MEDIA NEWS
Bratov Georgea a Alfreda Degiorgiovcov odsúdili v piatok za vraždu maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej z roku 2017 na 40 rokov väzenia. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. Trest dostali v prvý deň ich súdneho procesu, ktorý sa konal takmer päť rokov po zločine.
Rozsudok prečítala v súdnej sieni v maltskom hlavnom meste Valletta sudkyňa Edwina Grimová. Obaja bratia sa v piatok, niekoľko hodín po začiatku procesu, priznali k vine. Uviedli, že nastražili v aute Caruanovej Galiziovej bombu, ktorá vybuchla a zabila novinárku.
Táto vražda vyvolala vo svete vlnu šoku a pobúrenia.
George Degiorgio (59) and Alfred Degiorgio (57) sa na súdnom pojednávaní postarali o dramatický zvrat, keď sa bez vysvetlenia priznali k šiestim hlavným bodom obžaloby vrátane úkladnej vraždy a odpálenia bomby s úmyslom zabiť. Za oba zločiny sa inak udeľujú doživotné väzenia.
Bratia predtým odmietali spolupracovať s vyšetrovateľmi a od svojho prvého zatknutia v decembri 2017 strávili za mrežami takmer päť rokov, píše agentúra DPA.
Popredná maltská investigatívna novinárka Caruanová Galiziová (53) mala webovú stránku “Running Commentary”, na ktorej písala o podozreniach z korupcie v politických a podnikateľských kruhoch na Malte, ktorá je lákavým finančným a daňovým rajom.
Medzi terčmi jej investigatívnej práce boli ľudia z vnútorného kruhu vtedajšieho premiéra Josepha Muscata, ktorých obvinila, že vlastnia firmy v daňových rajoch, čo sa uvádzalo aj v uniknutých dokumentoch nazývaných Panama Papers.
Zameriavala sa však aj na opozíciu. Keď ju zavraždili, čelila vyše 40 žalobám za ohováranie.
Na Malte si v nedeľu pietnym zhromaždením pripomenuli piate výročie vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorú usmrtila bomba nastražená v jej aute. Demonštrácia sa konala dva dni po tom, ako sa k vražde novinárky priznala dvojica bratov, ktorých následne odsúdili na 40 rokov väzenia.
Mnohí z účastníkov nedeľného zhromaždenia niesli podľa agentúry Reuters maltské vlajky či fotografie Caruanovej Galiziovej. Viacerí skandovali heslá ako "Daphne mala pravdu" či "Chceme úplnú spravodlivosť".
Na zhromaždení sa zúčastnila aj predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová, ktorá pochádza z Malty. Metsolová položila kvety k miestu neďaleko domu novinárky, kde došlo k výbuchu, ktorý ju usmrtil. Sprevádzali ju príbuzní Caruanovej Galiziovej – jej traja synovia a manžel – a tiež Maria Falconeová, sestra známeho talianskeho prokurátora Giovanniho Falconeho, ktorý viedol boj proti organizovanému zločinu a zomrel pri atentáte.
Predsedníčka EP prisľúbila, že bude aj naďalej podporovať nezávislú žurnalistiku. Caruanovú Galiziovú nazvala "ženou z ocele" či tiež zásadovou ženou, ktorá "vedela rozlíšiť dobré od zlého". Zdôraznila, že povinnosťou Malťanov aj Malty je zasadzovať sa za hodnoty, ktorým novinárka zasvätila svoju prácu.
Reuters pripomína, že nezávislé vyšetrovanie kauzy dospelo k záveru, že maltský štát nesie zodpovednosť za vytvorenie atmosféry beztrestnosti v krajine, ktorá vraždu novinárky umožnila. Maltský premiér Robert Abela označil pred časom zavraždenie novinárky za temnú kapitolu, z ktorej sa Malta "musí poučiť".
Predstavitelia vlády sa na nedeľnom zhromaždení nezúčastnili.
Bratia George a Alfred Degiorgiovci sa v piatok počas prvého dňa súdneho procesu neočakávane priznali k šiestim hlavným bodom obžaloby vrátane úkladnej vraždy novinárky. Následne oboch odsúdili na 40 rokov väzenia.
Ďalší podozrivý Vincent Muscat sa súdnemu procesu vyhol, pretože sa už skôr priznal sa k vine a účasti na vražde, za čo si odpykáva 15 rokov väzenia.
