MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Mŕtve telo niekdajšieho novinára, člena širšieho vedenia najsilnejšej ruskej politickej strany Jednotné Rusko a viceprezidenta VTB Bank Jurija Kotlera našli v stredu v jeho bydlisku v Moskve.Informovali o tom tamojšie médiá.
Na políciu sa v súvislosti s neschopnosťou spojiť sa s Kotlerom obrátil po troch dňoch jeho tajomník. Muži zákona následne vnikli do bytu nezvestného, ktorého tam našli so strelným zranením hlavy.
Polícia predpokladá, že Kotler, ktorý bol kedysi v službách tlačovej agentúry RIA Novosti, ale aj spravodajcom denníka The New York Times a časopisu Time a ktorý neskôr pracoval na tlačovom odbore a vo volebnom štábe Vladimira Putina, spáchal samovraždu.

Vymenovanie osobitného predstaviteľa OSN pre ochranu novinárov navrhol v stredu predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, ktorý sa stretol v Bruseli s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej šéf eurokomisie predstavil tento návrh so zreteľom na nedávne vraždy novinárov v krajinách ako Mexiko či Slovensko.
Bezpečnosť novinárov je téma, ktorá "nás čoraz viac zamestnáva tak v Európe, ako aj mimo nej", povedal Juncker počas stretnutia s Guterresom. Konkrétne prípady pritom nespomenul, k najnovšej vražde však došlo v utorok v Mexiku, kde zastrelili novinára Juana Carlosa Huertu.
Agentúra DPA v tejto súvislosti pripomenula i nedávne vraždy novinárov v Európe - na Malte a na Slovensku. Vlani v októbri usmrtil výbuch bomby maltskú investigatívnu žurnalistku Daphne Caruanovú-Galiziovú, vo februári zase zastrelili na Slovensku novinára Jána Kuciaka spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou.

Ruská vláda protestuje proti postupu orgánov na Ukrajine, ktoré zadržali ruského novinára Kirilla Vyšinského na základe obvinenia z velezrady. Rada Európy a ďalšie ľudskoprávne organizácie medzitým vyjadrili v súvislosti s týmto prípadom znepokojenie, informovala v stredu agentúra AP.
Ukrajinská štátna bezpečnostná služba SBU zadržala Vyšinského, riaditeľa pobočky ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti na Ukrajine, po utorňajších zásahoch v kyjevských kanceláriách tejto agentúry a televíznej stanice Russia Today (RT). Podľa SBU boli tieto ruské, štátom financované médiá využívané ako "nástroje v hybridnej vojne proti Ukrajine".
Kremeľ odsúdil postup ukrajinských orgánov ako útok na slobodu médií a ruské ministerstvo zahraničných vecí podalo formálny protest.
Rada Európy v stredu vyhlásila, že je "znepokojená možnými dôsledkami opakovaného zadržania novinárov na stav slobody médií na Ukrajine".

Copyright ©TASR 2018

Spoločnosť Facebook v utorok vôbec prvýkrát zverejnila konkrétne čísla týkajúce sa boja proti problémovým príspevkom a falošným účtom na svojej sociálnej sieti. Podľa správy o vymáhaní komunitných štandardov odstránil Facebook za prvé tri mesiace roka 2018 takmer 866 miliónov príspevkov a 583 miliónov falošných účtov.
Jasne najväčšiu kategóriu medzi zablokovanými príspevky tvoril s 837 miliónmi prípadov obsah, ktorý Facebook označuje ako spam. Ide o "neautentickú aktivitu" prevádzkovanú automatizovanými systémami či koordinované zverejňovanie obsahu na viacerých účtoch zároveň s cieľom šíriť "zavádzajúce" oznámenie, či už komerčné alebo inej povahy.
Zvyšok odstránených príspevkov tvoria nevhodný sexuálny obsah (21 miliónov), príspevky, ktoré "glorifikujú násilie alebo oslavujú utrpenie a poníženie iných" (3,4 milióny), nenávistná oznámenie (2,5 milióna) a teroristická propaganda (1,9 milióna).
Facebook zároveň uviedol, že drvivú väčšinu nevhodného obsahu odhalili firemné systémy skôr, než ho ktokoľvek z užívateľov nahlásil. V prípade spamu to bolo údajne takmer 100 percent, u fotiek a videí zobrazujúcich nahotu 96 percent a v prípade násilného obsahu 86 percent. Pri identifikácii prejavov nenávisti "ešte technológie tak dobre nefungujú" a nahlásili len 38 percent následne odstránených príspevkov. Facebook tiež údajné falošné účty odstraňoval spravidla do pár minút od okamihu ich zriadenia.
Prevádzkovateľ najväčšej sociálnej siete sveta čelí dlhšiu dobu tlaku kvôli problémom s reguláciou nenávistného či násilného obsahu a ako zástupcovia svetových vlád, tak akademici či aktivisti kalifornskú spoločnosť dlho vyzývajú, aby do svojho postupu proti týmto fenoménom vniesla viac svetla. Viceprezident Facebooku pre manažment produktov Guy Rosen teraz uviedol, že firma za posledných 18 mesiacov v tomto smere svoje snahy výrazne zintenzívnila a plánuje o odstraňovaní obsahu zverejňovať správy približne každých šesť mesiacov.
"Toto je začiatok cesty, nie jej koniec, a my sa snažíme byť tak otvorení, ako to len ide," citoval denník The Guardian Richarda Allana, ktorý pôsobí ako viceprezident verejných záležitostí pre Európu, Blízky východ a Afriku.
Denník The New York Times ale vidí v otvorenosti Facebooku rezervy, keď napríklad spoločnosť neposkytla príklady príspevkov, ktoré odstránila ako príliš násilné alebo nenávistné. "Sociálna sieť uviedla, že zo svojich stránok za prvé tri mesiace roka 2018 zmazala viac príspevkov ako v poslednom štvrťroku minulého roka, ale neuviedla žiadna konkrétne čísla z minulých rokov, teda je ťažké posúdiť, do akej miery svoje úsilie zvýšila," napísal americký denník .
"Je to výborný prvý krok," povedala The Guardian o novej správe Jillian Yorková z organizácie Electronic Frontier Foundation, ktorá monitoruje slobodu prejavu na internete. "Nemáme však predstavu o počte nesprávne zmazaných príspevkov, o počte sťažností, po ktorých je obsah obnovený. Tiež by sme radi videli lepšie informovanie užívateľov, keď dôjde k zásahu na ich účte, aby vedeli o konkrétnom prečine," dodala.

Copyright © ČTK 2018

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg prijal pozvanie na návštevu Európskeho parlamentu (EP), aby tam vysvetlil nedávne problémy jeho spoločnosti týkajúce sa ochrany súkromia a obvinení zo zneužitia osobných údajov. Predseda EP Antonio Tajani uviedol, že Zuckerberg "bude v Bruseli čo najskôr, snáď už budúci týždeň" a stretne sa s parlamentnými lídrami a odborníkmi na občianske slobody a spravodlivosť.
Zuckerbergova návšteva príde v čase, keď začína platiť nové Všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Nariadenie Európskej únie, ktoré začne platiť 25. mája, dá miliónom európskych používateľov Facebooku väčšiu kontrolu nad tým, čo môžu firmy robiť s dátami o tom, čo zverejnia, vyhľadávajú alebo na čo klikajú.


2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.