MEDIA NEWS
Americké ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na ruskú kritiku v nedeľu uviedlo, že pravidelne udeľuje víza pre ruských občanov navštevujúcich sídlo OSN v New Yorku, avšak ruské reštrikcie voči americkému veľvyslanectvu v Moskve znížili kapacity na spracovávanie žiadostí o udelenie víz, uviedla agentúra AFP.
Ministerstvo zahraničných vecí tak reagovalo na vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, podľa ktorého Moskva "neodpustí" Washingtonu to, že odmietol udeliť americké víza ruským novinárom, ktorí mali Lavrova sprevádzať na návštevu sídla OSN v New Yorku.
Americká diplomacia poukázala na obavy ohľadne ruských reštrikcií, ktoré zredukovali personál ambasády USA v Moskve na absolútne minimum, odkedy Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine.
"Spojené štáty berú vážne svoje záväzky hosťovskej krajiny sídla OSN, v zmysle dohody o sídle Organizácie Spojených národov, vrátane procesu udeľovania víz," vyhlásilo ministerstvo zahraničných vecí.
Ministerstvo však dodalo, že včasné podanie ruských žiadostí o víza "je mimoriadne dôležité pretože svojvoľné opatrenia Ruska voči našej ambasáde v Rusku, vrátane nanúteného prepustenia miestneho personálu ako i personálu z tretích krajín, veľmi vážne obmedzili personálne stavy a tým i naše kapacity spracovávať žiadosti o udelenie víz".
Ministerstvo zahraničných vecí zároveň dodalo, že zo zákonných dôvodov nemôže komentovať konkrétne prípady.
Rusko, ktoré už vyše roka vedie vojnu proti Ukrajine, prevzalo v apríli 2023 od Mozambiku predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN.
Išlo o jeden z najslávnejších podvrhov 20. storočia a jeden z najväčších mediálnych škandálov v Nemeckej spolkovej republike (NSR). Mala to byť svetová senzácia, ale napokon sa skončila obrovskou blamážou.
V utorok 25. apríla uplynie 40 rokov odvtedy, čo hamburský magazín Stern predstavil na tlačovej konferencii údajne pravé denníky nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Tlačová konferencia sa konala 25. apríla 1983 vo vydavateľstve v Hamburgu za značného záujmu médií. Prišlo na ňu viac ako 200 novinárov z celého sveta. Reportér Gerd Heidemann držal v rukách Hitlerove denníky a hrdo ich prezentoval svetovej verejnosti. Spravodajský magazín Stern začal o tri dni neskôr publikovať sériu článkov pod titulkom: Hitlerove denníky odhalené a šéfredaktor Peter Koch sebavedome hlásal: "Myslím si, že tvrdenie, že dejiny Tretej ríše musia byť čiastočne prepísané, je opodstatnené."
Reportér magazínu Heidemann sa zaoberal od začiatku 70. rokov obdobím nacizmu. V roku 1980 sa zoznámil s mužom, ktorý vystupoval často aj pod menom doktor Fischer. V skutočnosti však išlo o nemeckého falšovateľa obrazov a dokumentov z obdobia Tretej ríše Konrada Kujaua. Ten reportéra informoval, že má k dispozícii Hitlerove denníky z rokov 1932 – 1945, ktoré sa údajne stratili v posledných dňoch vojny pri páde lietadla a jemu sa ich podarilo získať.
Reportérovi sa spolu s vedúcim oddelenia súčasných dejín v magazíne Stern Thomasom Waldem podarilo vedenie redakcie i vydavateľstva presvedčiť, že majú v rukách senzačný príbeh. Na získanie Hitlerových denníkov potrebovali značnú sumu peňazí. Počas takmer troch rokov zinkasoval Kujau od Heidemanna za údajne pravé denníky 9,3 milióna mariek.
Mnohé upozornenia, medzi nimi aj popredných zahraničných odborníkov i pracovníkov Spolkového kriminalistického úradu (BKA), že môže ísť o podvrh, reportér ignoroval a zakrýval si pred nimi oči i uši, pretože o ich pravosti bol absolútne presvedčený. Ignoroval aj to, že z pôvodných 27 denníkov, ktoré si Hitler údajne napísal, stúpol ich počet medzitým na 60. Vidina senzačného nálezu i príbehu bola obrovská, čo sa stalo magazínu napokon osudným.
