Je veľké nešťastie, keď človek nemá dosť
ducha, aby hovoril dobre, a nemá dosť rozumu, aby mlčal
Reakcia Miroslava Hašana na vyjadrenia Jána Kozáka
Štvrtkové vystúpenie Jána Kozáka na tlačovej konferencii Slovenského futbalového zväzu bolo veľmi nešťastné. Škoda pre neho. Mohol odísť s gráciou, ako človek s rozmerom.
Kto to nevie, nemal by verejne vystupovať. Kto vystupuje a nevie, vzbudzuje ľútosť. Nie rešpekt, po ktorom tak prahne. Dojmy, pocity a predstavy. Všetci ich máme. Nie každý na základe nich šermuje okolo seba kordom namočeným v jede vlastnej žlče. A podľa ľubovôle bodá, ako sa mu zachce. S pokrikom na perách, ja rozhodnem, kto bude môj terč.
Alkoholické eskapády a iné radovánky mužstva z minulosti zamlčím, po Česku budem ťať. Všetko čo je žlto-zelené, rozsekám bezohľadne na kúsky. Noví kandidáti na trénera, sťatí. Musím predsa ochrániť svojich. Že som to mal urobiť predtým, než som odstúpil, to mi nedošlo. Ako k tomu mohlo prísť? Veď všetko som robil najlepšie. Vyberal som si iba hráčov, ktorí boli vzory.
Síce to nesedí, ale Pandorinu skrinku týmto smerom radšej neotvárajme, pretože zdemolované veci hotela v Luxembursku by vyzneli ako chrípka. Príkladne sme reprezentovali na Eure, najmä sústredenie pred Nemeckom bolo intenzívne. Niektorým sa z neho hlava točila ešte aj na trávniku. Len keby ten Stoch, sám jediný, nepil. Toho som už ale dobodal.
Tak, čo tu máme ďalej? Médiá. Výpad musí smerovať, na toho, kto má názor. Však kritizovať môžete, kritika ma posúva, rešpektujem váš názor. Ale len vtedy, keď je taký ako môj. V opačnom prípade to je akt vyhlásenia vojny. Vtedy treba sekať a rúbať. Na európskom šampionáte proti Anglicku sme hrali dobre, s Nemcami ešte lepšie. To len ľudia sú mediálne oblbnutí a nevedia oceniť kvalifikačné nominácie s Kubíkom a spol. či zúfalstvo z Ľubľany.
Následne zavolám hráčov, ktorých som stvoril. Dúbravku a Škriniara. Keby nie mňa, prvý by bol zabudnutý v Sampdorii Janov a druhý v Sparte. Ich výkony, či už v kluboch alebo reprezentácii, sú nič v porovnaní s tým, že som ich postavil. Možno neskoro, ako chlapcov z Hapalovej „dvadsaťjednotky“, ale to si nikto nevšimne. Iba potkan či škodca. Ešte má tú drzosť slobodne škriabať do novín. Vo svete neslýchané, tam keď sa prehráva, škrabáci mne podobných nemôžu hrýzť. V demokracii majú prikázané ich obdivovať. Ále čo, toho rozštvrtím tiež.
Majstrovské dielo. Neodohralo sa však na pôde Slovenského národného divadla a nešlo o hru s názvom Delírium. Stalo sa na oficiálnej akcii Slovenského futbalového zväzu, kde tréner Ján Kozák česal svoje memoáre, ako sa mu práve chcelo. Škoda, že účes bol šitý iba na falošnú parochňu.
