MEDIA NEWS
Mníchovské noviny Süddeutsche Zeitung prekročili "medze únosnosti" zverejnením karikatúry izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, vyobrazeného s nadrozmernými perami, ušami a nosom. Povedal to vo štvrtok nový nemecký komisár pre boj proti antisemitizmu Felix Klein, informuje agentúra AP.
Noviny zverejnili karikatúru Netanjahua v utorok. Klein pre noviny Bild uviedol, že po rozhodnutí Spojených štátov presťahovať americké veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema pripomína tento krok zo strany Süddeutsche Zeitungu "neospravedlniteľné vyobrazenie nacistickej propagandy".
Karikatúra zobrazovala Netanjahua oblečeného ako izraelská speváčka Netta Barzilaiová, ktorá vyhrala tohtoročnú pesničkovú súťaž Eurovízia 2018. Srdce, ktoré zobrazuje písmeno "v" v slove Eurovízia, bolo nahradené Dávidovou hviezdou, pričom Netanjahu dvíha v ruke raketu. V texte nad karikatúrou sa uvádza "Na budúci rok v Jeruzaleme".
Denník Süddeutsche Zeitung sa za zverejnenie karikatúry ospravedlnil, píše AP.
Felix Klein bol za nemeckého komisára pre boj proti antisemitizmu zvolený tento rok - v čase obáv z rastúceho antisemitizmu v Nemecku.
Najvyšší súd Českej republiky rozhodol o dovolaniach podaných v kauze výrokov prezidenta Miloša Zemana o známom prvorepublikovom novinárovi Ferdinandovi Peroutkovi. Znenie verdiktu zatiaľ súd nezverejnil, informoval spravodajský server Novinky.cz.
Dovolania, o ktorých rozhodoval najvyšší súd, podali právnici prezidenta Zemana a Peroutkovej vnučky Terezie Kaslovej. Príslušný verdikt bude zverejnený až po vyhotovení písomného zdôvodnenia rozsudku, najneskôr 7. júna, dokedy by ho mali doručiť aj obom stranám sporu.
Meno Ferdinanda Peroutku (1895-1978) sa v Česku už dva roky často spomína v súvislosti so sporom, ktorý proti Pražskému hradu vedie jeho vnučka Terezie Kaslová. Namieta proti tomu, že prezident ČR prisúdil jej starému otcovi autorstvo článku Hitler je gentleman a výrok "ak nemôžeme spievať s anjelmi, musíme vyť s vlkmi", ktorý mal podľa Zemana dokazovať fascináciu dobových intelektuálov nemeckým nacizmom.
Existenciu článku sa Pražskému hradu napriek snahám hovorcu Jiřího Ovčáčka nepodarilo dokázať. Podľa historikov Peroutka takýto článok vôbec nenapísal. Zeman však trvá na tom, že ho čítal. Autorom výroku o vytí s vlkmi, ktorý sa objavil v článku z roku 1938 o nacistickej hrozbe v Európe, nie je v skutočnosti Peroutka, ale novinár Jan Stránský.
Súd nižšej inštancie nariadil Kancelárii prezidenta republiky, aby sa ospravedlnila za výrok, v ktorom bol Peroutka označený za autora článku Hitler je gentleman, nie však sa nesprávne prisúdenie výroku o vytí s vlkmi.
Hrad sa však v stanovenej lehote neospravedlnil a Kaslová preto v roku 2016 podala návrh na exekúciu, ktorá mala byť vykonaná formou ukladania pokút prezidentskej kancelárii. K exekúcii však napokon nedošlo a obe strany sa v rámci sporu obrátili s dovolaniami na Najvyšší súd ČR.
Vyjadrenie na adresu Peroutku Zeman predniesol v januári 2015 v prejave venovanom 70. výročiu oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
V marci avizovaný predaj významných tureckých médií magnáta Aydina Dogana konkurentovi Erdoganovi Demirörenovi, blízkemu tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, je realitou.Ako informovala tlačová agentúra DPA s odvolaním na vyhlásenie najväčšej tureckej mediálnej skupiny Dogan z noci na štvrtok, za 919 miliónov dolárov sa jej médiá stali súčasťou konkurenčného koncernu.
Znamená to okrem iného zmenu vlastníka spravodajskej televízie CNN Türk, tlačovej agentúry DHA, ďalšej televízie Kanal D či najčítanejšieho tureckého denníka Hürriyet a jeho sesterskej anglickej mutácie Hürriyet Daily News.
Nie je žiadnym tajomstvom, že nový majiteľ spomínaných médií je blízky nielen hlave štátu, ale aj jeho strane AKP a že už skôr bol majiteľom napríklad novín Milliyet a Vatan, pričom jeho rodina podniká aj v stavebníctve a energetike. Navyše prevádzkuje nákupné centrum na najobľúbenejšej ulici v centre Istanbulu.
