k ochladzovaniu plameňa a teda nedokonalému spaľovaniu". Kryštáliky snehu sa teda v miestach nad plameňom neroztopia a neskvapalnejú, namiesto toho sa pozvoľna rovno menia na vodnú paru, teda sublimujú. To je dôvod, prečo zo snehu nekvapká voda.
Černušák ďalej vysvetlil, že čierne škvrny na snehu nie sú dôkazom plastového snehu: v skutočnosti ide o sadze - nezhorené čiastočky uhlíka, ktoré sa na snehu zachytia. Náplňou tradičných vreckových zapaľovačov býva plyn bután, resp. jeho izoméry. "Ak sa čiastočky uhlíka nespália dokonale, tak vznikajú dym a sadze," vysvetlil profesor Černušák. Výsledkom nedokonalého spaľovania tak nie je len oxid uhličitý ako pri dokonalom spaľovaní, ale aj oxid uhoľnatý a čierne sadze, čo podľa profesora potvrdí aj každý kominár.
"Sadze zo zapaľovača sa dajú vyvolať aj na iných chladných predmetoch, napríklad na studenom skle, takže nejde o dôkaz žiadnych plastov na tom ktorom povrchu, ale o dôkaz uhlíka v plameni. Extrémne ľahko sadze vytvára napr. sviečka, s ňou sa dá podľa Černušáka "kresliť" sadzami takmer po akomkoľvek predmete, ktorý sa umiestni nad plameň a zachytí nedohorený uhlík, napríklad na skle či lyžičke.
Copyright © TASR 2020
