RADA RTVS
Člen rady Jozef Chudík uviedol, že v hlavnej spravodajskej relácii Správy RTVS je vidieť pozitívnu tendenciu dynamizovať program zhutňovaním spravodajských príspevkov, v niektorých prípadoch mu však chýba väčší spravodajský nadhľad a pluralitný názor, najmä v prípade tém, ktoré súvisia s vládou. "To, že vláda je pod kritickým dohľadom je samozrejme správne, no nie je možné, aby akákoľvek informácia o vládnom zámere či nariadení bola okamžite negovaná expertom mimovládneho sektora alebo opozície bez spätnej reakcie," uviedol Chudík. Apeloval tiež na viac inšpiratívnych, povzbudivých príspevkov v spravodajstve.
Členka rady Ildikó Nagy zasa vidí rezervu v zastúpení príspevkov o kultúre v hlavnej rozhlasovej spravodajskej relácii Rádiožurnál. "Malo by ich byť viac," uviedla.
Podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš skonštatoval, že situácia, ktorá nastala v sekcii spravodajstva v predchádzajúcich týždňoch je predovšetkým problémom komunikácie medzi členmi spravodajského tímu a vedením sekcie. Upozornil, že takýto problém sa musí riešiť len v internom prostredí a v tomto prípade sa chýb dopustili obe strany zastúpené v spore. "Nie je možné, aby sa akákoľvek interná informácia z porady riešila hneď na sociálnej sieti, no nie je vôbec šťastné ani to, ak na to takisto na sociálnej sieti reaguje riaditeľ sekcie,“ povedal.
Podľa generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka sú porady spravodajských tímov v súčasnosti búrlivé, no korektné. "A práve touto cestou otvorených debát chceme ísť pri naplňovaní cieľa prinášať nestranné, vyvážené a objektívne spravodajstvo," uviedol Rezník.
Verí, že približovať stanoviská, zlepšovať komunikáciu a preferovať argumenty pri riešení názorových konfrontácií pomôže aj úloha interného mediátora, ktorej sa na požiadanie vedenia RTVS má zhostiť riaditeľ sekcie národnostného vysielania Attila Lovász. Šéf RTVS taktiež avizoval budúcotýždňové rokovanie so Spravodajskými odbormi o požiadavkách, ktoré predložili manažmentu RTVS. O výsledkoch rokovania i ďalšej komunikácii bude informovať členov rady.
Začiatkom apríla napísala časť spravodajského tímu RTVS vedeniu otvorený list, v ktorom manažmentu vyčíta neochotu akceptovať oponentný, kritický názor, nespokojní redaktori naznačili tiež možné ovplyvňovanie spravodajstva. Na tento podnet reagovali iní redaktori svojím listom, v ktorom ubezpečili, že pracujú slobodne, bez nátlaku a odmietli vťahovať verejnosť do interných záležitostí, ktoré nesúvisia s ohrozením slobody slova. Situáciu v RTVS riešil aj Výbor Národnej rady SR pre médiá a kultúru. Manažmentu RTVS odporučil o situácii otvorenejšie komunikovať.
Relácia Reportéri, ktorá sa má vrátiť do programu RTVS od septembra, je už zaradená do jesennej vysielacej štruktúry. "V júni by sa mali podpisovať prvé kontrakty s reportérmi, počas leta by sa mala vytvoriť osemčlenná redakcia," referoval o príprave relácie Reportéri v novom formáte Vincent Štofaník - dramaturg, ktorý má v RTVS na starosti televíznu občiansku a investigatívnu publicistiku.
Reportérov bude vysielať RTVS každý týždeň, nový formát ráta s časovým rozsahom 35 minút. "Je to optimálny čas pre dve investigatívne reportáže, ktoré nemusia byť rovnako dlhé," uviedol Štofaník. Nevylúčil, že relácia môže byť výnimočne i monotematická, v prípade spravovania veľkej kauzy, ktorá si vyžaduje dlhší časový formát.
Momentálne sa podľa jeho slov pracuje na novom vizuále relácie. "Relácii sa venujú aj ľudia z oddelenia vývoja a výskumu nových formátov, ktorí pripravili analýzu investigatívnych programov v rôznych európskych krajinách,“ uviedol Štofaník. Otázkou je tiež spôsob uvádzania príspevkov, resp. moderovania. "Sú v hre tri možnosti, buď jeden moderátor ako tvár programu, alebo rotujúci moderátori z radov redaktorov, prípadne uvádzanie jednotlivých reportáží obrazovo-zvukovou upútavkou," naznačil Štofaník.
Uistil, že nový formát bude mať ambíciu prinášať vlastné investigatívne témy. "Nemusia sa však týkať iba veľkej politiky, chceme sa zamerať aj na oblasť samosprávy," povedal. Za dôležité pokladá to, aby Reportéri boli schopní operatívne reagovať na aktuálne témy, ktoré sa náhle objavia v spravodajstve.
Vedenie RTVS sa na začiatku roka rozhodlo dočasne stiahnuť reláciu Reportéri z programu. Argumentovalo tým, že relácia sa vzďaľovala svojmu pôvodnému cieľu reflektovať na závažné celospoločenské kauzy a venovala sa skôr občianskej publicistike, čím sa dramaturgicky prekrývala s reláciou Občan za dverami. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník poukazoval i na zvýšený počet faktografických chýb v reláciách, a tým i oprávnených sťažností a podnetov. Dočasné zastavenie výroby relácie malo priniesť možnosť pripraviť nový precíznejší formát.
