V Srbsku sa rozvinul "priemysel populizmu", v ktorom sú médiá prostriedkom propagandy v službách "osobnej moci", uviedla vo vyhlásení belehradská mimovládna organizácia BIRODI s jasnou narážkou na prezidenta Aleksandra Vučiča.
Vučičove aktivity podľa organizácie prešli ďaleko nad rámec jeho ústavných právomocí a profesionálne médiá sa ocitli na okraji mediálneho priestoru.
V rebríčku slobody tlače medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) si Srbsko z 54. miesta v roku 2014 prihoršilo pádom na aktuálnu 93. priečku, pripomína APA.
Americká ľudskoprávna organizácia Freedom House zaradila Srbsko ako kandidátsku krajinu na vstup do EÚ aj tento rok, rovnako ako vlani, do skupiny čiastočne slobodných štátov.
Nezávislý zväz srbských novinárov (NUNS) opätovne upozornil na to, že tri vraždy novinárov z 90. rokov, respektíve z roku 2001 dodnes neboli vyjasnené či súdne potrestané. Na najmenej jednej z nich, útoku na redaktora a vydavateľa Slavka Čuruviju v apríli 1999, sa podieľali vtedajší poprední predstavitelia polície.
Súčasťou divízie Verizon Media sú Yahoo a AOL. Nová spoločnosť sa premenuje na Yahoo a Verizon si v nej ponechá podiel vo výške 10 %. Naďalej ju bude viesť Guru Gowrappan.
Verizon kúpil AOL v roku 2015 za 4,4 miliardy USD a Yahoo o dva roky neskôr za 4,5 miliardy USD. Už v roku 2018 odpísal polovicu ich hodnoty. Predajom divízie sa definitívne vzdáva ambície konkurovať v oblasti on-line reklamy takým koncernom, ako sú Google a Facebook.
Verizon dostane podľa dohody 4,25 miliardy USD v hotovosti a 750 miliónov USD v akciách. Transakcia by sa mala uzavrieť v druhej polovici tohto roka.
Až do vlaňajšieho marca vychádzalo v tejto balkánskej krajine päť denníkov s nízkym nákladom. Z hlavného kosovského denníka Koha Ditore sa v časoch jeho najväčšieho rozmachu predávalo približne 10.000 výtlačkov denne.
Jeden z jeho bývalých redaktorov Agron Bajrami uviedol, že pandémia urýchlila nevyhnutný prechod na web, keďže tlačené noviny už nie sú ďalej finančne životaschopné.
Lockdowny vynútené epidemickou situáciou zapríčinili pokles predaja novín a príjmov z reklamy. Mnohí čitatelia si totiž najnovšie správy vyhľadávajú prostredníctvom smartfónov a televízorov.
Ibrahim Gashi predával noviny v centre kosovského hlavného mesta Priština takmer 35 rokov. Tvrdí, že najmenej raz do týždňa sa ho ľudia stále pýtajú, či má na predaj tlač.
Účtovník a zberateľ novín Azim Kerkini má vo svojom archíve zhruba 20.000 kusov novinových výtlačkov. Tretina z jeho pôvodnej zbierky zahŕňajúcej 30.000 novín sa poškodila počas vojny, ktorá v Kosove zúrila v rokoch 1998 a 1999. Jeho archív, starostlivo zhromažďovaný celé desaťročia, sa v súčasnosti dá považovať za dôležitú časť kultúrneho dedičstva Kosova.
Zánik tlačených médií ťažšie postihne staršie generácie, myslí si novinár Imer Mushkolaj. Je tiež presvedčený, že ukončenie vydávania klasických novín povedie k nedostatku písomne zachytenej histórie.
Kosovo, kde prevažuje etnické albánske obyvateľstvo, jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Slovensko je jedným z piatich štátov EÚ, ktoré ho neuznávajú ako nezávislý štát.
Copyright © TASR 2021
Dnes, pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, Komisia opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať slobodu a pluralitu médií v EÚ aj mimo nej. Schopnosť médií pracovať slobodne a nezávisle patrí medzi kľúčové hodnoty EÚ. Pri tejto príležitosti podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla, že Komisia do konca roka členským štátom predloží odporúčania týkajúce sa bezpečnosti novinárov. Tie budú tvoriť súčasť celkového prístupu k podpore médií a demokracie. K pripravovanému odporúčaniu je až do 20. mája 2021 otvorená verejná konzultácia. V decembri minulého roku Komisia po prvýkrát predstavila komplexný európsky prístup k médiám, ktorý vychádza z akčného plánu pre európsku demokraciu a európskeho akčného plánu pre médiá. Komisia okrem toho pracuje aj na iniciatíve na boj proti zneužívaniu súdnych sporov proti novinárom a obhajcom práv. Komisia naďalej monitoruje situáciu vo všetkých členských štátoch EÚ a po prvýkrát vyčlenia prostriedky vo výške minimálne 75 miliónov EUR na podporu plurality médií, žurnalistiky a mediálnej gramotnosti v rámci programu Kreatívna Európa. Komisia v súčasnosti financuje osemnásť projektov týkajúcich sa slobody a plurality médií vo výške takmer 20 miliónov EUR.
