MEDIA NEWS
Nadine Dorriesová tento rok verejne zmienila možnosť, že by rebeli v strane mohli vyvolať hlasovanie o vyjadrení nedôvery, ak Konzervatívna strana nezmení niektoré svoje postoje.
Päťdesiatpäťročná blondínka odcestovala do Austrálie, aby bojovala o hlasy televíznych divákov v kempe v džungli, kde bude nútená konzumovať hmyz a prežívať fyzické tvrdé skúšky. Ak nevypadne, mohla by ju súťaž zdržať mimo Britániu až mesiac.
Hovorca konzervatívcov, ktorí vládnu v koalícii s menšou stranou Liberálnych demokratov, dnes vyjadril obavy, že si kolegyňa pre účasť v reality-šou nebude v tom čase plniť svoje povinnosti v parlamente ani vo volebnom obvode.
Dorriesová zostáva členkou parlamentu, aj keď ju strana dočasne vylúčila zo svojho klubu.
Na svoju obhajobu pred odletom do Austrálie povedala, že "sa v šou zúčastní, pretože ju sleduje 16 miliónov ľudí."... "Myslím si, že namiesto toho, aby poslanci hovorili k ďalším poslancom o záležitostiach v parlamente, mali by chodiť tam, kam chodia ľudia."
Podľa komentátora Tima Montgomerieho by účasť v reality-šou, ktorú bude televízia vysielať od nedele, mohla pomôcť Dorriesovej "k imidžu konzervatívnej poslankyne, ktorá sa postavila voči niektorým známym predsudkom". Môže sa to však tiež obrániť proti nej.
V roku 2006, keď sa poslanec George Galloway objavil v televíznej reality-šou Big Brother, si z neho ľudia robili posmech a napodobňovali ho, ako tancuje v červenom baletnom trikote či líže imaginárne mlieko, keď predstieral, že je kocúr.
Poslankyňa Nadine Dorriesová je známa svojou úprimnosťou, intenzívnym blogovaním a pokusom obmedziť prístup k umelému prerušeniu tehotenstva vo vyššom štádiu.
Článok v poľskom denníku Rzeczpospolita o náleze výbušniny v lietadle TU-154, ktoré sa pred dvoma rokmi zrútilo pri ruskom Smolensku s poľskou elitou na palube, má personálnu dohru.
Po tom, ako z funkcie šéfredaktora denníka Rzeczpospolita, ktorý článok minulý utorok zverejnil, odišiel Tomasz Wróblewski, dostal výpoveď aj autor článku Cezary Gmyz i ďalší dvaja redaktori.
Správa o tom, že v zvyškoch trupu a na krídlach lietadla sa našli stopy po trinitrotoluéne a nitroglyceríne mala minulý týždeň v Poľsku veľmi búrlivú odozvu. Brat prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý pri havárii zahynul spolu s ďalšími vyše 90 osobami, označil haváriu za vraždu a žiadal okamžitú demisiu vlády.
Ešte v deň vydania článku poľská prokuratúra označila správu denníka za nepravdivú. Čitateľom sa v pondelok večer po prešetrení kauzy ospravedlnila aj redakčná rada denníka a riaditeľ vydavateľstva Presspublica.
Redakcia denníka Rzeczpospolita už v deň vydania článku priznala pochybenie, respektíve fakt, že sa s publikáciou informácií o náleze zvyškov trhavín vo vraku havarovaného stroja unáhlila. Súčasne však položila zodpovedným celý rad otázok, ktoré uzatvára konštatovaním, že bez zverejnenia informácie by o prítomnosti chemických stôp doteraz neznámeho pôvodu občania možno ešte niekoľko mesiacov nedozvedeli.
Z informácií poľských médií vyplýva, že zdrojom periodika bol zrejme poľský generálny prokurátor Andrzej Seremet, ktorého okolie však apelovalo na redakciu, aby materiál s predčasnými závermi vzhľadom na niekoľko možných výkladov nepublikovala.
Podľa názoru niektorých opozičných politikov článok mal byť provokáciou zo strany súčasnej vlády zameranou na diskreditáciu brata nebohého prezidenta - Jaroslawa Kaczynského. Ako tvrdia, potvrdzuje to aj fakt, že generálna prokuratúra čakala až do podvečera, kým dementovala tvrdenie o náleze stôp výbušniny v lietadle.
