MEDIA NEWS
Vo svetoznámej internetovej encyklopédii Wikipedia bola objavená sieť redaktorov, ktorí podsúvali ruské naratívy o vojne na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Na uvedenú sieť natrafili dve britské analytické centrá, ktoré skúmali dezinformácie na Wikipedii. Analyzovali činnosť 86 redaktorov, ktorí boli zablokovaní z dôvodu porušenia etického kódexu Wikipedie.
„Zablokovaní“ redaktori navonok nebadane robili jemné zmeny v článkoch, v ktorých sa snažili manipulovať s informáciami a aspoň mierne ich nakloniť v prospech proruského naratívu. Podľa analytikov týmto chceli minimalizovať objektivitu prozápadných verzií a maximalizovať objektivitu prokremeľských verzií.
Títo redaktori neustále vkladali odkazy na ruské štátne médiá a vytvorili aj témy, aby naklonili historické pozadie smerom k proruským naratívom.
Od roku 2023 by už nemuseli autori a umelci odvádzať povinný dvojpercentný príspevok zo svojich odmien umeleckým fondom. Povinnosť odvodu má odpadnúť aj dedičom autorských práv. Vyplýva to z novely zákona o umeleckých fondoch z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Právna úprava má do trvalej formy uviesť súčasné prechodné ustanovenie, ktoré z dôvodu dosahov pandémie ochorenia COVID-19 dočasne zrušilo povinnosť odvádzať dvojpercentný príspevok.
Rezort kultúry v predkladacej správe odôvodňuje návrh záujmom zlepšiť podmienky pre autorov a umelcov. "Umelecká obec dlhodobo vyzýva na zrušenie príspevkov príjemcov autorských a umeleckých odmien s odôvodnením, že ide o dodatočné zaťaženie ich príjmov," konštatuje MK.
Pripomína tiež, že z dôvodu dosahov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 pristúpilo ministerstvo k novelizáciám zákona, ktoré prechodne stanovili príspevky len ako dobrovoľné, rovnako sa znížili odvody dedičom autorských práv. "Opatrenia platia len do konca roka 2022," upozornilo MK.
Prechodným opatrením v predloženom návrhu novely, ktorá má začať platiť od 1. januára 2023, sa zároveň ponecháva možnosť dobrovoľného príspevku za rok 2022, ktorý si potom možno uplatniť ako daňový výdavok. Dedičom autorských odmien takisto ostáva na rok 2022 povinnosť odviesť fondom príslušný odvod.
Doživotný väzenský trest vymeral vo štvrtok francúzsky súd po odvolacom procese mužovi, ktorý bol usvedčený zo zaobstarávania zbraní pre útočníkov na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo a židovský supermarket z roku 2015. Informovala o tom agentúra AFP.
Ali Riza Polat (37) bol v decembri 2020 odsúdený za spoluúčasť na útokoch na 30-ročné väzenie. Svoju vinu však poprel a voči verdiktu sa odvolal. Po odvolacom procese mu teraz trest zvýšili na doživotný. Zo sprisahania s útočníkmi bol usvedčený aj ďalší muž súdený v odvolacom procese, Amar Ramdani (41), ktorému však teraz trest znížili, a to z pôvodných 20 rokov väzenia na 13.
Pri útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo zo 7. januára 2015 zabili bratia Said a Chérif Kouachiovci 12 ľudí. Útočníci tvrdili, že konali v mene teroristickej siete al-Káida, aby pomstili rozhodnutie časopisu zverejniť karikatúru proroka Mohameda.
O deň neskôr zabil Chérifov priateľ Amedy Coulibaly počas dopravnej kontroly policajtku a následne na ďalší deň rozpútal rukojemnícku drámu v kóšer supermarkete, pri ktorej zahynuli štyria židia. Všetkých troch zmienených útočníkov zabila polícia.
V decembri 2020 bolo odsúdených 14 ľudí, ktorí mali týmto islamistickým militantom pri ich útokoch pomáhať. Proti vtedajšiemu verdiktu sa odvolali len dvaja z nich; Polat a Ramdani.
V súlade s novovymeraným doživotným trestom môže Polat o podmienečné prepustenie z väzenia požiadať najskôr po 20 rokoch.
Copyright © TASR 2022
Tohtoročné zimné olympijské hry v čínskom Pekingu sledovali viac ako dve miliardy ľudí. Ako v tlačovej správe uviedol Medzinárodný olympijský výbor (MOV), vyplýva to z nezávislého výskumu uskutočneného v mene tejto organizácie. Do výskumu sa zapojilo viac ako 28-tisíc ľudí v 16 krajinách sveta, pričom všetci respondenti boli vo veku od 13 do 65 rokov.
Prenosy z Pekingu si v televízii alebo prostredníctvom digitálnych platforiem naladilo dovedna 2,01 miliardy divákov, čo predstavuje päťpercentný nárast sledovanosti oproti ZOH 2018 v juhokórejskom Pjongčangu.