Obavy kritikov sa tak naplnili a na tureckom mediálnom trhu zostanú nezávislé od vlády iba periodiká ako Cumhuriyet, Birgün a Evrensel, súkromná Fox TV, nacionalistická Halk TV a niekoľko internetových portálov. Ich vplyv však bude zanedbateľný, veď tri spomínané noviny vychádzajú v náklade celkove iba asi 50.000 výtlačkov.
Predseda politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber vo štvrtok dôrazne odsúdil konanie slovenskej polície voči českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej.
Nemecký europoslanec v správe pre médiá uviedol, že je "neprijateľné", aby slovenská polícia pod hrozbou finančnej pokuty požadovala prístup k heslám odhaľujúcim súkromné a obchodné rozhovory, ako aj prístup k uloženým číslam mobilných telefónov, ktoré nesúvisia s predmetom policajného vypočúvania.
"Princíp ochrany novinárskych zdrojov a zachovanie dôvernosti je kľúčovým predpokladom slobodného výkonu novinárskej profesie Pavly Holcovej," upozornil Weber.
Podľa jeho vyjadrenia je "poburujúci postup slovenských policajtov" dôkazom toho, že ochrana novinárov v Európskej únii si zaslúži maximálnu pozornosť poslancov Európskeho parlamentu.
"Mysleli sme si, že po zavraždení Jána Kuciak a Martiny Kušnírovej slovenské orgány urobia maximum pre to, aby novinári mohli vykonávať svoje každodenné povinnosti, a budú ich vnímať ako partnerov v spoločnom cieli boja proti korupcii a zločinu. Bohužiaľ, dnes vidíme, že aj napriek uisteniam slovenskej vlády sa opak stáva realitou," skonštatoval Weber.
Denník Sme v utorok (15.5.) informoval, že českú investigatívnu novinárku Pavlu Holcovú vypočúvala niekoľko hodín Národná kriminálna agentúra. Polícia jej mala podľa denníka odobrať mobil aj so SIM kartou.
Mimovládna organizácia na ochranu novinárov a zamestnancov médií Reportéri bez hraníc (RSF) odsúdila skonfiškovanie smartfónu českej investigatívnej novinárky Pavly Holcovej slovenskou políciou, ktorá vyšetruje vraždu novinára Jána Kuciaka. RSF vo vyhlásení požaduje vrátenie telefónu aj jeho obsahu a vyzýva slovenskú políciu, aby sa "zameriavala v práci na to, čo sa od nej očakáva, a nie na nesúvisiace ciele".
Holcovú, ktorá pracuje pre České centrum pre investigatívnu žurnalistiku (CCIZ), zavolala v utorok polícia na stretnutie a žurnalistka dúfala, že poskytne informácie, ktoré možno pomôžu pri vyšetrovaní Kuciakovej vraždy z februára. Holcová a Kuciak spolupracovali v rámci Projektu na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP).
Utorkové stretnutie sa však zmenilo na vypočúvanie, uviedli vo štvrtok v aktualizovanom vyhlásení RSF. Holcovú vypočúvali policajti osem hodín a chceli poznať nielen obsah správ, ktoré si vymieňala s Kuciakom - pričom ich už sama dobrovoľne poskytla - ale tiež správ, ktoré si vymieňala s inými kontaktmi, hoci nemali žiadnu prípadnú spojitosť s vraždou, napísali RSF.
Keď Holcová, ktorá ako členka OCCRP pracuje na citlivých prípadoch, odmietla odhaliť svoje zdroje, polícia jej predložila príkaz špeciálneho prokurátora na skonfiškovanie smartfónu za účelom "získať z neho údaje".
Šéfka RSF pre EÚ a Balkán Pauline Adesová-Mevelová vyhlásila: "Vyzývame slovenskú políciu, aby Pavle Holcovej vrátila telefón, ktorý jej zadržala s úradným odôvodnením vytiahnuť z neho informácie, ktoré im už dala."
Podľa ďalších slov predstaviteľky RSF sa polícia nemá zameriavať na nesprávne ciele. "Nutnosť vyšetriť dvojnásobnú vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice nesmie byť použitá ako zámienka pre obťažovanie investigatívnej novinárky a jej zdrojov, ktorých ochrana musí byť zaručená," uviedla Adesová-Mevelová.
Slovensko prudko kleslo v najnovšom rebríčku RSF, Indexe hodnotiacom slobodu tlače vo svete, a v súčasnosti je na 27. mieste spomedzi 180 krajín, dodala organizácia so sídlom v Paríži. Vražda Kuciaka, ktorý by mal vo štvrtok 28 rokov, zdôraznila množstvo problémov, ktorým novinári na Slovensku čelia, napísali RSF.
