RTVS odvysiela unikátny dokument
Príbeh dynastie Chatama Sofera
Potomkovia jedného z najuctievanejších rabínov na svete prvýkrát prehovoria v unikátnom dokumente s názvom Príbeh dynastie Chatama Sofera, ktorý odvysiela RTVS v utorok 25. apríla o 20.10 h na Dvojke. Predstavitelia tejto významnej rodiny viedli bratislavskú ortodoxnú komunitu do roku 1943. Boli hlavnými rabínmi mesta a formovali obraz nielen židovskej Bratislavy.
RTVS v unikátnom dokumente predstaví významnú dynastiu Soferovcov, ktorá ovplyvňovala Bratislavu. Ide o prvý film, ktorý sa venuje najvýznamnejšej bratislavskej židovskej rodine. Prináša nové svedectvá a doteraz nepublikované výpovede potomkov jedného z najslávnejších rabínov Chatama Sofera, zakladateľa veľkej rabínskej dynastie. V dokumente vystupuje aj dcéra posledného bratislavského hlavného rabína z rodu Sofer - Samuela Benjamina Schreibera. Dnes 85-ročná dáma našla druhý domov v izraelskom Bnei Braku. Prednedávnom prišla do Bratislavy a na prianie filmárov navštívila aj dom na Panenskej ulici, kde prežila svoje detstvo.
Keď začiatkom 19. storočia prišiel Chatam Sofer, rodák z Frankfurtu nad Mohanom, do vtedajšieho Pressburgu, len málokto tušil, že jedného dňa bude jedným z najuctievanejších rabínov. Dovtedy nie príliš výraznú rabínsku vysokú školu pozdvihol na svetovú úroveň a ješiva sa stala pýchou bratislavskej židovskej obce. Do Bratislavy prichádzali žiaci a učenci, aby mohli čerpať z jeho náboženských vedomostí. Pre veriacich bol veľkou autoritou, až takou, že ho označovali za zázračného rabína.
Dávno po jeho smrti sa meno Sofer vyslovovalo s patričnou úctou nielen medzi jeho stúpencami. Rešpekt voči veľkému rabínovi a jeho potomkom prechovávali aj na cisárskom dvore vo Viedni a potom v demokraticky zmýšľajúcom Československu. Nástupcovia Chatama Sofera ďalej zveľaďovali jeho dielo a ich zásluhou Bratislava zostala dlhé roky centrom židovskej vzdelanosti. Nie bezdôvodne sa jej v židovskom svete hovorilo Soferove mesto.
Film Martina Mózera rozkrýva soferovskú dynastiu cez svedectvá jeho priamych a nepriamych potomkov, historikov a predstaviteľov Židovskej náboženskej obce. Divákom predstaví vplyv tejto rodiny na židovskú komunitu, ako aj jej zásluhy pri záchrane židovského kultúrneho dedičstva. S pôsobením rodiny sa spája rozvoj židovského geta v Podhradí a tiež rozkvet bratislavskej rabínskej vysokej školy (ješivy), ktorá sa stala svetovo uznávanou židovskou univerzitou.
V dokumente uvidia diváci aj unikátne zábery bývalého bratislavského hlavného rabína Akivu Sofera natočené v Izraeli a originálne zábery na bratislavské židovské geto z roku 1922, ktoré sa našli v pražskom Národnom filmovom archíve. Film režiséra Martina Mózera sa natáčal v 4 krajinách (Rakúsko, Slovensko, Izrael, Anglicko) a vznikol v koprodukcii RTVS.
