MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Britská akadémia filmových a televíznych umení (BAFTA) suspendovala nomináciu režiséra Bryana Singera na svoje výročné filmové ceny v kategórii Najlepší britský film. Rozhodli sa tak v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho obťažovania voči filmárovi.
"Vo svetle nedávnych veľmi vážnych obvinení BAFTA informovala Bryana Singera, že s okamžitou platnosťou suspendovala jeho nomináciu za Bohemian Rhapsody," uvádza sa vo vyhlásení akadémie s tým, že BAFTA považuje správanie, z ktorého režiséra obviňujú, za neprijateľné a nekompatibilné s jej hodnotami. Keďže sú zároveň informovaní, že Singer obvinenia odmieta, suspendácia bude platiť, kým sa prípad nevyrieši a ďalej sa k tomu nebudú vyjadrovať. "BAFTA je presvedčená, že každý má právo na naplňujúcu kariéru v bezpečnom, profesionálnom pracovnom prostredí a naďalej bude spolupracovať s filmovým, herným a televíznym priemyslom na tom, aby sme to dosiahli," uviedla tiež akadémia.
BAFTA zároveň upozorňuje, že uvedené rozhodnutie sa týka len Singera a Bohemian Rhapsody je naďalej nominovaná v kategórii Najlepší britský film a rovnako ponechávajú aj nominácie ďalších jednotlivcov za prácu na tejto snímke. Film má celkovo v hre sedem nominácií. Galavečer 72. ročníka udeľovania filmových cien BAFTA sa bude konať v nedeľu 10. februára v londýnskej Royal Albert Hall.
Americký magazín The Atlantic v januári po 12-mesačnom vyšetrovaní publikoval článok, v ktorom Singera zo sexuálneho násilia, vrátane sexuálneho styku s maloletým, obvinili štyria muži. Filmár všetko "kategoricky" odmietol.
Singer bol pôvodne režisérom životopisného filmu o skupine Queen, no 20th Century Fox ho v decembri 2017 vyhodili po tom, ako sa po Dni vďakyvzdania načas nevrátil na pľac. Snímku následne dokončil Dexter Fletcher, no na základe rozhodnutia asociácie režisérov Directors Guild of America je ako jediný režisér naďalej uvádzaný Singer, zatiaľ čo Fletcher je výkonným producentom.

Twitter prvýkrát vo svojej histórii uzavrel celý fiškálny rok v čiernych číslach. V poslednom kvartáli navyše zaznamenal rekordné výnosy. Investori však napriek tomu prijali správu o hospodárskych výsledkoch firmy negatívne. Dôvodom boli vyhliadky, ktoré zaostali za očakávaniami, a pokles počtu mesačných užívateľov.
Tržby v poslednom kvartáli vlaňajška medziročne vyskočili o 24 % na 909 miliónov USD (801,23 milióna eur) zo 732 miliónov USD, pričom analytici očakávali len 869,5 milióna USD. Bez započítania vplyvu výmenných kurzov tržby vzrástli o 26 %.
Čistý zisk sa zvýšil na 255,30 milióna USD alebo 33 centov na akciu z 91,08 milióna USD alebo 12 centov na akciu v rovnakom období pred rokom. Upravený zisk stúpol na 244,14 milióna USD alebo 31 centov na akciu zo 141,41 milióna USD alebo 19 centov na akciu. Analytici počítali upraveným ziskom na úrovni 25 centov na akciu.
Twitter tiež uviedol, že priemerný počet aktívnych mesačných užívateľov vo 4. kvartáli dosiahol 321 miliónov. V 3. štvrťroku 2018 predstavoval 326 miliónov a 330 miliónov vo 4. kvartáli 2017.
Spoločnosť tiež prvýkrát zverejnila počet denných používateľov. Medzikvartálne sa zvýšil o 1,6 % na 126 miliónov.
Čistý zisk za celý rok 2018 dosiahol 1,2 miliardy USD po strate 108,1 milióna USD v roku 2017. To bol prvý celoročný zisk Twitteru, ktorý vznikol v roku 2006. Príjmy sa zvýšili približne o štvrtinu na 3 miliardy USD.

Európska futbalová únia (UEFA) vyhlásila, že plánuje spustiť vlastnú vysielaciu službu, aby boli priame prenosy zo zápasov súťaží na "starom kontinente" dostupné väčšiemu počtu fanúšikov. Nadštandardnú platformu chce uviesť do prevádzky do šiestich mesiacov. Na 43. Kongrese UEFA v Ríme to potvrdil prezident organizácie Aleksander Čeferin. Päťdesiatjedenročný rodák zo slovinskej Ľubľany poznamenal, že UEFA úzko spolupracuje na vývoji tohto projektu s viacerými technologickými spoločnosťami.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ruská pobočka americkej technologickej spoločnosti Google údajne začala mazať výsledky vyhľadávania stránok, ktoré zakázal ruský cenzúrne úrad Roskomnadzor. Firma síce naďalej odmieta uznať oficiálny zoznam zakázaných stránok, neformálne ale väčšinu cenzúrne požiadaviek plní, informoval dnes ruský denník Vedomosti.