Na kanáloch partnerov MOV s mediálnymi právami sledovali diváci ZOH 2022 spolu 713 miliárd minút. To predstavuje nárast o 18 % v porovnaní s predchádzajúcou edíciou ZOH v roku 2018. Mediálni partneri MOV vlastniaci práva na vysielanie navyše sprístupnili fanúšikom viac spravodajstva ako počas ktorýchkoľvek predchádzajúcich ZOH, vrátane rekordných 120 670 hodín prostredníctvom digitálnych platforiem.
Medzi ďalšie zistenia patrí, že takmer polovica opýtaných divákov, ktorí sledovali ZOH 2022 v Pekingu, uviedla, že chcú v budúcnosti sledovať viac spravodajstva zo zimnej verzie olympijských hier. Tento „apetít“ bol obzvlášť silný medzi mládežou.
„Peking 2022 boli zimné olympijské hry s najväčším digitálnym zapojením v histórii. V úzkej spolupráci s našimi partnermi s mediálnymi právami na celom svete bolo k dispozícii viac pokrytia ako kedykoľvek predtým, vrátane rekordného množstva prostredníctvom digitálnych platforiem. S celosvetovým publikom viac ako dve miliardy sú zimné olympijské hry jednou z najsledovanejších športových udalostí na svete,“ povedal prezident MOV Thomas Bach.
2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Rada Českej televízie (ČT) nemala oprávnenie odvolať celú svoju dozornú komisiu kvôli údajným výhradám k jej práci. Najvyšší správny súd (NSS) vyhovel štyrom odvolaným členom komisie. Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v novembri 2020 na návrh vtedajšej radnej Hany Lipovskej, súd zrušil. Verdikt dnes sprístupnil na úradnej tabuli. Členov dozornej komisie možno podľa NSS odvolať len na základe špecifických zákonných dôvodov. Predseda Rady ČT Pavel Matocha považuje rozhodnutie za vecne nesprávne. Komisia je poradným orgánom rady v záležitostiach hospodárenia televízie. Proti svojmu odvolaniu sa žalobou bránili štyria z piatich členov, konkrétne Simona Holubová, Stanislava Hronová, Jiří Stránský a Jiří Staněk. Mestský súd v Prahe ich žalobu zamietol. Dospel k záveru, že rada je oprávnená odvolať členov svojej dozornej komisie v zásade z akéhokoľvek dôvodu, ktorý obstojí z hľadiska ústavných princípov. Zákon o ČT však podľa NSS pripúšťa len konkrétnejšie dôvody na odvolanie, napríklad keď prestanú členovia komisie spĺňať predpoklady pre výkon funkcie, keď narušia závažným spôsobom dôstojnosť funkcie, keď sa dopustí niečoho, čo by spochybnilo ich nezávislosť alebo nestrannosť, alebo keď sa nezúčastňujú počas doby viac ako troch mesiacov schôdzí komisie. Rada nebola oprávnená odvolať komisiu za porušenie iných povinností pri výkone funkcie ako tých, ktoré vymedzuje zákon o ČT, teda ani kvôli vysloveniu vážnych výhrad k práci komisie, uvádza rozsudok NSS. Mestský súd predtým argumentoval tým, že rada musí mať ku komisii dôveru a že je preto prípustné, pokiaľ ju v prípade nespokojnosti ako celok odvolá. "Aj keď právna argumentácia mestského súdu urobená pri riešení tejto právnej otázky bola starostlivá a určite nechýbala logiku, nereflektovala nutnosť rešpektovať aktuálnu právnu úpravu," reagoval NSS. "Podľa tohto rozsudku Rada ČT nie je oprávnená odvolávať členov svojho poradného orgánu ani v situácii, keď by preukázateľne svoju funkciu nevykonávali riadne alebo by sa preukázateľne dopúšťali aj závažných profesijných pochybení. Čo je zjavne absurdné," povedal dnes večer ČTK Matocha. Rozsudok podľa neho neobsahuje presvedčivé rozhodnutie založené na podrobnej právnej analýze, ktorú by v takto závažnej právnej veci očakával, a odôvodnenie je tak prakticky obmedzené na nepodloženú úvahu o použití slova "primerane" v normatívnom texte. "Som presvedčený, že pre riadny výkon funkcie Rady ČT, ktorá je jej zverená zákonom a ktorej riadny výkon je vo verejnom záujme, musí mať Rada ČT možnosť vybrať si členov svojho poradného orgánu podľa svojho uváženia. A nemôže byť nútená spolupracovať s poradným orgánom, ktorý zdedila po svojich predchodcoch, ktorý sa preukázateľne dopustil závažných pochybení a ku ktorému nemá dôveru,“ uzavrel Matocha. Právnik odvolaných členov komisie v minulosti poukazoval na to, že v rozhodnutí rady chýbalo náležité odôvodnenie a že krok radných bol vyústením politických tlakov. Odvolaní členovia komisie už skôr uviedli, že sa nedopustili konania, ktoré by spochybnilo ich nezávislosť a nestrannosť. Rada si neskôr zvolila novú komisiu. Jej súčasnými členmi sú Michal Petrman, Zuzana Prokopcová, Eva Hubková, Peter Juchelka a Ján Lamser.
Copyright © ČTK 2022