Poľské lietadlo TU-154M Lux havarovalo 10. apríla 2010 neďaleko leteckej základne pri dedine Pečersk neďaleko Smolenska. Lietadlo prepravovalo vysokých politických a vojenských činiteľov z Varšavy do Ruska, kde sa mala uskutočniť pietna spomienka pri príležitosti 70. výročia masakry v Katynskom lese. Haváriu ani jeden človek z 96 ľudí nachádzajúcich sa na palube lietadla neprežil.
Ruskí vyšetrovatelia v záverečnej správe konštatovali zodpovednosť poľskej posádky, ktorá sa podľa ich názoru nemala za zlej viditeľnosti vôbec pokúšať o pristátie v Smolensku. Poľská strana síce nevylúčila pochybenie pilotov, upozornila však, že ruskí dispečeri letovej prevádzky stroju nemali povoliť pristátie.
Napriek vylúčeniu účasti tretích strán všetkými vyšetrovateľmi na oboch stranách poľská pravicová opozícia opakovane tvrdila, že nehoda mohla byť atentátom na poľského prezidenta a jeho sprievod.
Po tom, ako z funkcie šéfredaktora denníka Rzeczpospolita, ktorý článok minulý utorok zverejnil, odišiel Tomasz Wróblewski, dostal výpoveď aj autor článku Cezary Gmyz i ďalší dvaja redaktori.
Správa o tom, že v zvyškoch trupu a na krídlach lietadla sa našli stopy po trinitrotoluéne a nitroglyceríne mala minulý týždeň v Poľsku veľmi búrlivú odozvu. Brat prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý pri havárii zahynul spolu s ďalšími vyše 90 osobami, označil haváriu za vraždu a žiadal okamžitú demisiu vlády.
Ešte v deň vydania článku poľská prokuratúra označila správu denníka za nepravdivú. Čitateľom sa v pondelok večer po prešetrení kauzy ospravedlnila aj redakčná rada denníka a riaditeľ vydavateľstva Presspublica.
Redakcia denníka Rzeczpospolita už v deň vydania článku priznala pochybenie, respektíve fakt, že sa s publikáciou informácií o náleze zvyškov trhavín vo vraku havarovaného stroja unáhlila. Súčasne však položila zodpovedným celý rad otázok, ktoré uzatvára konštatovaním, že bez zverejnenia informácie by o prítomnosti chemických stôp doteraz neznámeho pôvodu občania možno ešte niekoľko mesiacov nedozvedeli.
Z informácií poľských médií vyplýva, že zdrojom periodika bol zrejme poľský generálny prokurátor Andrzej Seremet, ktorého okolie však apelovalo na redakciu, aby materiál s predčasnými závermi vzhľadom na niekoľko možných výkladov nepublikovala.
Podľa názoru niektorých opozičných politikov článok mal byť provokáciou zo strany súčasnej vlády zameranou na diskreditáciu brata nebohého prezidenta - Jaroslawa Kaczynského. Ako tvrdia, potvrdzuje to aj fakt, že generálna prokuratúra čakala až do podvečera, kým dementovala tvrdenie o náleze stôp výbušniny v lietadle.
Poľské lietadlo TU-154M Lux havarovalo 10. apríla 2010 neďaleko leteckej základne pri dedine Pečersk neďaleko Smolenska. Lietadlo prepravovalo vysokých politických a vojenských činiteľov z Varšavy do Ruska, kde sa mala uskutočniť pietna spomienka pri príležitosti 70. výročia masakry v Katynskom lese. Haváriu ani jeden človek z 96 ľudí nachádzajúcich sa na palube lietadla neprežil.
Ruskí vyšetrovatelia v záverečnej správe konštatovali zodpovednosť poľskej posádky, ktorá sa podľa ich názoru nemala za zlej viditeľnosti vôbec pokúšať o pristátie v Smolensku. Poľská strana síce nevylúčila pochybenie pilotov, upozornila však, že ruskí dispečeri letovej prevádzky stroju nemali povoliť pristátie.
Napriek vylúčeniu účasti tretích strán všetkými vyšetrovateľmi na oboch stranách poľská pravicová opozícia opakovane tvrdila, že nehoda mohla byť atentátom na poľského prezidenta a jeho sprievod.
Copyright © TASR 2012