Za osnovateľa vraždy je považovaný vplyvný maltský podnikateľ Yorgen Fenech s väzbami na vtedajších vrcholných vládnych predstaviteľov. Dvojicu bratov si mal podľa prokuratúry na vraždu najať. Podnikateľa tiež obvinili a čaká ho súdny proces. On sám vinu popiera. Zatknutie Fenecha dva roky po vražde vyvolalo sériu masových protestov v krajine, ktoré donútili okrem iných odstúpiť aj vtedajšieho premiéra Josepha Muscata.
Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) odhalila agenta ruskej štátnej moci, ktorý mal kontakty na českých politikov a novinárov. Využíval ich na nastoľovanie proruských tém. Vyplýva to z výročnej správy BIS, ktorú v pondelok predstavil jej riaditeľ Michal Koudelka po návšteve českého premiéra Petra Fialu v sídle úradu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Tieto väzby využíval na nastoľovanie proruskej politickej agendy, koordináciu verejných vystúpení kontaktovaných politikov a na medializáciu naratívov, ktoré sú v súlade so zahranično-politickými záujmami Ruskej federácie," píše sa v správe BIS.
Skupina, ktorej je tento agent súčasťou, mala podľa kontrarozviedky dostatok financií na to, aby udržiavala alebo rozširovala okruh proruských novinárov a aktivistov. Okrem výroby alternatívneho mediálneho obsahu mali usporadúvať verejné akcie v prospech ruskej propagandy.
"Zapojeným osobám boli preplácané náklady na prípravu materiálov a v niektorých prípadoch im boli zaisťované výjazdy do zahraničia, kde bola ich činnosť ďalej koordinovaná a kontrolovaná," píše sa vo výročnej správe.
Na českých proruských aktivistov sa podľa BIS potom obracali ruské štátne médiá s cieľom získať tendenčné stanoviská, ktoré by mohli využiť vo vnútroštátnej propagande. "Prostredníctvom spriaznených aktivistov a novinárov a cestou alternatívnej mediálnej scény, ktorá z prokremeľských naratívov významne čerpá, dochádza v českom prostredí k šíreniu stanovísk podporujúcich zahraničnú politiku režimu Vladimira Putina," spresnila BIS v správe.
Česká kontrarozviedka však zhodnotila, že v dôsledku opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na kauzu Vrbětice, výrazne klesli možnosti stretávania sa pracovníkov ruskej diplomatickej misie so zástupcami českých proruských aktivistov.
Fiala sa podľa svojich slov prišiel do sídla BIS poďakovať spravodajcom za ich prácu. Uviedol, že jeho vláda si je vedomá jej dôležitosti, ktorá v poslednej dobe ešte stúpla.
Od výbuchu v muničnom sklade Vrbětice, ktorý podľa BIS spáchali agenti ruskej tajnej služby, uplynulo osem rokov.
Bývalá novinárka ruskej štátnej televízie Marina Ovsiannikovová, ktorá pred niekoľkými mesiacmi v živom vysielaní protestovala proti vojne na Ukrajine, utiekla z Ruska. V pondelok to pre agentúru AFP povedal jej právnik Dmitrij Zachvatov, informuje TASR.
"Ovsiannikovová a jej dcéra opustili Rusko niekoľko hodín po odchode z adresy, kde bola v domácom väzení. Teraz sú v Európe a sú v poriadku," povedal právnik. Dodal, že novinárka čaká, kým o tom bude môcť verejne hovoriť, no zatiaľ to nie je bezpečné.
Ovsiannikovová (44) v marci ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Jej nápis znel: "Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú."
V auguste bola Ovsiannikovová obvinená zo šírenia klamlivých informácií o ruských ozbrojených silách a súd jej nariadil domáce väzenie, v ktorom mala zostať do 9. októbra. Toto obvinenie podľa agentúry Reuters súvisí s júlovým protestom, keď bývalá novinárka na nábreží oproti Kremľu držala plagát nazývajúci ruského prezidenta Vladimira Putina vrahom a jeho vojakov fašistami. V prípade usvedčenia jej hrozí desať rokov odňatia slobody.
Ruské ministerstvo vnútra Ovsiannikovovú 3. októbra vyhlásilo za hľadanú osobu po tom, ako ušla z domáceho väzenia. Bývalá novinárka ruskej štátnej televízie následne uviedla, že utiekla, pretože sa považuje za nevinnú.
Copyright © TASR 2022
