MEDIA NEWS
Kubánske úrady tento týždeň zadržali
viac ako 20 aktivistov kubánskej opozície, ktorí žiadali prepustenie na slobodu
arbitrárne zatknutého právnika, ako aj informácie o ďalších zadržiavaných
disidentoch. Medzi zadržanými bola aj známa blogerka Yoani Sánchezová a
Guillermo Fariňas, ktorý na protest proti postupu kubánskej vlády voči opozícii
držal niekoľko hladoviek a je laureátom prestížnej Sacharovovej ceny za rok
2010.
Disidentov zadržali v stredu a vo štvrtok, keď na policajnej stanici v Havane žiadali prepustenie právnika Yaremisa Floresa, ktorý bez nároku na honorár zastupoval viacerých aktivistov kubánskej opozície, informovala dnes agentúra DPA s odvolaním sa na predsedu Kubánskej komisie pre ľudské práva a zmierenie Elizarda Sáncheza. Podľa neho úrady zadržali spolu 20 až 25 disidentov.
Provládny bloger Yohandry Fontana vo svojom príspevku v sociálnej sieti Twitter napísal, že Yoani Sánchezovú vzali do väzby pre "škandál na verejnosti" a "nedostatok spoločenskej disciplíny".
Ako informoval francúzsky denník Libération vo svojom internetovom vydaní, po 14-hodinovom zadržaní Sánchezovú prepustili. Svojím prívržencom to oznámila prostredníctvom sociálnej siete Tweeter, kde nechala odkaz: "Po niekoľkých hodinách zadržania som znova v uliciach Havany. Som v poriadku. Ďakujem za vašu solidaritu".
Yoani Sánchezová je jednou z najznámejších postáv kubánskej opozície, známa je aj na Slovensku, keďže je pravidelnou prispievateľkou do týždenníka .týždeň.
Naposledy ju kubánske úrady zatkli 5. októbra, keď sa chcela vo východokubánskom meste Bayamo zúčastniť na súdnom pojednávaní so španielskym politikom odsúdeným na štyri roky väzenia za zavinenie dopravnej nehody, pri ktorej v júli zahynul aj vodca kubánskej opozície Oswaldo Payá a ďalší opozičný aktivista. Sánchezovú vtedy po zadržaní obvinili z pokusu o narušenie súdneho pojednávania.
Podľa správy Kubánskej komisie pre ľudské práva a zmierenie v posledných mesiacoch na Kube stúpol počet krátkodobých zatknutí prívržencov opozície. Deje sa tak najmä v súvislosti s významnými vnútropolitickými udalosťami, akou bola napr. v marci návšteva pápeža Benedikta XVI. Z údajov opozície vyplýva, že v októbri bolo na krátky čas úradmi arbitrárne zatknutých najmenej 520 ľudí.
Vláda prezidenta Raúla Castra neuznáva Kubánsku komisiu pre ľudské práva a zmierenie a odmieta tvrdenia o politických väzňoch na Kube. Naopak, vláda obviňuje opozičných aktivistov, že sú platení cudzími štátmi, aby destabilizovali situáciu na Kube.
Disidentov zadržali v stredu a vo štvrtok, keď na policajnej stanici v Havane žiadali prepustenie právnika Yaremisa Floresa, ktorý bez nároku na honorár zastupoval viacerých aktivistov kubánskej opozície, informovala dnes agentúra DPA s odvolaním sa na predsedu Kubánskej komisie pre ľudské práva a zmierenie Elizarda Sáncheza. Podľa neho úrady zadržali spolu 20 až 25 disidentov.
Provládny bloger Yohandry Fontana vo svojom príspevku v sociálnej sieti Twitter napísal, že Yoani Sánchezovú vzali do väzby pre "škandál na verejnosti" a "nedostatok spoločenskej disciplíny".
Ako informoval francúzsky denník Libération vo svojom internetovom vydaní, po 14-hodinovom zadržaní Sánchezovú prepustili. Svojím prívržencom to oznámila prostredníctvom sociálnej siete Tweeter, kde nechala odkaz: "Po niekoľkých hodinách zadržania som znova v uliciach Havany. Som v poriadku. Ďakujem za vašu solidaritu".
Yoani Sánchezová je jednou z najznámejších postáv kubánskej opozície, známa je aj na Slovensku, keďže je pravidelnou prispievateľkou do týždenníka .týždeň.
Naposledy ju kubánske úrady zatkli 5. októbra, keď sa chcela vo východokubánskom meste Bayamo zúčastniť na súdnom pojednávaní so španielskym politikom odsúdeným na štyri roky väzenia za zavinenie dopravnej nehody, pri ktorej v júli zahynul aj vodca kubánskej opozície Oswaldo Payá a ďalší opozičný aktivista. Sánchezovú vtedy po zadržaní obvinili z pokusu o narušenie súdneho pojednávania.
Podľa správy Kubánskej komisie pre ľudské práva a zmierenie v posledných mesiacoch na Kube stúpol počet krátkodobých zatknutí prívržencov opozície. Deje sa tak najmä v súvislosti s významnými vnútropolitickými udalosťami, akou bola napr. v marci návšteva pápeža Benedikta XVI. Z údajov opozície vyplýva, že v októbri bolo na krátky čas úradmi arbitrárne zatknutých najmenej 520 ľudí.
