MEDIA NEWS
Sociálna sieť Facebook zakázala reklamy, ktoré obsahujú falošné tvrdenia o produktoch súvisiacich s novým koronavírusom. Zákaz sa týka reklám na produkty, ktoré naznačujú obmedzenú ponuku s cieľom vytvoriť "pocit nutnosti" prostredníctvom zmienky koronavírusu, a aj reklám zaručujúcich vyliečenie alebo prevenciu pred ním. Povolené nie sú napríklad reklamy na rúška na tvár, ktoré tvrdia, že stopercentne zaručujú prevenciu pred šírením koronavírusu, uviedol v stredu Facebook. Zákaz platí od tohto týždňa.
Facebook už skôr zakázal reklamy a bežné neplatené príspevky o koronavíruse, ktoré ponúkajú falošné spôsoby liečby, ako je napríklad pitie bielidla, šíria konšpiračné teórie alebo odrádzajú ľudí od toho, aby vyhľadali lekársku pomoc.
Nové opatrenie prišlo v čase, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že počet nových prípadov mimo územia Číny v utorok po prvý raz presiahol počet nových prípadov v krajine. Celosvetovo sa novým koronavírusom nakazilo viac ako 82-tisíc ľudí v približne 40 krajinách. Na ochorenie COVID-19, ktoré vírus spôsobuje, zomrelo vyše 2 800 ľudí.
Žalobu tím podal na najvyššom súde v štáte New York. Píše sa v nej, že denník "vedome publikoval nepravdivé a hanlivé vyhlásenia" z dôvodu "extrémnej zaujatosti" voči prezidentovi Trumpovi v snahe ovplyvniť výsledky novembrových prezidentských volieb.
Žaloba odkazuje na komentár Maxa Frankela z minulého marca. Frankel v komentári napísal: "Dohoda o detailnej spolupráci počas (amerických) volieb medzi Trumpovou kampaňou a oligarchiou Vladimira Putina nebola potrebná, pretože medzi nimi už existovala zastrešujúca dohoda - pomoc Putina v kampani proti Hillary Clintonovej za novú proruskú zahraničnú politiku".
The New York Times vo vyhlásení k žalobe uviedol, že "Trumpova kampaň sa obrátila na súdy, aby potrestali komentátora za názor, ktorý sa im nepáči".
"Našťastie, zákon ochraňuje právo Američanov vyjadriť svoj názor, najmä vo verejne dôležitých témach. V tomto prípade sa tešíme na potvrdenie tohto práva," uviedla hovorkyňa denníka Eileen Murphyová.
Správa osobitného prokurátora Roberta Muellera preukázala, že Rusko v roku 2016 zasiahlo do amerických prezidentských volieb, aby dosiahlo zvolenie Donalda Trumpa.
Akcionári mediálnej spoločnosti Central European Media Enterprises (CME) schválili predaj firmy českej investičnej skupine PPF českého miliardára Petra Kellnera.
Väčšinový vlastník CME, americký telekomunikačný koncern AT&T, v októbri oznámil, že predá svoj podiel v mediálnej firme za 2,1 miliardy USD (1,91 miliardy eur). CME vlastní televízne stanice v piatich krajinách strednej a východnej Európy - na Slovensku (Markíza), v Česku, Bulharsku, Rumunsku a v Slovinsku.
Americký senátor Marco Rubio v stredu (26. 2.) požiadal americkú vládu, aby preskúmala bezpečnostné riziká transakcie. Rubio v liste adresovanom ministrovi financií Stevenovi Mnuchinovi a ministrovi spravodlivosti Williamovi Barrovi uviedol, že PPF v minulosti konala ako zástupca Číny v Česku. Dodal, že PPF vlastní telekomunikačné firmy, ktoré spolupracujú s Huaweiom na rozvoji mobilných sietí piatej generácie (5G).
PPF vo vyhlásení uviedla, že Rubio vychádza z nepravdivých informácií od českých politikov. Dodala, že len zdedila technológiu Huaweiu v rámci vlaňajšej akvizície nórskeho telekomunikačného operátora Telenor.
Z prominentného francúzskeho filmového časopisu Cahiers du cinéma, ktorý svojho času odštartoval tzv. francúzsku novú vlnu, sa rozhodli odísť všetci novinári. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Filmový mesačník, ktorý kedysi zamestnával napríklad Jeana-Luca Godarda či Francoisa Truffauta — predtým než sa stali slávnymi režisérmi —, odkúpila vo februári skupina filmových producentov a magnátov v oblasti technológií. Nový majiteľ predstavuje podľa zamestnancov, 15 prispievateľov a redaktorov hrozbu pre nezávislosť tohto periodika.
"Medzi novými akcionármi je osem producentov, ktorí v tejto dôležitej publikácii vytvárajú konflikt záujmov," uviedli odchádzajúci novinári v spoločnom vyhlásení. "Nech už budú publikované akékoľvek články, bude tu podozrenie zo zasahovania," dodali.
Redaktori sú tiež nespokojní s víziou nových majiteľov, ktorí by chceli obsah periodika, často plného serióznych recenzií, odľahčiť a spraviť z neho "modernejšie čítanie". Vo svojom vyhlásení tiež zdôraznili, že časopis bol vždy angažovaný a vedel zaujať jasné postoje.
Vedenie časopisu sa dosiaľ k ich hromadnej výpovedi nevyjadrilo.
