SLOVAK MEDIA LAW NEWS
Lepšiu dostupnosť kníh, novín, časopisov, audiokníh a ďalších diel pre nevidiacich, zrakovo postihnutých alebo postihnutých inou poruchou čítania má priniesť novela Autorského zákona. Návrh novelizácie Autorského zákona, ktorú pripravilo Ministerstvo kultúry (MK) SR, poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania. Nutnosť úpravy Autorského zákona vyplýva z potreby zapracovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania. Smernicou sa preberajú ustanovenia Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, ktorá bola prijatá Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO).
Novelizáciou Autorského zákona sa v zmysle smernice zavedie povinná výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v prospech nevidiacich, zrakovo postihnutých alebo postihnutých inou poruchou čítania, ale aj neziskových organizácií, ktoré sa venujú napĺňaniu ich potrieb (tzv. poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania). Súčasne má byť Autorský zákon doplnený o niekoľko nových definícií vyplývajúcich zo smernice a upraviť sa má aj cezhraničná výmena rozmnoženín diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch.
Návrh európskej smernice zverejnila 14. septembra 2016 Európska komisia na základe požiadavky Rady. Cieľom bolo zosúladiť právny rámec Európskej únie s Marakéšskou zmluvou, ktorej cieľom je dosiahnuť pre osoby so zrakovým postihnutím a osoby s poruchami čítania lepší prístup k informáciám a vstúpila do platnosti 30. septembra 2016. Smernicu schválili 13. septembra 2017 a 20. septembra 2017 zverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie. Autorský zákon platný na Slovensku v súčasnosti obsahuje všeobecnú výnimku pre potreby osôb so zdravotným postihnutím. Na toto ustanovenie nadviaže aj zapracovanie pravidiel smernice, ktoré je potrebné, pretože SR ako členský štát Európskej únie musí prebrať ustanovenia smernice do svojej legislatívy. Navrhovaná účinnosť k 11. októbru 2018 zodpovedá lehote na transpozíciu smernice.
Nové európske pravidlá si vyžiadajú novelu zákona o Audiovizuálnom fonde. Návrh novely, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR, poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Cieľom zmien zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF) a zákona o audiovízii je podľa MK SR upraviť právne vzťahy v oblasti filmových koprodukcií, a to v súvislosti s tým, že 1. októbra 2017 začal platiť revidovaný Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii. Základným cieľom revidovaného dohovoru je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie. Návrh zároveň upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Dôvodom je vyriešiť problémy, ktoré priniesla prax.
Dokument je revidovanou verziou Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z 2. októbra 1992, ktorý pre SR začal platiť 1. mája 1995. Dohovor z roku 1992 ratifikovalo 43 štátov. Revidovaný dohovor v čase predkladania návrhu novely zákona podpísalo 18 krajín, ratifikovalo ho päť krajín a platnosť nadobudol voči štyrom - Slovensku, Nórsku, Švédsku a Holandsku. „Hlavný koprodukčný partner Slovenska, Česká republika, revidovaný dohovor zatiaľ nepodpísal. Vo vzťahu k určitým štátom tak bude platiť pôvodný dohovor z roku 1992. Táto ‘dvojkoľajnosť‘ vzťahov v oblasti filmovej koprodukcie je dôvodom, prečo považujeme za potrebné vzniknutú situáciu riešiť na úrovni národnej legislatívy,“ objasňuje v predkladacej správe MK SR. Dohovor sa vzťahuje na také medzinárodné filmové koprodukcie, ktoré združujú najmenej troch koproducentov so sídlom v troch rôznych zmluvných krajinách dohovoru.
Návrh novely upravuje aj pravidlá fungovania Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Konkrétne sa navrhujú zmeny v ich financovaní a hospodárení. Napríklad sa navrhuje, možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi peňazí z fondov na rozhodcovskom súde či rozšírenie činnosti Fondu na podporu umenia aj na výskum, propagáciu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a ďalšie služby. Navrhuje sa tiež znížiť počet členov rady Fondu na podporu umenia, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu, a to zo štyroch na troch. Zároveň sa má zvýšiť počet členov rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry na návrh tak, aby šiestym členom rady menovaným ministrom kultúry na návrh bola osoba z oblasti pamäťových a fondových inštitúcii. Navrhuje sa aj zvýšenie sumy na prevádzku Fondu na podporu umenia o 0,5 percenta z jeho príjmov. Dôvodom je zvýšenie objemu práce fondu. Novelizovaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2018.
2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
