Asociácia tlačených a digitálnych médií kritizuje novelu tlačového zákona.

Asociácia tlačených a digitálnych médií 

kritizuje novelu tlačového zákona.
 

Asociácia tlačených a digitálnych médií považuje za absurdné, ak sa parlament po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka prioritne zaoberá tzv. právom politikov na odpoveď, namiesto toho, aby podporil legislatívne opatrenia na posilnenie ochrany novinárov. Uvádza sa to v tlačovej správe Asociácie tlačených a digitálnych médií (ATDM, predtým Asociácia vydavateľov tlače, pozn. Redakcie), za ktorú sa vyjadruje predseda predstavenstva asociácie Alexej Fulmek. Asociácia tlačených a digitálnych médií tak reaguje na nedávno schválenú novelu tlačového zákona. Zároveň sa vyjadruje aj k legislatívnym zmenám týkajúcich sa DPH na noviny. Asociácia víta rozhodnutie parlamentu znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) pre periodickú tlač o 10 percent. Tým sa podľa nej Slovensko dostalo z najvyššej sadzby DPH pre noviny medzi priemer európskych krajín. Zároveň má výhradu k tomu, že Národná rada SR schválila pozmeňovací návrh, podľa ktorého znížená DPH platí len pre denníky. „Ostatná periodická tlač, týždenníky a magazíny ostávajú naďalej v súčasnej daňovej sadzbe 20%, ktorá v rámci EÚ patrí medzi absolútne najvyššie. Ponechanie rozdielnych sadzieb medzi denníkmi a magazínmi je neštandardné,“ uvádza ATDM v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla Eva Pauliaková z ATDM.
V súvislosti s novelou tlačového zákona ATDM považuje za „zarážajúce, že poslanci vládnej strany odignorovali prácu odbornej pracovnej komisie zriadenej ministerkou kultúry, ktorá je takisto nominantkou vládnej strany, a pred voľbami sa poponáhľali s účelovou novelou tlačového zákona, ktorá vracia do slovenskej legislatívy opätovne po takmer desiatich rokoch právo na odpoveď verejným činiteľom“. Na novele tlačového zákona zároveň pracuje aj Ministerstvo kultúry SR. Na ministerstve vznikla v lete 2018 na podnet ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej (Smer-SD) Dočasná pracovná skupina pre právnu ochranu novinárov pôsobí pod Radou vlády SR pre kultúru. Jej členovia, medzi iným aj viacerí predstavitelia novinárskej obce, pracujú na novele tlačového zákona, ktorá by sa mala dostať do legislatívneho procesu tento rok. Skôr, ako svoj návrh úpravy tlačového zákona predstavil rezort kultúry, však poslanci NR SR za Smer-SD Dušan Jarjabek a Miroslav Číž (Číž je už poslancom Európskeho parlamentu, pozn. redakcie) prišli na začiatku tohto roka s vlastným návrhom novely.
Navyše podľa asociácie sa do tlačového zákona vniesla jeho novelou nelogická duplicita, „pretože právo na odpoveď je takmer rovnocenným inštitútom ako už existujúce právo na opravu“. Asociácia tlačených a digitálnych médií tvrdí, že „pod hrozbou pokút, ktoré síce nebudú problémom pre veľkých vydavateľov, ale môžu ohroziť malých, má byť podľa niektorých politikov novela zákona zdvihnutým prstom pre novinárov v tradičných printových médiách. Tým, že abstrahuje od reálií súčasného mediálno-digitálneho sveta, len dokazuje svoju účelovosť a nepochopenie súčasného vývoja mediálneho trhu“.
Prijatými zmenami sa do tlačového zákona opätovne zavádza právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008 kritizovanom doma aj vo svete. Rovnako bol domácej i medzinárodnej kritike vystavený terajší návrh. „Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky,“ uviedol predkladateľ novely, ktorá začne platiť 1. novembra. Podľa novelizácie „ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde“. Poslanci Národnej rady SR 17. septembra schválili aj pozmeňujúci návrh opozičného poslanca Ondreja Dostála, podľa ktorého sa tlačový zákon bude týkať len nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdení.
K zníženiu DPH na denníky Asociácia tlačených a digitálnych médií dodáva, že vo všetkých krajinách EÚ okrem jednej je DPH pre denníky a časopisy rovnaká. Upozorňuje, že členské štáty Európskej únie už iniciujú legislatívne procesy na zníženie DPH pre digitálne produkty na úroveň printových, pričom sú printové produkty zaradené do nulovej alebo zníženej sadzby DPH bez ohľadu na ich periodicitu. ATDM preto vyzýva prezidentku Slovenskej republiky, aby uplatnila voči schválenému zneniu pripomienku, ktorou by navrhla zníženie sadzby DPH pre všetku periodickú tlač mimo erotických a reklamných titulov na rovnakú úroveň 10 percent.
Nižšiu DPH na denníky schválil parlament 17. septembra. Zaviedol to návrh SNS vrátane pozmeňujúceho návrhu jedného z poslancov národniarov Karola Farkašovského. Ten sa týkal práve toho, aby sa znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na úrovni 10 percent oproti súčasným 20 percentám uplatňovala iba na denníky. Národniari pritom pôvodne navrhovali znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na všetky noviny, časopisy a periodiká, okrem tých, ktorých reklamný materiál tvorí viac ako 50 percent obsahu a tých, ktoré majú viac ako 10 percent erotického obsahu. Novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá má byť účinná od budúceho roka, musí ešte podpísať prezidentka.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.