Senzácia totiž netrvala dlho. Už 11 dní po tlačovej konferencii prišla studená sprcha a z veľkého triumfu sa stalo napokon celosvetové fiasko. Spolkový archív zverejnil 6. mája 1983 svoje stanovisko, s ktorým oboznámil verejnosť spolkový minister vnútra Friedrich Zimmermann: "Na základe obsahovej analýzy, ako aj kriminalistickým a vedeckým skúmaním prišiel Spolkový archív k presvedčeniu, že dokumenty, ktoré im boli predložené, neboli napísané Hitlerovou rukou, ale vznikli po vojne. Hlboko ľutujem, že toto skúmanie neurobil Stern pred publikovaním."
Skúmaním sa zistilo, že údajné Hitlerove denníky boli napísané na papieri vyrobenom až po druhej svetovej vojne. Ďalej sa ukázalo, že falšovateľ Kujau použil verejne publikované prejavy Hitlera, do ktorých potom zakomponoval banálne poznámky z každodenného života a aby získali stránky denníkov nádych patiny, potieral ich čajom.
Zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor magazínu Stern Henri Nannen bol šokovaný a čitateľom sa ospravedlnil. Prestíž renomovaného magazínu blamážou s Hitlerovými denníkmi značne utrpela a o získanie stratenej dôvery čitateľov musel časopis v nasledujúcich rokoch tvrdo bojovať.
Šéfredaktori Peter Koch a Felix Schmidt zo svojich postov odstúpili a falšovateľ Konrad Kujau a reportér Gerd Heidemann sa postavili pred súd za podvod a falšovanie. V roku 1985 odsúdili Heidemanna na štyri roky a osem mesiacov. Kujau si mal odsedieť štyri roky a šesť mesiacov, ale potom, keď dostal rakovinu hrtana, z väzenia ho po troch rokoch prepustili.
Viac ako 300 novinárov, ktorí v minulosti pracovali v Moskve ako zahraniční spravodajcovia, žiada ruskú vládu o okamžité prepustenie amerického novinára denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha, väzneného pre obvinenia zo špionáže. Novinári zároveň uvádzajú, že Gershkovichovo uväznenie vysiela "znepokojivý a nebezpečný" signál o postoji Ruska k nezávislým médiám, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala tohto amerického novinára 29. marca v Jekaterinburgu pre podozrenie zo špionáže. Podľa FSB zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. V Rusku mu za to hrozí až 20 rokov väzenia.
Gershkovich je od konca studenej vojny vôbec prvým americkým novinárom, ktorého v Rusku zatkli pre zmienené obvinenia. Jeho zapojenie do špionážnych aktivít pritom popiera aj jeho zamestnávateľ, aj denník WSJ, aj americká vláda.
Medzi dovedna 301 signatármi zmienenej výzvy sú napríklad Orla Guerinová z BBC, bývalý novinár denníka The New York Times Bill Keller, ďalej John Kampfner, výkonný riaditeľ politologického inštitútu Chatham House, a David Remnick, šéfredaktor časopisu The New Yorker.
Podpísaní novinári boli v Rusku spravodajcami pre médiá v dovedna 22 krajinách. V Moskve pritom pracovali v rôznom období, kým najskorší z nich prišiel do ruskej metropoly v roku 1964, posledný z nich z tohto mesta odišiel len pred pár týždňami.
Svoj list adresovali ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi. Uvádzajú v ňom, že Gershkovichovo zatknutie aj obvinenia voči nemu ich "šokovali a zdesili". Zároveň naliehajú, aby bol novinár obvinení zbavený a okamžite prepustený.
"Evan Gershkovich odvádzal dlhú a pôsobivú novinársku prácu," uvádzajú v liste. "Nepochybujeme o tom, že jediným cieľom a zámerom jeho práce bolo informovať čitateľov o súčasnej realite v Rusku. Vyhľadávanie informácií, dokonca aj keď to znamená narušenie politických záujmov, nerobí z Evana zločinca alebo špióna, ale novinára. Žurnalistika nie je zločin," píšu.
