MEDIA NEWS
Ukrajinský minister kultúry, mládeže a športu Volodymyr Boroďanskyj nevidí dôvod na zmenu jazykového zákona, ktorý Kyjev, na nevôľu Kremľa, prijal v apríli. S odvolaním sa na Boroďanského vyhlásenie pre rádio Hromadske o tom v nedeľu informovala agentúra Interfax.
"Existuje zákon o jazyku, ktorý treba dodržiavať. Ja zatiaľ nevidím žiaden dôvod, aby sme v tomto zákone museli iniciovať akékoľvek zmeny," vyhlásil minister.
Boroďanskyj, ktorý podľa svojich slov sám po celý život hovoril po rusky, v tejto súvislosti dodal: "Už mesiac rozprávam len po ukrajinsky a páči sa mi to."
Ukrajinský parlament schválil nový jazykový zákon, ktorý posilňuje používanie ukrajinčiny, ešte 25. apríla. Legislatíva vyžaduje zvýšenú mieru používania ukrajinského jazyka v médiách a verejnej správe.
Na dodržiavanie zákona dohliadajú špeciálni inšpektori, ktorí môžu byť na zasadaní akéhokoľvek štátneho orgánu a majú právomoc vyžiadať si dokumenty od verejných organizácií i politických strán. Ich kompetenciou je aj udeľovanie pokút.
Moskva označila novelu ukrajinského jazykového zákona okamžite po jej schválení za škandalóznu. Podľa slov hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej takáto legislatíva len "prehĺbi rozkol v ukrajinskej spoločnosti" a znemožní "ukončenie pretrvávajúcej ukrajinskej krízy".
Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ruštinu ovláda, v apríli vyhlásil, že ako oficiálny jazyk podporuje ukrajinčinu. Zdôraznil však, že na používanie ukrajinčiny by radšej verejnosť povzbudil, než ju do toho nútil.
Zákon podpísal vtedy ešte úradujúci ukrajinský prezident Petro Porošenko.
Väčšina médií v krajinách západnej Európy je historicky, filozoficky, hodnotovo a z presvedčenia orientovaná ľavicovo-liberálne, avšak v Maďarsku sa prevaha takýchto médií už skončila. Vyhlásil to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán počas uplynulého víkendu v Ríme na podujatí krajne pravicovej strany Fratelli d'Italia (Bratia Talianska).
Podľa internetového vydania týždenníka Heti Világgazdaság moderátor sobotňajšej panelovej diskusie, na ktorej Orbán vystúpil, namietol, že novinári si robia iba svoju prácu. Premiér podotkol, že to nemyslel ako kritiku, ale sa iba pokúsil vykresliť situáciu. Ak by podľa jeho slov mohli v parlamentných voľbách hlasovať iba novinári, tak by vysoko vyhrala ľavica.
"V Maďarsku to však už neplatí! Ak si pozrieme stav médií, tak ľavica má v rukách maximálne 60 percent, ale skôr iba 50 percent, pričom kresťanská konzervatívna pravica 45-50 percent," povedal Orbán.
Heti Világgazdaság v tejto súvislosti poznamenal, že Orbánovo vyhlásenie na podujatí talianskej krajne pravicovej strany znamená významný posun vo vnímaní médií. V januári, keď sa po dlhom čase postavil pred novinárov, ešte totiž tvrdil, že cíti v médiách silnú ľavicovú prevahu.
V súčasnosti podľa Orbána už v Maďarsku nie je možné v médiách písať "eurohlúposti", pretože na druhý deň konzervatívna tlač napíše, že je to nezmysel. Dodal, že aj o tomto jeho vystúpení maďarské ľavicovo-liberálne médiá napíšu, že mal fašistický prejav, ale druhá strana ho pochváli. "Ľudia potom rozhodnú, komu uveria," zdôraznil.
Internetové vydanie denníka Magyar Nemzet v pondelok z prejavu Orbána v Ríme vyzdvihlo tvrdenie, podľa ktorého sa ľavicové sily západoeurópskych krajín vracajú. "Podporujú prisťahovalectvo, pretože si vlastne takto dovážajú voličov," povedal premiér, ktorý prisľúbil pomoc Taliansku v ochrane hraníc i v odvoze tamojších migrantov domov.
Predseda opozičnej Demokratickej koalície (DK) a expremiér Ferenc Gyurcsány na Facebooku Orbánovu návštevu podujatia strany Fratelli d'Italia komentoval slovami: "Orbán túži po novej úlohe: chce sa stať vodcom európskych radikálov, nacionalistov a populistov."
Taliansky minister vnútra Luigi di Maio z vládneho Hnutia piatich hviezd (M5S) označil rímske vystúpenie maďarského ministerského predsedu za zbytočné zasahovanie, v ktorom povzbudzoval k zápasu krajne pravicovú taliansku stranu.
Na Valnom zhromaždení Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA) v Prahe sa zúčastnili zástupcovia 27 členských agentúr, ktorí zvolili nových dvoch členov Rady EANA. TASR o tom v pondelok informoval generálny tajomník aliancie Alexandru Ion Giboi.
Hostiteľom tohtoročnej jesennej konferencie a Valného zhromaždenia EANA v Prahe bola minulý týždeň česká tlačová agentúra ČTK.
Na tri roky sa novými členmi Rady EANA stali Armela Krasniqiová z albánskej tlačovej agentúry ATA a Clive Marshall z britskej PA Group. Okrem nových dvoch členov sú v Rade EANA aj Peter Kropsch z nemeckej tlačovej agentúry DPA, Jiří Majstr z českej agentúry ČTK a generálny tajomník EANA Alexandru Ion Giboi.
Podtitulom pražského zasadnutia EANA bolo motto "AI: príležitosti, hrozby a dlhodobé perspektívy pre stratégiu tlačovej agentúry". Vystúpilo počas neho niekoľko špičkových odborníkov z celého sveta - z americkej Kolumbijskej univerzity, agentúry Reuters, spoločnosti Amazon Alexa, britskej agentúry PA Group, nórskej agentúry NTB, španielskej agentúry Efe, rakúskej agentúry APA, holandskej agentúry ANP, slovinskej agentúry STA a belgickej agentúry Belga.
"Bola to veľmi dobrá konferencia s veľmi špecifickou témou, ktorá má veľký význam pre činnosť spravodajských agentúr, a bol som rád, že účastníci sa tak intenzívne zapájali s vystupujúcimi do rôznych tém diskusie," uviedol prezident EANA a výkonný riaditeľ nemeckej agentúry DPA Peter Kropsch.
Na pražskej konferencii EANA sa zúčastnili aj praktikanti zo šiestich agentúr - Tanjug, Ukrinform, STA, TASR, CNA a Anadolu -, ktorí absolvovali prvé školiace podujatie organizované v rámci stretnutia EANA.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.
Copyright © TASR 2019