Vláda prezidenta Raúla Castra neuznáva Kubánsku komisiu pre ľudské práva a zmierenie a odmieta tvrdenia o politických väzňoch na Kube. Naopak, vláda obviňuje opozičných aktivistov, že sú platení cudzími štátmi, aby destabilizovali situáciu na Kube.
Americká vláda v noci nadnes
oznámila uvalenie ďalších sankcií na režim v Iráne, ktorý svojim občanom
obmedzil prístup k internetu a zablokoval príjem zahraničných televíznych
staníc.
Sankcie sa týkajú iránskeho ministerstva kultúry a islamskej orientácie, ktoré dalo zatknúť viacerých novinárov a zakázalo činnosť niekoľkým denníkom, ako aj ministerstva pre komunikačné a informačné technológie a ďalších úradov a ich predstaviteľov, ktorí sa podieľajú na pokračujúcich pokusoch iránskeho režimu "o utláčanie a umlčanie iránskeho ľudu".
Ako dnes ďalej informovalo americké ministerstvo financií, iránske úrady rozpútali cenzorskú kampaň, ktorá obmedzuje slobodu obyvateľstva a bráni im v prístupe k informáciám z Iránu i zo zahraničia.
Ministerstvo financií USA vo vyhlásení pripomína aj prípady uväznených, mučených a zakázaných iránskych novinárov, študentov a ďalších aktivistov. Ubezpečuje, že sa neprestane zastávať práva iránskeho ľudu na slobodu a dôstojnosť a zabráni iránskej vláde v pokusoch o vytvorenie "elektronickej clony", ktorou chce ohradiť iránskych občanov pred zvyškom sveta. Iránske úrady totiž začali rušiť signál niektorých satelitných televízií a obmedzili prístup Iráncov k tlačeným i elektronickým médiám.
Súčasťou sankcií je zákaz pre amerických občanov a firmy obchodovať s vybranými iránskymi spoločnosťami a jednotlivcami a zmrazenie ich účtov v amerických bankách.
Spojené štáty v rámci najnovšieho opatrenia pridali na zoznam teroristov a podporovateľov terorizmu napojených na iránske Revolučné gardy a ozbrojené zložky al-Kuds, ktoré Washington podozrieva zo spoluúčasti na útokoch na americké ciele v Iraku, ďalších jednotlivcov a organizácie. Ide napr. o Univerzitu imáma Husajna, univerzitné medicínske vedecké centrum, ropnú spoločnosť National Iranian Oil Company a kontraktačnú firmu Tehran Gostaresh, ktoré USA podozrievajú z činnosti vedúcej k podpore šírenia zbraní.
Sankcie sa týkajú iránskeho ministerstva kultúry a islamskej orientácie, ktoré dalo zatknúť viacerých novinárov a zakázalo činnosť niekoľkým denníkom, ako aj ministerstva pre komunikačné a informačné technológie a ďalších úradov a ich predstaviteľov, ktorí sa podieľajú na pokračujúcich pokusoch iránskeho režimu "o utláčanie a umlčanie iránskeho ľudu".
Ako dnes ďalej informovalo americké ministerstvo financií, iránske úrady rozpútali cenzorskú kampaň, ktorá obmedzuje slobodu obyvateľstva a bráni im v prístupe k informáciám z Iránu i zo zahraničia.
Ministerstvo financií USA vo vyhlásení pripomína aj prípady uväznených, mučených a zakázaných iránskych novinárov, študentov a ďalších aktivistov. Ubezpečuje, že sa neprestane zastávať práva iránskeho ľudu na slobodu a dôstojnosť a zabráni iránskej vláde v pokusoch o vytvorenie "elektronickej clony", ktorou chce ohradiť iránskych občanov pred zvyškom sveta. Iránske úrady totiž začali rušiť signál niektorých satelitných televízií a obmedzili prístup Iráncov k tlačeným i elektronickým médiám.
Súčasťou sankcií je zákaz pre amerických občanov a firmy obchodovať s vybranými iránskymi spoločnosťami a jednotlivcami a zmrazenie ich účtov v amerických bankách.
Spojené štáty v rámci najnovšieho opatrenia pridali na zoznam teroristov a podporovateľov terorizmu napojených na iránske Revolučné gardy a ozbrojené zložky al-Kuds, ktoré Washington podozrieva zo spoluúčasti na útokoch na americké ciele v Iraku, ďalších jednotlivcov a organizácie. Ide napr. o Univerzitu imáma Husajna, univerzitné medicínske vedecké centrum, ropnú spoločnosť National Iranian Oil Company a kontraktačnú firmu Tehran Gostaresh, ktoré USA podozrievajú z činnosti vedúcej k podpore šírenia zbraní.
Copyright © TASR 2012
Americká televízna spoločnosť CBS už predala väčšinu
reklamného času februárového Super Bowlu v americkom futbale. Potvrdil to
výkonný riaditeľ CBS Leslie Moonves. Odvysielanie polminútového spotu v
lukratívnom čase najsledovanejšieho športového podujatia v USA stojí 4 milióny
dolárov. Najbližší súboj o titul šampióna NFL sa uskutoční 3. februára v New
Orleans.
©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