Rok 2017 možno považovať za rok kreatívnej stability a postupného kontinuálneho rozvoja RTVS ako celku, ktorý znamenal posilnenie postavenia na mediálnom trhu v rozhlasovom i televíznom segmente. Pri uvedení Výročnej správy RTVS za rok 2017 to povedal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Správu, ktorú Rada zobrala na vedomie, zverejní RTVS do konca mája na svojom webe.
Šéf telerozhlasu pri hodnotení zvlášť vyzdvihol rastúcu podporu tvorby pre deti a mládež, rovnako i kontinuálne posilňovanie rozsahu spravodajstva a publicistiky. "Systematická bola aj práca na podpore pôvodnej tvorby, najmä v televíznom segmente, rozhlasová časť čaká v roku 2018 na svoju renesanciu," povedal na rokovaní Rezník.
Upozornil, že svoje úlohy dokázala RTVS naplniť v roku 2017 aj napriek zložitej ekonomickej situácii, v ktorej sa nachádza, na čo poukazuje aj nezávislý finančný, personálny i IT audit, ktorý si RTVS dala v minulom roku urobiť. Poukázal pritom na to, že minulé roky sa niesli v znamení revitalizácie technického i technologického zázemia i zvyšovania atraktivity programu najmä v televíznom segmente, rovnako RTVS ťažia nedoriešené hrozby súdnych konaní.
"Daňou, ktorú RTVS za toto zaplatila, je jej záporný kumulovaný hospodársky výsledok z predchádzajúcich rokov na úrovni takmer 35 miliónov eur," povedal Rezník. Ako zdôraznil, je to jeden z dôvodov, prečo je potrebné pracovať v blízkej budúcnosti na vyriešení systémového financovania RTVS. "Je totiž treba povedať, že hoci je v súčasnosti likvidita RTVS pozitívna, ak nedôjde k zmene financovania v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, hodnota pasív prevýši aktíva RTVS," skonštatoval.
Podpredseda Rady Martin Kákoš priznal, že celú situáciu vníma pesimisticko-realisticky. "Neverím vzhľadom na aktuálnu situáciu, že v priebehu dvoch rokov príde k systémovej zmene vo financovaní RTVS. Preto je potrebné si klásť otázku, ako teda budeme postupovať v roku 2019," povedal. Podľa Rezníka je stále priestor na rokovanie jednak o zmluve so štátom na rok 2019 a tiež na rokovanie o legislatívnych zmenách, aby deficit vyplývajúci z kumulovanej hospodárskej straty z predchádzajúcich rokov dokázala RTVS zastaviť a znižovať bez toho, aby musela zasiahnuť do tvorby a vysielania.
"Bol by som nerád, ak by sme museli pristúpiť ku škrtom v programe, lebo kvôli programu bola táto inštitúcia vytvorená, a to si uvedomuje aj verejnosť vrátane elít, ktoré to môžu nejakým spôsobom zmeniť," povedal.
Podľa neho je na mieste byť pesimisticko-optimistický. "Pomerne silným argumentom pre nás je to, že toto je nezastupiteľná inštitúcia, a napriek všetkým problémom sa v posledných rokoch urobil v programe kus práce. A tie výsledky sú komparatívnou výhodu pri rokovaniach," uviedol.
Poukázal i na to, že RTVS má záujem hľadať rezervy vo vnútornom prostredí, ktoré vychádzajú aj z odporúčaní spomínaného auditu. Ten priniesol 151 zistení vo finančnej oblasti, 34 v oblasti personálnej a 65 v oblastí IT. "Na základe auditu sme pristúpili k opatreniam, ktoré majú zefektívniť internú činnosť a nájsť úspory vo vnútornom prostredí. Akékoľvek úspory vo vnútornom prostredí nevyriešia systémové financovanie smerom do budúcnosti," upozornil Rezník.
Podľa správy o účtovnej uzávierke, ktorú Rada RTVS schválila na aprílovom zasadnutí, skončila rok 2017 RTVS so stratou vo výške 1.660.376,72 eura. Je to výrazne nižšia strata, ako bola plánovaná v rozpočte na rok 2017, rovnako tak v prípade porovnania so stratou, ktorú RTVS vykázala vo výške 8,3 milióna eur pri účtovnej uzávierke za rok 2016.
Kumulovaná strata z hospodárenia RTVS z minulých období sa zvýšila na 34.741.571 eur. Riaditeľka sekcie ekonomiky Radka Doehring poukázala v tejto súvislosti na to, že hoci RTVS sa snaží hospodáriť vyrovnane, je stále ťažšie zostavovať vyrovnaný rozpočet vzhľadom na to, že určité zdroje, ako je zmluva so štátom, nemôžu byť použité na šport a spravodajstvo.
"To sú však práve tie oblasti, kde náklady a výdavky najviac rastú," uviedla. Upozornila tiež, že RTVS nedokáže zabezpečiť pri súčasnom financovaní rezervu pre prípadné záväzky zo súdnych sporov z minulosti vo výške 14,3 milióna eur.
Copyright ©TASR 2018
