MEDIA NEWS
Ruské ministerstvo spravodlivosti v piatok oznámilo, že do registra tzv. zahraničných agentov zaradilo aj známeho bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva.
Informovala o tom agentúra AFP, ktorá upozornila, že ide o výnimočnú situáciu, keďže Moskva označila za zahraničného agenta osobu, ktorá ani nie je ruským občanom. Podľa ruských zákonov však túto "nálepku" možno udeliť jednotlivcovi "bez ohľadu na jeho občianstvo".
Grozev bol na zoznam zaradený, lebo podľa ministerstva spravodlivosti "šíril, a to aj s využitím moderných informačných technológií, nepravdivé informácie o rozhodnutiach prijatých štátnymi orgánmi a o ich politike; podieľal sa na tvorbe materiálov zahraničných agentov pre neobmedzený počet osôb, ako aj na aktivitách zahraničnej mimovládnej organizácie, ktorej činnosť je na území Ruskej federácie uznaná za nežiaducu".
Grozev je popredným členom novinárskeho tímu investigatívnej webovej stránky Bellingcat, ktorá v Rusku tiež figuruje v zozname zahraničných agentov.
Pred časom Grozev zohral kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní, ktoré Bellingcat viedol v záujme objasnenia okolností pokusu o otravu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
AFP pripomenula, že okrem zaradenia Grozeva medzi zahraničných agentov v piatok mestský súd v Moskve nariadil i jeho vzatie do väzby. Súdny príkaz bol vydaný v neprítomnosti, lebo Grozev sa v súčasnosti v Rusku ani nenachádza.
Podľa ruských médií je Grozev podozrivý z nelegálneho prekročenia ruskej hranice, keď v roku 2021 pomohol ujsť z Ruska šéfredaktorovi denníka The Insider Romanovi Dobrochotovovi, ktorému vo vlasti hrozilo väzenie.
Koncom minulého roka ruské úrady zaradili Grozeva na zoznam hľadaných osôb a domáca bezpečnostná služba FSB ho okrem toho obvinila z napomáhania ukrajinskej rozviedke.
Po tom, ako Rusko vlani 24. februára rozpútalo vojnu proti Ukrajine, sa Grozev so svojím tímom začali intenzívne venovať tejto ofenzíve a podozreniam z vojnových zločinov pripisovaných ruským vojakom.
Ešte pred tým, ako Kremeľ vlani spustil svoju ofenzívu voči Ukrajine, Bellingcat vyšetroval zostrelenie lietadla na linke MH17, ku ktorému došlo v lete roku 2014 počas jeho letu nad východom Ukrajiny.
Bellingcat tvrdil, že za zostrelenie lietadla sú pravdepodobne zodpovední donbaskí militanti podporovaní Ruskom. Moskva však poprela akúkoľvek účasť na tomto čine, pri ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.
Bieloruská prokuratúra žiada desať rokov väzenia pre aktivistu a novinára Ramana Prataseviča, ktorý je obvinený z podnecovania nepokojov a plánov na uchopenie štátnej moci. V piatok o tom informovala agentúra Reuters.
V exile žijúceho aktivistu Prataseviča, jedného zo zakladateľov bieloruskej opozičnej mediálnej platformy Nexta, zadržali 23. mája 2021 na letisku v bieloruskej metropole Minsk. Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z Atén do Vilniusu, v ktorom bol aj Pratasevič, tam po odklonení muselo núdzovo pristáť pre údajnú bombovú hrozbu, ktorá sa ukázala ako falošná.
Zároveň s Pratasevičom vtedy na minskom letisku zadržali aj jeho priateľku, Rusku Sofju Sapegovú, čo zároveň s odklonením civilného lietadla vyvolalo vo svete pobúrenie. USA, Kanada, EÚ aj Británia uvalili na Minsk pre tento incident sankcie. Sapegovú odsúdili vlani na šesť rokov väzenia za údajné "podnecovanie spoločenskej nenávisti".
Súdny proces s Pratasevičom, ktorý je v domácom väzení, sa začal 16. februára. Na piatkovom pojednávaní sa zúčastnil aj Pratasevič ako hlavný obžalovaný, zatiaľ čo ďalší dvaja zakladatelia Nexty — Sciapan Pucila a Jan Rudzik — sú súdení v neprítomnosti.
