MEDIA NEWS
Kauzu okolo poľského hovädzieho mäsa odštartovala reportáž poľskej televízie TVN24 a jej redaktor, ktorý prenikol do jedného z podnikov, kde sa zabíjali choré kravy, ich mäso sa opracovávalo a posielalo na trh, vrátane slovenského aj českého. V rozhovore pre Českú televíziu (ČT) spoluautor reportáže Tomasz Patora uviedol, že príprava na ňu trvala veľmi dlho a redakcii sa až po niekoľkých mesiacoch podarilo dostať "svojho človeka" medzi mäsiarov.
Podľa Patoru všetko spustila informácia, ktorú dostala redakcia TVN24 od nespresneného zdroja vlani v júni. Novinár pre ČT povedal, že "od informátora z branže producentov mäsa sme sa približne pred pol rokom dozvedeli, že v Poľsku sa už dlho spracováva mäso chorých kráv a že sa produkuje mäso z uhynutých zvierat".
Ďalšie rešerše podľa jeho slov ukázali, že na také prevádzky v minulosti skutočne narazila náhodne aj polícia, a tak sa TVN24 začala fungovaním bitúnkov podrobnejšie zaoberať. Od svojho zdroja dostala televízia dokonca aj zoznam podozrivých bitúnkov, kde zamestnanci zabíjali choré zvieratá. Redaktori sa zamerali na prevádzku vzdialenú od väčších miest.
Keďže televízia nemala "vo vnútri podniku" žiadneho "svojho pomocníka" na zdokumentovanie situácie, rozhodla sa preniknúť do tohto prostredia tak, že tam poslala svojho žurnalistu. "Jeden z nás sa na bitúnku nechal zamestnať ako začínajúci mladý mäsiar. Podarilo sa všetky domnienky potvrdiť," uviedol Patora.
Bola to však časovo náročná úloha - reportér TVN24 Patryk Szczepaniak sa stal zamestnancom bitúnku až v polovici októbra, teda po štyroch mesiacoch snahy. Najprv pracoval v dennej zmene, kde zabíjali ošípané, a nie kravy. "Nedialo sa nič nenormálne, okrem toho, že sa spracovávalo hovädzie mäso z nočného zabíjania. Bolo vidieť, čo sú to za zdochliny, zdochliny s abscesmi, s odstránenými časťami, ktoré boli pravdepodobne zhnité," opísal Patora situáciu.
Hlavnou úlohou redaktora v úlohe začínajúceho mäsiara bolo dostať sa na nočnú zmenu. Nakoniec sa to podarilo aj s pomocou dcéry majiteľa prevádzky. Na nočnej zmene, kde sa choré kravy zabíjajú, pracujú len preverení, dôveryhodní ľudia, dodal Patora.
Televízny redaktor si pri uchádzaní o miesto na bitúnku pomohol dojímavým príbehom. Predstavil sa ako mladý človek, ktorý prerušil štúdium a išiel na západ za prácou do Holandska - tam pracoval, spoznal dievča, ale ich vzťahu sa nedarilo. Dievča ho podviedlo a musel odtiaľ odísť, zmiznúť, pokračoval vo svojom príbehu redaktor. Vrátil sa do Poľska, a keďže potreboval urýchlene väčšiu sumu peňazí, bol ochotný prijať akúkoľvek prácu, tvrdil ďalej televízny žurnalista. "Príbeh sa ukázal ako presvedčivý," povedal Patora pre ČT.
Európska komisia v piatok oznámila, že do Poľska pošle tím inšpektorov po tom, ako televízna reportáž odhalila, že na tamojších bitúnkoch sa zabíjajú aj choré kravy a ich mäso sa predáva okrem Poľska i v ďalších krajinách EÚ. Najnovší problém sa môže týkať až 14 štátov únie.
Poľsko vyprodukuje ročne zhruba 560.000 ton hovädzieho mäsa, pričom 85 percent z tejto produkcie vyváža do krajín Európskej únie (EÚ).
Boj proti nenávistným prejavom na internete, na ktorý sa zameriava kódex správania EÚ, prináša výsledky. Vyplýva to zo štvrtého hodnotenia kódexu správania EÚ, ktorý v pondelok predstavila Európska komisia (EK).
Spoločnosti IT v súčasnosti posudzujú 89 percent označeného obsahu do 24 hodín, a 72 percent obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav, sa odstráni.
V roku 2016, keď sa nový kódex prijal, bolo posúdených len 40 percent označeného obsahu a k odstráneniu došlo v prípade 28 percent označených obsahov.
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Vera Jourová v tejto súvislosti upozornila, že nezákonné nenávistné prejavy na internete nie sú len trestný čin, ale predstavujú aj ohrozenie slobody prejavu a demokratickej angažovanosti.
"V máji 2016 som iniciovala Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete, pretože bolo naliehavo nutné, aby sme s týmto javom niečo spravili. Po dva a pol roku môžeme konštatovať, že sme našli správny prístup a nastavili celoeurópsky štandard, pokiaľ ide o riešenie tohto závažného problému, a to pri zabezpečení plnej ochrany slobody prejavu," uviedla Jourová.
Komisia ocenila, že vďaka kódexu správania sa vytvorili partnerstvá medzi organizáciami občianskej spoločnosti, vnútroštátnymi orgánmi a platformami z oblasti informačných technológií zamerané na zvyšovanie informovanosti a vzdelávacie činnosti.
Prvými spoločnosťami, ktoré v roku 2016 pristúpili na pravidlá kódexu boli Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube. V roku 2018 sa ku tomuto kódexu rozhodli pripojiť spoločnosti Google+, Instagram, Snapchat a Dailymotion. Svoje pristúpenie ku kódexu v pondelok oznámila aj francúzska herná platforma Webedia (jeuxvideo.com).
Copyright © TASR 2019
