Zomrel Anton Kret
Dlhoročný slovenský divadelný dramaturg, teatrológ a prekladateľ navždy odišiel v stredu 6. februára 2019 v Bratislave.
Anton Kret sa narodil 10. apríla 1930 v Smižanoch (okres Spišská Nová Ves). V roku 1955 absolvoval štúdium divadelnej vedy (odbor dramaturgia) na VŠMU v Bratislave. V tom istom roku začínal ako dramaturg v Dedinskom divadle. V šesťdesiatych rokoch pôsobil na Povereníctve školstva a kultúry ako odborný pracovník pre divadlo. V rokoch 1959 – 1963 a 1971 – 1991 bol dramaturgom činohry Slovenského národného divadla.
Túto prácu podporoval aj ako prekladateľ-rusofil so širokým záberom autorov 20. storočia. Preložil vyše 150 hier. Pri výbere prekladaných hier vždy pred propagandou a tendenčnosťou uprednostnil kvalitu. Takto priviedol na slovenské javiská hry kvalitných dramatikov ako Michail Afanasievič Bulgakov, Alexander Vampilov, Alexander Isakovič Geľman, Anatolij Vasilievič Efros či Savva Dangulov.
Výraznou mierou podporoval aj vzájomné tvorivé kontakty slovenského a sovietskeho divadelníctva. Z režisérov, ktorí u nás hosťovali, či už na festivaloch, alebo dostali možnosť vytvoriť inscenácie v slovenských profesionálnych divadlách, treba spomenúť aspoň Viačeslava Spesivceva.
Ako dramaturg prvej slovenskej divadelnej scény presadzoval tak hry veľkých svetových dramatikov od Shakespeara, cez Słowackého až po Čechova, ako i dôležité (a neraz v danej dobe ešte na Slovensku neoverené) tituly českých a našich domácich autorov (Mikuláš Kočan, Osvald Zahradník, Milan Ferko).
Na svojej alma mater VŠMU pôsobil tiež ako externý pedagóg a navyše patril k prvým pedagógom aj novozaloženej Akadémie umení v Banskej Bystrici.
V širokej slovenskej obci amatérskych divadelníkov bol známy ako metodik, porotca a dramaturg. Tejto Thálii venoval množstvo diskusií, odborných článkov, metodologických knižiek a úvah nad osobnosťami ochotníckeho divadla. V rokoch 1992 – 1996 bol šéfredaktorom časopisu Javisko a v rokoch 1996 – 1998 šéfredaktorom súkromného vydavateľstva. Napísal desiatky štúdií a doslovov ku knižným vydaniam teatrologických a dramatických prác, množstvo kritík a recenzií z oblasti profesionálneho divadla. Bol editorom a autorom desiatok odborných publikácií a autorom rozhlasových hier.
V posledných rokoch bol stále literárne činný. Ako publicista sa na prelome tisícročí venoval problematike jazyka v každodennej praxi, ale tiež problematike javiskovej reči. Pracoval na vlastných spomienkových úvahách na stále aktuálne témy videné cez prizmu divadla a reflexie umenia. Ako činorodého divadelníka ho poznali na jeho rodnom Spiši a najmä v Spišskom divadle, pre ktoré napríklad preložil známu hru Jozefa Gregora Tajovského do spišského nárečia a ktorú divadlo s úspechom uvádzalo pod názvom Ženský zákon (po špiski).
Česť jeho pamiatke!
