V rokoch 2018-2019 bolo
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) zaznamenala v rokoch 2018-2019 na svete 156 vrážd novinárov. Informovala o tom v pondelkovej správe.
Počas roka 2019 došlo k 57 vraždám novinárov, čo predstavuje najmenší počet vrážd, aký organizácia za uplynulé desaťročie zaznamenala. V roku 2018 zaznamenala organizácia 99 vrážd.
V oblasti zločinov páchaných na novinároch naďalej prevláda beztrestnosť. V roku 2020 však organizácia zaznamenala v miere beztrestnosti malý pokles, keď 13 percent z celosvetového počtu prípadov zavraždených novinárov dotknuté krajiny označili za vyriešené, v porovnaní s 12 percentami v roku 2019 a 11 percentami v roku 2018.
Najvyšší počet vražedných útokov voči novinárom zaznamenali v roku 2019 v Južnej Amerike a Karibskej oblasti, kde sa odohralo až 40 percent celosvetových prípadov. Nasledovala Ázia a Tichomorie s 26 percentami.
V roku 2020 reagovalo na prosbu generálnej riaditeľky UNESCO ohľadom informovania o súdnych procesoch týkajúcich sa vrážd novinárov 71 percent členských štátov EÚ, čo v porovnaní s predošlým rokom predstavuje desaťpercentný nárast.
K väčšine vrážd došlo v krajinách, kde sa neodohráva ozbrojený konflikt. V období rokov 2018-2019 zavraždili v krajinách bez ozbrojeného konfliktu 89 novinárov (54 v roku 2018 a 35 v roku 2019). Naopak v krajinách s ozbrojeným konfliktom bolo zavraždených 67 novinárov (45 v roku 2018 a 22 v roku 2019).
Podľa štatistík za uplynulé desaťročia zabili každé štyri dni v priemere jedného novinára.
Copyright © TASR 2020