Samotný Raman Pratasevič sa k svojim údajným "trestným činom" priznal vo viacerých vystúpeniach v bieloruskej štátnej televízii. Podľa kritikov však boli tieto "priznania" urobené pod nátlakom.
Spravodajský kanál Nexta pomáhal s mobilizáciou demonštrantov počas masových protestov proti deklarovanému víťazstvu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách konaných v auguste 2020. Nexta bola medzičasom v Bielorusku označená za "teroristickú organizáciu" a zakázaná.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna taktiež v piatok oznámila, že miestny súd zamietol odvolanie aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého voči marcovému verdiktu, ktorým bol odsúdený na desať rokov väzenia za údajné financovanie povolebných protestov a údajné daňové úniky. Podľa údajov Viasny bieloruské úrady za opozičné aktivity väznia takmer 1500 ľudí.
EÚ označila procesy s Biaľackým a inými predstaviteľmi bieloruskej opozície a občianskej spoločnosti za "fingované" súdne konania založené na falošných a politicky motivovaných obvineniach.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu vyhlásil, že Moskva "neodpustí" Washingtonu to, že odmietol udeliť americké víza ruským novinárom, ktorí ho mali sprevádzať na návštevu sídla OSN v New Yorku. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
"Na toto nezabudneme, toto neodpustíme," povedal Lavrov, ktorý bude predsedať niekoľkým zasadnutiam Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. Novinárom dodal, že Spojené štáty "sa zľakli".
Rusko, ktoré už vyše roka vedie vojnu proti Ukrajine, prevzalo v apríli 2023 od Mozambiku predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba koncom marca na Twitteri uviedol, že predsedníctvo Ruska v BR OSN pokladá za zlý vtip. Tohto rotujúceho predsedníctva sa Moskva ujala 1. apríla.
Kuleba vo svojom príspevku vtedy upozornil, že "Rusko si uzurpovalo svoje miesto (v BR OSN), vedie koloniálnu vojnu, jeho vodca (prezident Vladimir Putin) je vojnový zločinec hľadaný Medzinárodným trestným súdom za únosy detí. Svet nemôže byť bezpečným miestom s Ruskom v Bezpečnostnej rade OSN".
Vplyvná BR OSN pozostáva z 15 členov, ktorých úlohou je riešiť svetové krízy prijímaním sankcií či schvaľovaním vojenských operácií. Jej päť stálych členov, vrátane Ruska, má právo veta a môžu tak zablokovať akúkoľvek rezolúciu.
Copyright © TASR 2023
Nemecký vydavateľ bulvárneho magazínu Die Aktuelle sa ospravedlnili rodine motoristickej legendy Michaela Schumachera za fiktívny rozhovor so sedemnásobným majstrom sveta seriálu monopostov F1, ktorý vygenerovala umelá inteligencia. Spoločnosť Funke Mediengruppe tiež z postu šéfredaktorky odvolala Anne Hoffmannovú. Päťdesiatštyriročný Schumacher sa na verejnosti neobjavil od decembra 2013, teda od vážnej nehody počas lyžovačky v Alpách. Niekdajší elitný pilot F1 bol dlhší čas v kóme a ostatné roky trávi v kruhu najbližších v rodinnom sídle vo Švajčiarsku bez kontaktu s vonkajším svetom.
"Tento nevkusný a zavádzajúci článok nikdy nemal vyjsť. V žiadnom prípade nezodpovedá štandardom žurnalistiky, ktoré my a naši čitatelia očakávame," uviedla výkonná riaditeľka mediálnej skupiny Bianca Pohlmannová.
Magazín Die Aktuelle zverejnil fiktívny rozhovor v polovici apríla, pričom až v jeho úplnom závere informoval čitateľov, že ide o slová, ktoré vygenerovala umelá inteligencia. Na titulke sa objavila fotografia Michaela Schumachera s nápisom: "Michael Schumacher, prvý rozhovor!" Voči postupu periodika sa ohradili aj Schumacherovci a hovorkyňa rodiny Sabine Kehmová avizovala možné právne kroky.
Michael Schumacher bol súčasťou seriálu MS F1 v rokoch 1991 až 2006 a 2010 až 2012. Získal sedem majstrovských titulov (1994, 1995, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004) a zaznamenal 91 víťazstiev v jednotlivých pretekoch. V roku 2012 ho v tíme Mercedes nahradil Brit Lewis Hamilton, ktorý sa Nemcovi vyrovnal v počte získaných titulov.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