Americký startup Clearview AI, ktorý má v databáze viac ako tri miliardy fotografií z Facebooku, YouTube alebo Twitteru, sa stal obeťou hekerského útoku. Páchatelia sa dostali do zoznamu klientov firmy, no do serverov sa im nepodarilo preniknúť. Medzi klientmi spoločnosti sú americké vládne agentúry, ktoré využívajú softvér na rozpoznanie tvárí na identifikáciu podozrivých osôb.
Firma pre BBC uviedla, že jej najväčšou prioritou je bezpečnosť. "Nanešťastie, únik dát je súčasťou života v 21. storočí. Naše servery však nikto nenapadol. Opravili sme chybu a naďalej pracujeme na posilnení bezpečnosti," dodali zástupcovia Clearview AI.
Hlavný analytik bezpečnostnej spoločnosti Synopsys Tim Mackey vyhlásil, že únik dát týkajúcich sa rozpoznávania tváre v kombinácii s inými informáciami o osobách zo sociálnych sietí je veľmi nebezpečný.
Noviny The New York Times minulý mesiac uviedli, že v databáze Clearview AI zostávajú fotografie aj po tom, ako ich používatelia odstránia zo svojich profilov na sociálnych sieťach. Americký senátor Ron Wyden označil aktivity firmy za "extrémne problematické". "Američania majú právo vedieť, či sú ich osobné fotografie tajne uschované v súkromnej databáze slúžiacej pre systémy na rozpoznávanie tvárí," napísal na Twitteri.
Filmový mesačník, ktorý kedysi zamestnával napríklad Jeana-Luca Godarda či Francoisa Truffauta — predtým než sa stali slávnymi režisérmi —, odkúpila vo februári skupina filmových producentov a magnátov v oblasti technológií. Nový majiteľ predstavuje podľa zamestnancov, 15 prispievateľov a redaktorov hrozbu pre nezávislosť tohto periodika.
"Medzi novými akcionármi je osem producentov, ktorí v tejto dôležitej publikácii vytvárajú konflikt záujmov," uviedli odchádzajúci novinári v spoločnom vyhlásení. "Nech už budú publikované akékoľvek články, bude tu podozrenie zo zasahovania," dodali.
Redaktori sú tiež nespokojní s víziou nových majiteľov, ktorí by chceli obsah periodika, často plného serióznych recenzií, odľahčiť a spraviť z neho "modernejšie čítanie". Vo svojom vyhlásení tiež zdôraznili, že časopis bol vždy angažovaný a vedel zaujať jasné postoje.
Vedenie časopisu sa dosiaľ k ich hromadnej výpovedi nevyjadrilo.
Copyright © TASR 2020
Americký startup Clearview AI, ktorý má v databáze viac ako tri miliardy fotografií z Facebooku, YouTube alebo Twitteru, sa stal obeťou hekerského útoku. Páchatelia sa dostali do zoznamu klientov firmy, no do serverov sa im nepodarilo preniknúť. Medzi klientmi spoločnosti sú americké vládne agentúry, ktoré využívajú softvér na rozpoznanie tvárí na identifikáciu podozrivých osôb.
Firma pre BBC uviedla, že jej najväčšou prioritou je bezpečnosť. "Nanešťastie, únik dát je súčasťou života v 21. storočí. Naše servery však nikto nenapadol. Opravili sme chybu a naďalej pracujeme na posilnení bezpečnosti," dodali zástupcovia Clearview AI.
Hlavný analytik bezpečnostnej spoločnosti Synopsys Tim Mackey vyhlásil, že únik dát týkajúcich sa rozpoznávania tváre v kombinácii s inými informáciami o osobách zo sociálnych sietí je veľmi nebezpečný.
Noviny The New York Times minulý mesiac uviedli, že v databáze Clearview AI zostávajú fotografie aj po tom, ako ich používatelia odstránia zo svojich profilov na sociálnych sieťach. Americký senátor Ron Wyden označil aktivity firmy za "extrémne problematické". "Američania majú právo vedieť, či sú ich osobné fotografie tajne uschované v súkromnej databáze slúžiacej pre systémy na rozpoznávanie tvárí," napísal na Twitteri.
Kauza okolo údajného násilného správania sa amerického hviezdneho herca Johnnyho Deppa k svojej exmanželke Amber Heard nabrala nové rozmery po tom, ako právni zástupcovia britského denníka Sun začali vo štvrtok pred londýnskym súdom čítať SMS-správy, ktoré Depp údajne posielal o svojej vtedajšej žene svojmu hereckému kolegovi Paulovi Bettanymu. O šokujúcich a necitlivých SMS-správach informoval v piatok renomovaný britský denník The Guardian.
"Spáľme Amber," navrhuje najskôr podľa Guardianu Depp v SMS-ke Bettanymu z novembra 2013. V ten istý deň, o nejaký čas neskôr, mu píše: "Utopme ju predtým ako ju spálime!!! A ja potom (nasleduje vulgarizmus- pozn. SITA) jej obhorené telo, aby som sa uistil, že je mŕtva."
Sú tieto správy pravé a kde sa vzali? Podľa Guardianu pochádzajú zo súboru okolo 70-tisíc textových správ, ktoré si herec posielal s inými ľuďmi, a ktoré mal k dispozícii jeho vlastný - dnes už bývalý - tím právnikov. Ten ich údajne "nedopatrením" sprístupnil protistrane - právnikom denníka Sun.
V kauze, ktorú aktuálne rieši londýnsky súd, pritom samotný Depp žaluje denník Sun za údajnú urážku na cti, ktorej sa mal denník dopustiť publikovaním informácií o jeho údajnom fyzickom útoku na exmanželku Amber Heard počas letu súkromným lietadlom v máji 2014.
©2020, Autorské
práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie
alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu
SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
