MEDIA NEWS
Európska komisia (EK) sa nebude snažiť o rozdelenie veľkých technologických spoločností.
Komisárka EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová by mala 2. decembra predložiť návrh nových pravidiel pre digitálny sektor, ktoré potom bude musieť zosúladiť s pripomienkami členských krajín a Európskeho parlamentu (EP). Vo štvrtok (29. 10.) uviedla, že navrhne nové právomoci na efektívnejšie vynucovanie dodržovania pravidiel.
Vestagerová v rozhovore pre týždenník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung povedala, že rozdelenenie týchto spoločností nebude podľa nej potrebné, aj keď EÚ by toto opatrenie mohla použiť v nejakom krajnom prípade. "K tomu nikdy nepríde, doteraz sme nemali žiadne také prípady, ktoré by mohli viesť k takémuto kroku."
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton predtým povedal, že navrhované plavidlá obsahujú aj možnosť, že EK by mohla nariadiť rozdelenie technologických gigantov alebo predaj časti ich európskych operácií, ak by ich trhová dominancia ohrozovala záujmy spotrebiteľov a menších konkurentov.
Prevažná väčšina Američanov je síce o voľbe toho-ktorého z kandidátov na prezidenta rozhodnutá ešte pred ich vystúpeniami v hlavných televíznych debatách, avšak tieto živé prenosy môžu mať za určitých podmienok na výsledky hlasovania zásadný vplyv. Pre TASR to uviedol expert na prezidentské debaty a profesor politickej komunikácie Mitchell S. McKinney z Univerzity v Missouri.
"Z nášho výskumu vyplýva, že približne 90-95 percent divákov prezidentských debát je o tom, ktorému z dvojice kandidátov odovzdá svoj hlas, rozhodnutá už vopred, a sledovaním diskusných súbojov sa iba utvrdzujú v názore, že ich voľba bola správna, uviedol McKinney. Podľa neho je však malá časť elektorátu, ktorá si na základe sledovania debát vytvorí názor o tom, ktorému z kandidátov dá pri voľbe prednosť. Ide pritom o približne tri až päť percent z divákov. "V tzv. rozhodujúcich štátoch, v ktorých je momentálne súboj medzi oboma kandidátmi veľmi tesný, môže mať práve týchto pár percent voličov, ktorí volia na základe vystúpení v debatách, zásadný vplyv na výsledok hlasovania," dodal.
Na základe svojej predchádzajúcej práce McKinney poznamenáva, že na to, aby hlavné prezidentské debaty mohli ovplyvniť výsledok volieb, sú potrebné dve podmienky: tesný rozdiel medzi volebnými preferenciami oboch kandidátov a dostatočný počet voličov, ktorí buď vôbec nevedia, koho budú voliť, alebo o svojom rozhodnutí stále pochybujú. Zároveň zdôraznil, že spomínané podmienky sú podľa neho prítomné aj pred tohtoročnými voľbami. "Počas niekoľkých rokov som zistil, že prezidentské debaty mali na výsledok volieb zásadný vplyv, keď sa v prieskumoch držal jeden kandidát v tesnom závese za tým druhým. Bolo tomu tak v prezidentských voľbách v rokoch 1960, 1976, 1980 a 2000," vysvetlil.
Vo svojej štúdii z roku 2013 McKinney, naopak, uvádza, že rozhodovanie voličov dokážu vo veľkej miere ovplyvniť televízne duely, v rámci ktorých jednotliví demokratickí a republikánski kandidáti bojujú o nomináciu svojich strán v prezidentských voľbách. "Množstvo ľudí, takmer až 60 percent, zmení po ich zhliadnutí svoj názor".
Televízne súboje prezidentských kandidátov, ktoré majú v Spojených štátoch už 60-ročnú tradíciu, patria k najsledovanejším programom vôbec.
Prezidentské voľby v USA sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.
Najsilnejší okamih demokratického kandidáta Joea Bidena počas oboch prezidentských debát nastal vtedy, keď sa prihovoril priamo k americkému ľudu a vyjadril empatiu a obavy nad jeho každodennými útrapami. Naopak, Donald Trump, ktorý je majstrom v odvracaní pozornosti od výsledkov svojho úradovania, si priniesol tento štýl komunikácie aj do oboch televíznych debát. Expert na prezidentské debaty a profesor politickej komunikácie Mitchell S. McKinney z Univerzity v Missouri hodnotil pre TASR vystupovanie oboch kandidátov na amerického prezidenta.
Z prvej prezidentskej debaty medzi Bidenom a Trumpom odchádzali podľa McKinneyho ako porazení pravdepodobne Američania, ktorí túto diskusiu sledovali. Išlo podľa neho totiž o najchaotickejšiu debatu v histórii - plnú osobných útokov. V značnej časti prvej debaty diktoval jej tón Donald Trump a jeho stratégia neustáleho skákania do reči, posmievania sa či nadávania. "Biden pri Trumpovom agresívnom štýle vystupovania väčšinou reagoval pokojne a zdržal sa podobnej agresívnej reakcie. Jeho odpovede sa však v záplave Trumpovho nepretržitého prerušovania často strácali. Biden sa tiež vyvaroval väčšieho prešľapu, ktorý by mohol Trump zneužiť na podporenie svojho ofenzívneho naratívu, podľa ktorého je Biden príliš starý alebo nemá kondíciu na to, aby bol prezidentom," vysvetlil McKinney.
Druhá diskusia, pred ktorou Komisia pre prezidentské debaty (CPD) oznámila po chaotickom prvom priamom stretnutí oboch kandidátov zmenu pravidiel, sa podľa McKinneyho niesla v o niečo uvoľnenejšej atmosfére, čo sa zdalo byť výhodou pre Bidenov rezervovanejší štýl vystupovania. Naopak, Donald Trump bol podľa experta až netypicky krotký, z čoho možno usúdiť, že sa poučil z prvej debaty, po ktorej utrpeli jeho preferencie. "Trump si dával väčší pozor na dodržiavanie pravidiel a zdvorilý bol dokonca aj k moderátorke Kristen Welkerovej. Tá si udržala nad debatou kontrolu, pričom často naliehala na kandidátov, aby neodbočovali od témy a odpovedali na jej otázky," konštatoval.
McKinney si myslí, že ďalším Bidenovým svetlým momentom počas druhej debaty bolo, keď hneď niekoľkokrát apeloval na jednotu, pričom ďalej vyhlásil, že na rozdiel od Trumpa nebude rozdeľovať americké štáty podľa ich politických preferencií na "červené alebo modré", ale že "je za Spojené štáty" a bol by prezidentom pre všetkých Američanov.
Podľa McKinneyho pôsobil Trump počas druhej debaty tak trochu utiahnuto a občas aj rozrušene. Navyše do tejto debaty nepriniesol nič, čo by mohlo presvedčiť ľudí, ktorí sú buď nerozhodní, alebo nie sú pevne odhodlaní dať svoj hlas Bidenovi, aby podporili práve úradujúceho prezidenta.
"Táto debata zásadne nezmení dynamiku boja o prezidentské kreslo, uviedol McKinney. Z druhej debaty vyšiel podľa neho víťazne Biden, ktorému sa rovnako ako počas prvej debaty podarilo predísť závažnejšej chybe.
Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.
Copyright © TASR 2020
