Grand Prix si z festivalu horských
filmov opäť odnáša Pavol Barabáš
Víťazom jubilejného 30. ročníka Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade sa stala snímka slovenského režiséra Pavla Barabáša s názvom Horský vodca. Zopakoval si tak minuloročné prvenstvo. Cenu Grand Prix získal spomedzi 51 súťažných filmov z pätnástich krajín. Porota ocenila citlivé zobrazenie vnútornej výpovede horských vodcov, ktorých práca je neobvykle fyzicky a psychicky náročná. Okrem toho udelila ešte ďalších päť ocenení a jedno čestné uznanie. Výsledky oznámila v nedeľu podvečer vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Poprade, ktorá bola aj hlavným dejiskom festivalu.
Filmy posudzovala trojčlenná porota. Tvorila ju bývalá riaditeľka popradského festivalu Gabriela Rečková, česká fotografka a cestovateľka Martina Grmolenská a poľská filmárka a novinárka Barbara Jendrzejczyk. Na absolútnom víťazovi sa zhodli. Dokumentarista Barabáš zvíťazil aj vlani so snímkou Dhaulághirí je môj Everest. Porota pri jeho najnovšom filme Horský vodca vyzdvihla, že v snímke sa prelínajú nielen životy súčasných horských vodcov, ale aj história tejto profesie vo Vysokých Tatrách. „Podľa mňa film ukazuje inú perspektívu horských vodcov. Bolo to hlboké, podelili sa s tým, čo ich v horách fascinuje, ale aj so svojimi slabosťami,“ zhodnotila Jendrzejczyk.
Úspešná bola na festivale aj ďalšia slovenská snímka, a to Štítová stena režiséra Rasťa Hatiara. Porota mu udelila Cenu za zobrazenie lezeckého výkonu, a to za „zaujímavé a komplexné filmové spracovanie skvelého športového výkonu“.
Cenu poroty získal na festivale film kanadskej režisérky Heather Mosher s názvom Nie si v tom sama. Poľský režisér Wojtek Kozakiewicz si z festivalu odniesol Cenu za nadštandardne kreatívny prístup za snímku názvom Cesta. Aj Cena za zobrazenie lyžiarskeho výkonu išla do Poľska, a to Jakubovi Gzelovi za jeho „Doo Sar. Film z lyžiarskej expedície v Karakorame“. Ocenenie zázemia každého výkonu v horách porota udelila Češke Markéte Ekrt Válkovej za jej snímku Mára ide do neba. Čestné uznanie získal film Yukon: biely sen francúzskeho režiséra Mathieu Le Laya, a to za tematicky odlišné zobrazenie pokorného prístupu k prírode.
„Niektoré filmy na festivale boli viac zaujímavé, niektoré menej. Na väčšine filmov sme sa, čo sa týka ocenení, zhodli,“ skonštatovala porotkyňa Rečková. Podľa Grmolenskej bol každý film iný. „Niektoré sú o výkone, kde je potrebné posudzovať to, či z horolezeckého či iného hľadiska ide o zaujímavý výkon. Nielen ten filmársky pohľad na vec bol rozdielny, ale aj obsah. Ale človek hľadá kvalitu, nech už je ten žáner či obsah filmu akýkoľvek,“ dodala. Podľa poľskej porotkyne bolo čo oceňovať. „Každý film vyvolal nejaké emócie, a tie boli vo filmoch veľmi vážne. Každá sme mali svoje kritéria, svoje pohľady, ale zhodli sme sa,“ povedala. Aj podľa riaditeľky festivalu Márie Hámor mala väčšina z príbehov a filmov počas 30. ročníka festivalu silnú a výpovednú hodnotu. „Boli to filmy nabité nielen športovými výkonmi, ale aj emotívne,“ zhodnotila na záver festivalu, ktorý trval od 12. do 16. októbra.
Zdroj: SITA