Novinári v liste dodávajú, že Gershkovichovo zatknutie "vysiela znepokojivý a nebezpečný signál, že Rusko neberie ohľad na nezávislé médiá a prejavuje ľahostajnosť voči osudu tohto mladého, talentovaného a čestného novinára".
Známy americký moderátor Tucker Carlson opúšťa vplyvnú televíziu Fox News. K jeho prekvapivému odchodu prichádza niekoľko dní po mimosúdnom urovnaní
sporu konzervatívnej televízie s výrobcom volebných systémov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Fox News Media a Tucker Carlson sa dohodli na rozchode. Ďakujeme mu za jeho službu spoločnosti v roli moderátora a predtým ako prispievateľa," uviedla stanica v pondelkovom vyhlásení.
Carlson (53) patril k najznámejším osobnostiam Fox News. Jeho populárnu večernú reláciu Tucker Carlson Tonight sledovalo v hlavnom vysielacom čase najmä pravico zmýšľajúce publikum.
Často robil rozhovory s bývalým republikánskym prezidentom Donaldom Trumpom a mnohí ho kritizovali za rasistickú a nenávistnú rétoriku, píše AFP.
Stanica Fox News sa nedávno dohodla na mimosúdnom urovnaní sporu s výrobcom volebných zariadení Dominion Voting System. Od televízie žiadal odškodné vo výške 1,6 miliardy dolárov za ohováranie. Fox News sa dohodla na sume 787,5 milióna dolárov (717 miliónov eur).
Firma Dominion Voting Systems zažalovala Fox News v marci 2021, lebo televízia údajne vedome propagovala falošné tvrdenia Trumpa, že jej volebné zariadenia boli použité na zmanipulovanie volieb.
Stanica Fox News odmietla ohováranie a tvrdila, že o Trumpových obvineniach iba informovala a nepodporovala ich. Odvolávala sa na právo slobody prejavu podľa prvého dodatku ústavy USA.
Copyright © TASR 2023
Nový majiteľ Twitteru už predtým priznal, že osobne platí predplatné za basketbalovú hviezdu LeBrona Jamesa, spisovateľa Stephena Kinga a herca Williama Shatnera, známeho zo Star Treku, ktorí kritizovali Twitter Blue.
Musk prvý raz spustil Twitter Blue v novembri a tým, že modrú značku mohol dostať každý, kto zaplatil, spôsobil zmätok, keďže mnohí ľudia sa začali vydávať za veľké značky a firmy ako Nintendo, Eli Lilly či Muskove Teslu a SpaceX alebo celebrity a zaplatili si za overenie, aby pôsobili autenticky. Viacerí tiež vystupovali pod Muskovým menom. Firma funkciu po menej ako týždni pozastavila a opätovne ju spustila v nasledujúcom mesiaci. Odvtedy začali overenie využívať aj viaceré kontroverzné skupiny, vrátane predstaviteľov Talibanu a jeho prominentných podporovateľov v Afganistane. Príspevky overených používateľov sa pritom šíria viac ako tweety ostatných.
Po tom, ako Musk v októbri kúpil Twitter za 44 miliárd dolárov, snaží sa zvýšiť príjmy platformy tým, že sa pokúša prinútiť viac ľudí platiť za prémiové predplatné. Tento krok však zároveň odráža aj jeho tvrdenie, že modré overovacie značky sa stali nezaslúženým či dokonca „skorumpovaným“ symbolom statusu elít, novinárov a ďalších, ktorým predchádzajúce vedenie Twitteru udelilo overenie zadarmo.
Twitter zatiaľ nezverejnil, koľko ľudí sa rozhodlo predplatiť si službu, ale firma Sensor Tower pre TechCrunch odhadla, že v marci 2023 mala platforma približne 386-tisíc predplatiteľov. Toto číslo nezahŕňa predplatné uskutočnené na webovej stránke Twitteru, ale stále predstavuje len zlomok z približne 300-miliónovej používateľskej základne.
Podľa analýzy berlínskeho vývojára softvéru na sledovanie sociálnych médií Travisa Browna sa zdá, že do minulého štvrtka zaplatilo za službu Twitter Blue menej ako päť percent starších overených účtov.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
