MEDIA NEWS
Ruská štátna televízna stanica Rossija-1 spustila nový týždenný program venovaný ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa agentúry AP ide zrejme o pokus stabilizovať výrazný pokles jeho popularity po tom, ako vláda oznámila dôchodkovú reformu.
V prvom diele odvysielanom v nedeľu tvorcovia programu ukázali dlhodobého vodcu krajiny, ako na Sibíri zbiera hríby, ako aj pri stretnutiach s baníkmi a školákmi. Hoci Putin aj bez toho dominuje správam štátnych médií, hodinový program s názvom "Moskva. Kremeľ. Putin" poskytuje nový formát na prezentáciu jeho aktivít.
Program kladie dôraz na jeho riešenie rozličných problémov a úsilie zostať v kontakte s radovými občanmi. Prezidentský hovorca Dmitrij Peskov v pondelok novinárom povedal, že program nevznikol na objednávku Kremľa. "Je to projekt (štátnej televíznej spoločnosti) VGTRK, nie Kremľa," vysvetlil.
Značná časť nedeľňajšieho programu bola venovaná obhajobe Putinovho postoja k spornej dôchodkovej reforme, ktorá je v uplynulých týždňoch v Rusku témou číslo jeden. Istý vládny činiteľ v programe vyhlásil, že Putin svojím zapojením do problematiky "prevzal zodpovednosť za budúce generácie".
Putin prisľúbil zmiernenie tohto opatrenia - ponúkol zníženie navrhovaného dôchodkového veku žien na 60 rokov; vláda pôvodne navrhovala vek 63 rokov. Ruské ženy v súčasnosti odchádzajú do penzie v 55 rokoch. Putin zároveň uviedol, že návrh zvýšiť dôchodkový vek pre mužov zo 60 na 65 rokov zostane nezmenený.
Napriek tomu sa v nedeľu vo viacerých ruských mestách zišli tisícky ľudí na protestoch proti tomuto neobľúbenému opatreniu. Demonštrácie sa okrem Moskvy konali tiež v Petrohrade, Novosibirsku, Vladivostoku, Jekaterinburgu, Astracháne, Rostove nad Donom či v krymskom Simferopole.
Putinova popularita klesla v auguste z 80 na 64 percent, tvrdí ruská štátna sociologická inštitúcia VCIOM. Naposledy šéf Kremľa čelil takejto nepriaznivej štatistike v januári 2014, len niekoľko mesiacov predtým, ako jeho popularita po anexii ukrajinského Krymu opätovne vyletela prudko nahor.
Hrozbu v internetovom prostredí, pokiaľ ide o sexuálne zneužívanie detí, môže v Británii predstavovať až 80.000 osôb. Upozornil na to v pondelok britský minister vnútra Sajid Javid.
Podľa tlačovej agentúry AP minister varoval, že ak veľké internetové spoločnosti nebudú zvyšovať svoje úsilie zaistiť ochranu detí, Londýn ich môže k tomu prinútiť prostredníctvom nových zákonov a nariadení. Spoločnosti ako Facebook, Microsoft, Google alebo Twitter by mali bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu detí s rovnakou intenzitou ako pri odstraňovaní extrémistických materiálov, dodal.
Javid vyjadril presvedčenie, že tzv. internetový priemysel nedokázal zareagovať s rýchlosťou, akou sa uvedená hrozba rozšírila. Vzostup aktivity pedofilov na internete označil za "hrozivý".
"Ja o zmenu nielen žiadam, ja ju vyžadujem. Ak technologické spoločnosti neprijmú ďalšie opatrenia na odstránenie obsahu tohto druhu, potom sa nebudem báť podniknúť kroky ja," varoval minister.
Európska únia v pondelok vyzvala Mjanmarsko na okamžité a bezpodmienečné prepustenie dvoch novinárov pracujúcich pre tlačovú agentúru Reuters, ktorých odsúdili na sedem rokov väzenia pre obvinenia z porušenia štátneho tajomstva.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorej šéfuje vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, v oficiálnom komuniké upozornila, že rozsudok voči dvom novinárom "podkopáva slobodu médií, právo občanov na informácie a vládu zákona v Mjanmarsku".
"Rozsudky proti novinárom Ťjo Sou Uovi a Wa Lonemu musia byť prehodnotené a obaja novinári musia byť okamžite a bezpodmienečne prepustení," uvádza sa v komuniké ESVČ.
Ťjo Sou U (28) a Wa Lone (32) boli zatknutí v máji 2017 a držaní vo väzbe od vlaňajšieho decembra pre obvinenia z nelegálneho prechovávania oficiálnych dokumentov potvrdzujúcich represie moslimskej menšiny Rohingov, čím sa mali dopustiť porušenia štátneho tajomstva. Verdikt mal byť vynesený už 27. augusta, ale stalo sa tak až o týždeň neskôr pre hospitalizáciu sudcu, ktorý má proces na starosti. Ich stíhanie medzinárodná spoločnosť vníma ako skúšku demokracie v krajine, ktorá sa spamätáva z dlhoročnej vlády vojenskej junty.
Copyright ©TASR 2018
