MEDIA NEWS
Médiá v krajinách EÚ musia byť odolné, aby dokázali vyvracať dezinformácie a propagandu, ktoré už vo svetle vojny na Ukrajine nemožno podceňovať. Uviedla to podpredsedníčka Európskej komisie (EK) EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, informoval vo štvrtok spravodajca TASR.
Vyjadrenia zazneli počas rozhovoru, ktorý Jourová poskytla na stredajšom stretnutí s novinármi zapojenými do projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje viacero európskych tlačových agentúr vrátane TASR. Interview poskytla pri príležitosti Medzinárodného dňa slobody tlače, ktorý sa pripomína 3. mája.
Podľa Jourovej Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyhráva "mediálnu vojnu" v Latinskej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. Proti týmto ruským snahám je podľa nej potrebné vyvinúť veľa komunikačného aj diplomatického úsilia prostredníctvom ambasád v týchto regiónoch.
"Jedným z ponaučení z vojny na Ukrajine je, že by sme nemali podceňovať fenomén dezinformácií a propagandy a prestať byť naivní," uviedla eurokomisárka s tým, že EÚ mala takýto naivný prístup od ruskej anexie Krymu z roku 2014 až po vlaňajšiu inváziu Kremľa na Ukrajinu.
"Slová môžu mať veľký vplyv. Účelom ruskej propagandy v EÚ je minimalizovať podporu ľudí pre to, čo sú lídri ochotní robiť na podporu Ukrajiny. Rusi do toho investujú miliardy už niekoľko rokov," upozornila.
Do tohto kontextu podľa nej zapadá aj situácia na Slovensku a v strednej Európe. Na otázku TASR, ako vníma správu Únie občianskych slobôd pre Európu (Liberties) o slobode médií v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), Jourová povedala, že v Poľsku a na Slovensku sú médiá vystavené politickému ovplyvňovaniu, kým v Česku a Maďarsku vidieť skôr ekonomické tlaky na médiá.
Krajiny strednej Európy podľa nej potrebujú mať silné a odolné médiá, aby dokázali čeliť intenzívnej ruskej propagande. "Nevidíme to veľmi v Poľsku, ale v ostatných krajinách V4 je tá propaganda silná a preto sú potrebné médiá ktoré prinesú overené fakty," odkázala.
Jourová novinárom z ENR predstavila aj rodiacu sa legislatívu na ochranu novinárov týkajúcu sa strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP). Najneskôr na budúci rok chce EK presvedčiť členské štáty EÚ, aby zaviedli do svojej legislatívy opatrenia skorého zamietnutia žalôb tohto druhu. Pripravovaná anti-SLAPP smernica by sa v prvej fáze vzťahovala na cezhraničné prípady žalôb.
"Boli veľké očakávania, že schválime legislatívu pokrývajúcu všetky prípady SLAPP. Dokázali sme pokryť len cezhraničné prípady. To, že sme nemohli urobiť viac, sme vyvážili odporúčaniami, ktoré však nie sú právne záväzné," uviedla.
Jourová očakáva, že členské štáty zašlú prvé správy o národnej situácii v oblasti SLAPP do konca tohto roka. Eurokomisia tieto údaje využije na ďalšie diskusie s členskými štátmi, pričom príslušná právna norma by mohla byť predložená na jar 2024.
Ruský súd uložil vo štvrtok neziskovej nadácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu Wikipedia, ďalšiu pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) za to, že neodstránila "zakázaný obsah" týkajúci sa ruskej armády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na ruské médiá.
V tomto roku ide podľa ruských médií už o siedmu pokutu, ktorú Wikimedii uložili ruské súdy za neodstránenie obsahu, aký Moskva kvalifikuje ako zakázaný. Celková výška pokút sa tak vyšplhala na 8,4 milióna rubľov.
Najnovšia pokuta sa týka článku o vojenskej jednotke, ktorý obsahoval "utajované vojenské informácie" o jej rozmiestnení, zložení a vojenskom vybavení, ako aj priebehu tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, čo je termín, akým Rusko označuje mohutnú agresiu voči svojmu susedovi.
Wikimedia bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár. Už predtým však tvrdila, že informácie, na ktoré sa sťažovali ruské úrady, boli adekvátne zazdrojované a zodpovedali jej štandardom.
Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony stanovujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok.
Internetová encyklopédia Wikipedia je v súčasnosti jedným z mála ešte existujúcich nezávislých médií poskytujúcich informácie aj v ruštine. "Wikipédiu zatiaľ neblokujeme, nateraz žiadne takéto zámery nemáme," povedal ešte minulý týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj Maxut Šadajev.
Rusko nepovolilo väznenému americkému novinárovi Evanovi Gershkovichovi konzulárnu návštevu, pretože Spojené štáty odmietli vydať víza niekoľkým ruským novinárom. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Informovali sme americké veľvyslanectvo, že jeho požiadavka na konzulárnu návštevu ... amerického občana Gershkovicha, ktorý bol zadržaný na základe obvinení zo špionáže, bola zamietnutá," uvádza ruský rezort diplomacie. Návšteva sa mala uskutočniť 11. mája.
Toto rozhodnutie bolo podľa ruskej diplomacie prijaté po "provokatívnom" rozhodnutí Spojených štátov nepovoliť ruským novinárom vstup na ich územie. Zároveň varovala, že "pracuje na ďalších možných odvetných opatreniach.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa počas uplynulého víkendu sťažoval, že Washington neschválil víza ruským novinárom, ktorí s ním mali odcestovať do sídla Organizácie Spojených národov v New Yorku.
"Nájdeme spôsoby na reakciu, aby si Američania pamätali, že takéto vecí sa robiť nesmú," uviedol námestník ruského ministra zahraničných Sergej Riabkov.
Americký novinár Evan Gershkovich, ktorý pracuje pre denník The Wall Street Journal (WSJ), bol v Rusku v marci zatknutý a následne obvinený zo špionáže. WSJ i americkí predstavitelia toto obvinenie popreli. Gershkovich je pritom prvým zahraničným novinárom zatknutým v Rusku za špionáž od rozpadu Sovietskeho zväzu.
Copyright © TASR 2023
Materská firma Facebooku Meta Platforms ziskom a príjmami za prvý štvrťrok prekonala očakávania trhu. Spoločnosť uviedla, že počet používateľov Facebooku, ktorí sociálnu sieť navštevujú denne, v prvom kvartáli medziročne stúpol o štyri percentá na 2,04 miliardy.
Meta Platforms za január až marec vykázala zisk 5,71 miliardy dolárov čiže 2,20 dolára na akciu. Išlo o medziročný pokles o 19 percent z úrovne 7,47 miliardy dolárov čiže 2,72 dolára na akciu. Zisk za uplynulý kvartál však negatívne ovplyvnili náklady na reštrukturalizáciu.
Tržby firmy Meta za prvé tri mesiace tohto roka vzrástli o tri percentá na 28,65 miliardy dolárov. Analytici oslovení v prieskume FactSet v priemere očakávali, že zisk spoločnosti za prvý kvartál bude v sume 2,02 dolára na akciu pri tržbách 27,67 miliardy dolárov. V druhom štvrťroku Meta očakáva tržby v pásme 29,5 miliardy až 32 miliárd dolárov.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