Vyhľadávač skutočne v posledných týždňoch začal čistiť vyhľadávaný obsah od zakázaných stránok, potvrdil denníku zdroj v Roskomnadzoru. Podľa neho Google odstránil z vyhľadávača okolo 70 percent všetkých odkazov na stránky z oficiálneho zoznamu cenzúrneho úradu. Všetky vyhľadávače sa majú týmto zoznamom riadiť od novembra 2017, Google však dlho toto nariadenie odmietal rešpektovať.

Zástupca ruského Googlu odmietol vec oficiálne komentovať, zdroj denníku blízky Googlu však údajne potvrdil, že spoločnosť teraz časť odkazov skutočne maže. Podľa neho sa tak nedeje automaticky - spoločnosť zakaždým skúma dôvody, na základe ktorých sa tá či oná stránka na cenzúrnym zozname ocitla. Zdroj dodáva, že na rozdiel od ruských vyhľadávačov, vrátane najrozšírenejšieho Yandexu, Google v Rusku naďalej nerešpektuje zoznam zakázaných stránok ako celok. Namiesto toho vraj Roskomnadzor posiela Googlu každý deň čerstvý zoznam zakázaných zdrojov informácií.

To potvrdil aj zdroj v Roskomnadzoru, podľa ktorého je pre tento úrad dôležité, že sa Google zoznamu podriadil neformálne a že odkazy z vyhľadávača naozaj odstraňuje. "Zahájili sme s Googlom konštruktívny dialóg. V súčasnej dobe nám tento dialóg vyhovuje," povedal tlačový hovorca Roskomnadzoru Vadim Ampelonskij.

Spoločnosť Google vlani po protestoch svojich zamestnancov odložila spustenie čínskej vezie svojho vyhľadávača. Niektoré médiá uvádzala, že firma tajne pracovala na Cenzurované verziu, ktorá by splnila požiadavky čínskych úradov. Google čínsky trh opustil v roku 2010 práve preto, že odmietol vyhľadávanie na žiadosť čínskej strany cenzurovať.

Copyright © ČTK 2019

Dvaja francúzski novinári vo štvrtok na súde v Bruseli uviedli, že Francúz Mehdi Nemmouche - hlavný podozrivý z útoku v bruselskom Židovskom múzeu v roku 2014 - ich v minulosti mučil a väznil v Sýrii. Informovala o tom agentúra AFP.
Žurnalistov oslobodili v apríli 2014. Do Bruselu teraz prišli svedčiť v procese s 33-ročným Nemmouchom, ktorému v prípade usvedčenia z vrážd v Židovskom múzeu hrozí doživotné väzenie.
"Nemám vôbec žiadne pochybnosti o tom, že Mehdi Nemmouche, ktorý je tu prítomný, bol mojim väzniteľnom a mučiteľom v Sýrii, pričom používal meno abú Umar," povedal na súde novinár Nicolas Hénin.
Jeho kolega Didier Francois taktiež vyjadril presvedčenie, že obžalovaný ho zadržiaval ako rukojemníka spoločne s ďalšími francúzskymi kolegami - Édouardom Eliasom a Pierreom Torresom.
Francois zároveň uviedol, že v čase, keď bol rukojemníkom Islamského štátu (IS) v Sýrii a militanti ho zadržiavali v nemocnici prerobenej na väzenie, ho Nemmouche okrem iného udrel zhruba "40-krát obuškom". Dodal, že násilie a mučenie smeroval Nemmouche predovšetkým na Sýrčanov a Iračanov, ktorých v zariadení zadržiavali.
Štvoricu francúzskych žurnalistov uniesli militanti z IS v júni 2013 a do apríla 2014 ich zadržiavali v severosýrskom meste Aleppo. Obžaloba pozvala novinárov svedčiť v procese s Nemmouchom, aby odhalili, čo tento muž robil v Sýrii medzi januárom 2013 a februárom 2014.
Pri streľbe v Židovskom múzeu v Bruseli prišiel 24. mája 2014 o život izraelský manželský pár z Tel Avivu a Francúzka, ktorá tam pracovala ako dobrovoľníčka. Štvrtou obeťou sa stal 24-ročný zamestnanec múzea, ktorý mal v deň útoku službu na recepcii; mladý Belgičan pri streľbe utrpel vážne zranenia, ktorým neskôr podľahol.
Išlo o jeden z prvých útokov v Európe pripisovaných extrémistickej skupine Islamský štát (IS).
Nemmoucha (33) zatkli necelý týždeň po incidente na železničnej stanici vo francúzskom meste Marseille, odkiaľ ho previezli do Belgicka. Neskôr zadržali aj ďalšieho Francúza Nacera Bendrera (30), obvineného z toho, že Nemmouchovi dodal zbrane použité pri útoku. Prokuratúra na základe záberov z bezpečnostných kamier v múzeu identifikovala ako útočníka práve Nemmoucha. Ten nedávno na súde poprel, že by v osudný deň strieľal.
Vypočúvanie na bruselskom kráľovskom súde začalo v polovici januára a dovedna má trvať šesť až osem týždňov. Na procese sa zúčastňujú rodiny obetí a lídri miestnej židovskej komunity, ktorí odsúdili antisemitskú povahu tohto útoku. Vypovedať by celkovo malo viac než 100 svedkov.

Copyright © TASR 2019