Súd v meste Cherson na juhu Ukrajiny rozhodol vo štvrtok o uvalení väzby na ruského novinára Kirilla Vyšinského, ktorého zadržali tento týždeň ukrajinské orgány na základe obvinenia z velezrady. Riaditeľa pobočky ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti na Ukrajine tak budú môcť ponechať v cele 60 dní, uviedla agentúra AP.
Ukrajinská štátna bezpečnostná služba SBU zadržala Vyšinského v utorok, a to po zásahoch v kyjevských kanceláriách RIA Novosti a televíznej stanice Russia Today (RT). Podľa SBU boli tieto ruské, štátom financované médiá využívané ako "nástroje v hybridnej vojne proti Ukrajine".
Kremeľ odsúdil postup ukrajinských orgánov ako útok na slobodu médií, zatiaľ čo ruské ministerstvo zahraničných vecí podalo formálny protest. Rada Európy zase vyhlásila, že je "znepokojená možnými dôsledkami opakovaného zadržania novinárov na stav slobody médií na Ukrajine".
Copyright ©TASR 2018
Anglický herec Benedict Cumberbatch si zahrá v pripravovanom filme televízie Channel 4 o referende o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii z roku 2016. V projekte, ktorý má pracovný názov Brexit, stvárni hlavného stratéga a riaditeľa kampane Hlasujte za odchod (Vote Leave) Dominica Cummingsa.
Autorom politického trileru je dramatik James Graham. O réžiu snímky, ktorá vznikne pod hlavičkou produkčnej spoločnosti House Productions, sa postará Toby Haynes. Tessa Ross a Juliette Howell sa pod projekt podpíšu ako výkonné producentky, producentkou bude Lynn Horsford. Nakrúcanie projektu sa začne koncom tohto roka.
Štyridsaťjedenročný Benedict Timothy Carlton Cumberbatch je známy najmä vďaka titulnej úlohe v seriáli Sherlock (2010), za ktorý ho nominovali na Zlatý glóbus, Primetime Emmy či televízne ceny BAFTA, pričom jednu Emmy sa mu podarilo získať. Nominácie na televízne ceny BAFTA získal aj za stvárnenie Stephena Hawkinga v televíznom filme Hawking (2004), vedľajšiu rolu v dráme Small Island (2009) a hlavnú úlohu v sérii adaptácií Shakespearových historických hier s názvom The Hollow Crown, kde si zahral Richarda III. Objavil sa tiež v snímkach Nezlomná vôľa (2006), Pokánie (2007), Third Star (2010), Vojnový kôň (2011), Jeden musí z kola von (2011), 12 rokov otrokom (2013), Star Trek: Do temnoty (2013), The Fifth Estate (2013), Blízko od seba (2013), Black Mass: Špinavá dohoda (2015), Doctor Strange (2016), Thor: Ragnarok (2017), Avengers: Nekonečná vojna (2018) či miniseriáli Koniec prehliadky (2012) alebo televíznom filme Dieťa v pravý čas (2017). Svoj hlas prepožičal drakovi Smaugovi a Nekromantovi v trilógii Hobit (2012, 2013 a 2014) i vlkovi v animovanom filme Tučniaky z Madagascaru (2014). Predstavil sa tiež v životopisnej dráme Kód Enigmy (2014), pričom stvárnenie kryptoanalytika a matematika Alana Turinga mu vynieslo nominácie na filmovú cenu BAFTA, Zlatý glóbus i Oscara.
V pražskej galérii Tančící dům otvorili výstavu venovanú filmovým a seriálovým kostýmom, rekvizitám a fotografiám. Na štyroch podlažiach je možné vidieť takmer dvesto pôvodných kostýmov. Organizátori sa zamerali na 70 filmov a seriálov od 60. do 90. rokov minulého storočia. Medzi nimi sú tituly ako napríklad Ostře sledované vlaky (1966), Kdo chce zabít Jessii? (1966), Zabil jsem Einsteina, pánové... (1969), Ako svet prichádza o básnikov (1982) či seriály Arabela (1980 - 1981) alebo Návštěvníci (1983 - 1984).
Medzi exponátmi sú aj posteľ babičky Škopkovej z trilógie Slnko, seno, jahody (1983), Slnko, seno a pár faciek (1989) a Slnko, seno, erotika (1991), 15-metrový "frňákovník" z rozprávky Traja veteráni (1983) či automobil, v ktorom jazdil Josef Abrhám v komédii Vrchní, prchni! (1980). "Túto výstavu sme pripravovali viac ako dva roky. V poslednom roku filmoví odborníci vyhľadávali stratené kostýmy vo fundusoch Barrandovských ateliérov," uviedol riaditeľ galérie Robert Vůjtek. Na výbere snímok sa prostredníctvom hlasovania podieľalo vyše 400-tisíc divákov a diváčok.
Expozícia bude otvorená do 14. októbra 2018.
2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
