MEDIA NEWS
Odvolací proces s dánskym vynálezcom Peterom Madsenom, usvedčeným z vraždy švédskej novinárky Kim Wallovej, sa začne 5. septembra na vyššom súde v Kodani. S odvolaním sa na vyhlásenie prokuratúry o tom v utorok informovala agentúra AP.
Madsena uznali 25. apríla za vinného z vraždy a sexuálneho útoku na 30-ročnú Wallovú. Mestský súd v Kodani sa jednomyseľne uzniesol, že 47-ročný vynálezca vlákal novinárku do svojej podomácky vyrobenej ponorky pod zámienkou, aby s ním urobila rozhovor, o ktorý sa pokúšala celé mesiace. Obhajoba sa v súvislosti s verdiktom odvolala iba voči doživotnému trestu, ktorý súd Madsenovi vymeral.
Madsen vraždu Wallovej podľa slov svojho obhajcu doposiaľ popiera. Vynálezca na súde tvrdil, že novinárka zomrela na ponorke nešťastnou náhodou. Pripustil však, že jej telo rozštvrtil a oddelené časti zabalené v plastových vreciach následne vyhodil do mora.
Wallová navštívila Madsena v jeho ponorke 10. augusta 2017. O deň neskôr sa ponorka potopila v zálive Köge ležiacom juhozápadne od Kodane. Telo novinárky sa hneď nenašlo, no po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom bolo 15 bodných rán.
Ukrajinské úrady v utorok zadržali a z vlastizrady obvinili šéfredaktora ukrajinskej pobočky agentúry RIA Novosti Kyryla Vyšynského.
Informovala o tom v utorok Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), ktorá v utorok dopoludnia urobila raziu v kyjevskom sídle RIA Novosti. Podľa agentúry AP Vyšynskému - Ukrajincovi s ruským pasom - v prípade usvedčenia hrozí do 15 rokov väzenia.
Okrem toho príslušníci SBU urobili raziu aj v byte spravodajkyne RIA Novosti Ľudmily Lysenkovej. Vyšetrovatelia ju predvolali na výsluch na 18. mája.
Okrem RIA Novosti ukrajinská kontrarozviedka v utorok prehľadala aj kanceláriu spravodajskej televízie RT. Podľa SBU sa v rámci razií podarilo odhaliť činnosť "siete štruktúr podriadených Ruskej federácii, ktoré sa používali v rámci hybridnej informačnej vojny proti Ukrajine".
Moskva proti policajným raziám v sídlach ruských médií pôsobiacich na Ukrajine ostro protestovala. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ich označil za neprijateľný útok na slobodu slova a naliehal na Západ, aby ho odsúdil.
Vážne znepokojenie zo zásahu bezpečnostných zložiek voči ruským médiám na Ukrajine vyjadril v utorok aj Harlem Désir, ktorý predstaviteľom Organizácie pre bezpečnosť a spolupráce pre slobodu médií.
"Boj proti propagande musí rešpektovať medzinárodné (právne) normy a nesmie byť neprimeraným zasahovaním do aktivít médií," upozornil Désir.
Dmitrij Kiseľov, riaditeľ mediálneho konglomerátu Rossija Segodňa, pod ktorý patrí aj RIA Novosti, vyzval oslobodiť novinára Vyšynského a prestať s prenasledovaním ruských médií na Ukrajine. Upozornil, že nejde o prvý prípad, keď Kyjev "pošliapal" základné práva prenasledovaním novinárov.
Šéfredaktorka televízie RT Margarita Simoňanová vyslovila predpoklad, že Kyjev sa raziami v redakciách ruských médií "mstil za Krymský most".
Práve v čase policajného zásahu totiž ruský prezident Vladimir Putin slávnostne otvoril 19 kilometrov dlhý most ponad Kerčský prieliv, ktorý spája juhoruský Krasnodarský kraj s polostrovom Krym.
Podľa agentúry TASS v kyjevskej pobočke RIA Novosti pracuje asi 15 redaktorov, ktorých časť má za úlohu posielať do Moskvy spravodajstvo o dianí na Ukrajine, zatiaľ čo iný tím, vedený Vyšynským, má na starosti spravodajský web rian.com.ua určený ukrajinskému publiku.
Copyright © TASR 2018
