MEDIA NEWS
. @MonicaLewinsky נוטשת ראיון על הבמה עם @LeviYonit זמן קצר אחרי שהחל כשהיא נשאלת האם היא עדיין מצפה להתנצלות אישית (לא כללית) מן הנשיא לשעבר ביל קלינטון. ״מצטערת, לא יכולה לעשות זאת״ היא אומרת. בכנס המשפיעים של @NewsChannelIL pic.twitter.com/BcPvBUudso— Tal Schneider טל שניידר تال شنايدر (@talschneider) 3. septembra 2018
Americká podnikateľka a aktivistka Monica Lewinská náhle ukončila pódiové interview pre známu izraelskú novinárku, ktorá jej položila otázku, či ešte stále očakáva osobné ospravedlnenie od exprezidenta USA Billa Clintona.
Rozhovor sa konal v pondelok v rámci konferencie v Jeruzaleme a viedla ho izraelská novinárka Jonit Leviová z druhého kanála izraelskej televízie (Aruc štajim), ktorej prvá otázka sa týkala aféry medzi Clintonom a Lewinskou spred 20 rokov.
Po tom, ako novinárka položila otázku, či Lewinská ešte stále očakáva Clintonovo osobné ospravedlnenie, bývalá stážistka uviedla: "Prepáčte, ale na toto nebudem odpovedať", položila mikrofón na stôl a odišla z pódia.
Neskôr toto svoje konanie vysvetlila, že Leviovú už deň predtým upozornila, že podobné otázky považuje za nemiestne a nevhodné a zamietne ich.
"Mali sme jasné pravidlá, o čom sa bude a nebude hovoriť," napísala Lewinská vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter. Spresnila, že jej rozhovor s Leviovou sa mal týkať rizík a výhod internetu, o čom Lewinská pár minút pred incidentom hovorila aj vo svojom príspevku na konferencii.
Leviová podľa Lewinskej "očividne ignorovala" ich dohodu o téme rozhovoru.
"Odišla som zo scény, pretože teraz - viac ako kedykoľvek predtým - je dôležité, aby ženy bojovali za seba a nenechali iných, aby kontrolovali, čo majú (ženy) hovoriť," dodala.
Izraelský televízny kanál Aruc štajim sa vo svojom vyhlásení zverejnenom denníkom The Jerusalem Post Lewinskej poďakoval za účasť na konferencii a deklaroval, že "rešpektuje jej citlivosť a želá jej veľa šťastia" do budúcnosti.
Monica Lewinská sa v roku 1998 stala jednou z najodsudzovanejších žien sveta, keď vtedajšieho amerického prezidenta Clintona obvinila zo sexuálneho obťažovania, ku ktorému malo dochádzať od novembra 1995 do marca 1997 - v čase, keď bola Lewinská stážistkou v Bielom dome. Tento škandál viedol až k procesu impeachmentu - odvolaniu z funkcie -, ktorý však Clinton nakoniec "ustál".
Lewinská pred niekoľkými rokmi uviedla, že v čase, keď boli médiá zaplavené detailmi o jej afére s Clintonom, nemala ďaleko k spáchaniu samovraždy. Vlani vo februári Lewinská uviedla, že aj vďaka celosvetovej kampani MeToo prehodnocuje svoj románik s Clintonom a považuje ho za "hrubé zneužitie moci", aj keď nebola terčom útoku v pravom zmysle slova. Clinton v júni na verejnosti vyjadril ľútosť nad aférou s Lewinskou, ale dodal, že jej nedlhuje osobné ospravedlnenie.
Saudská Arábia bude trestať satiru zverejnenú online, ktorá "narúša verejný poriadok", až piatimi rokmi väzenia. Oznámila to v utorok tamojšia prokuratúra v rámci svojho boja proti disentu.
"Výroba a rozširovanie materiálov, ktoré prostredníctvom sociálnych médií zosmiešňujú, provokujú a narúšajú verejný poriadok, náboženské hodnoty a verejnú morálku, budú považované za kybernetický zločin trestateľný maximálnym odňatím slobody na päť rokov a pokutou tri milióny rialov (689.000 eur)," uviedla prokuratúra.
Vplyvný saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán si vyslúžil ostrú kritiku za to, že od svojho ustanovenia za následníka trónu v júni 2017 si na mušku berie ľudskoprávnych aktivistov a politických disidentov.
Tamojšia legislatíva týkajúca sa kybernetického zločinu je predmetom znepokojenia medzi aktivistami po celom svete. Desiatky občanov boli obvinené z disidentskej činnosti za príspevky na Twitteri.
Úrady v septembri 2017 vyzvali obyvateľov, aby nahlasovali podozrivú aktivitu osôb na sociálnych sieťach. Nariadenie bolo zastrešené všeobecnou definíciou "teroristických" zločinov, pripomína stanica France 24.
Saudskoarabská prokuratúra v utorok taktiež oznámila, že sa usiluje dosiahnuť trest smrti pre popredného islamistického duchovného Salmána Audu, ktorého spolu s ďalšími 20 osobami úrady zatkli minulý rok.
Výkonní riaditelia dovedna 18 tlačových agentúr patriacich k Európskej aliancii tlačových agentúr (EANA) podpísali vyhlásenie agentúry AFP k smernici o autorských právach, o ktorej bude 12. septembra hlasovať Európsky parlament (EP). TASR o tom informoval generálny tajomník EANA Erik Nylen.
Vyhlásenie zverejnené v utorok a nazvané "Budúcnosť slobodnej tlače v rukách zákonodarcov EÚ" hovorí o tom, že navrhovaná smernica o autorských právach by mala "napraviť grotesknú nerovnováhu v spôsobe, akým internetoví giganti drancujú obsah vydavateľov tlače a tlačových agentúr, aby generovali príjmy z reklamy".
Proti navrhovanej smernici sa ostro stavajú veľké internetové spoločnosti ako Facebook či Google. Podľa vyhlásenia členov EANA však svoju antikampaň zakladajú na "úplnom výmysle", keď tvrdia, že nová legislatíva ohrozí slobodný prístup k internetu. Vyhlásenie v tomto smere pripomína, že práve spoločnosti ako Google či Facebook využívajú veľké množstvo obsahu vytvoreného tlačovými agentúrami a vydavateľmi tlače, za ktorý neplatia.
Vďaka mediálnemu obsahu však získavajú čoraz viac peňazí za reklamu, ktorú týmto spôsobom odkláňajú od médií, píše sa ďalej vo vyhlásení. Situácia sa zmenila do tej miery, že práve Facebook a Google zastavajú výsadné postavenie a v roku 2017 získali dovedna až 80 percent z príjmov z internetovej reklamy na celom svete s výnimkou Číny. Ak poslanci EP novú smernicu o autorských právach odsúhlasia, budú musieť tieto spoločnosti dávať malú časť zo svojich tržieb práve tvorcom mediálneho obsahu.
"Ide o to, aby sa prispôsobil zákon o autorských právach súčasnej situácii, nič viac," píše sa ďalej vo vyhlásení, ktoré dodáva, že posledná európska smernica v tejto otázke bola prijatá ešte v čase, keď sa nepredpokladalo, že raz budú existovať spoločnosti ako Google, Facebook či YouTube. Text ďalej poukazuje na to, že s klesajúcimi príjmami z tlače presunuli médiá svoju orientáciu k zverejňovaniu správ na internete, kde však veľkí hráči zbierajú plody ich práce bez zaplatenia a ochudobňujú tak celý mediálny sektor.
"Od roku 2000 poklesli príjmy z reklamy písaných médií v Európe, napríklad vo Francúzsku o 70 percent. Tisíce žurnalistov prepustili zo zamestnania... V Spojených štátoch, ktoré sú domovom dominantných internetových hráčov, prišli médiá o viac ako polovicu svojich príjmov z reklamy a zhruba 45 percent zamestnancov," upozorňuje ďalej vyhlásenie členov EANA. Dodáva, že to vedie aj k ochudobneniu odberateľov správ, pokiaľ ide o kvalitu novinárskej práce, v čoho dôsledku je ohrozená i demokracia.
Internetoví giganti s multimiliardovými ročnými ziskami a mechanizmami, ktoré im umožňujú "vyhnúť sa plateniu daní" v Európe, môžu spravodlivo kompenzovať médiá za obsah, ktorý od nich získavajú, a to i bez toho, že by museli pýtať peniaze od internetových používateľov, píše sa ďalej vo vyhlásení.
Tento text podpísali výkonní riaditelia francúzskej AFP, rumunskej Agerpres, gréckej ANA-MPA, tureckej Anadolu, rakúskej APA, belgickej Belga, bulharskej BTA, českej ČTK, nemeckej DPA, portugalskej LUSA, nórskej NTB, britskej PA, dánskej Ritzau, slovinskej STA, fínskej STT, srbskej Tanjug, švédskej TT a ukrajinskej agentúry Ukrinform.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.
Copyright © TASR 2018
Dánsky vynálezca Peter Madsen, ktorého uznali vinným z mučenia, sexuálneho útoku, vraždy a rozrezania švédskej novinárky, opäť predstúpil pred súd - tentoraz, aby sa odvolal proti doživotnému verdiktu. Trojdňové pojednávanie v Kodani, ktoré sa začína v stredu, sa však nebude zaoberať uznaním viny z 25. apríla. Madsen síce stále odmieta, že zavraždil novinárku Kim Wallovú, avšak chce sa pohnúť vpred a toto rozhodnutie súdu preto podľa svojho právnika akceptoval.
V Dánsku sa doživotný trest pohybuje v priemere okolo 16 rokov, v prípade potreby je ho však možné predĺžiť. Madsen ale chce svoj trest časovo obmedzený, nie neobmedzený. Vynálezca tvrdí, že Wallová zomrela vo vnútri ponorky v auguste 2017 náhodou, priznal sa však, že hodil časti jej tela do mora.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
