HOAX:
Ľudia "môžu zomrieť aj mesiace po očkovaní", očkovanie je "experiment na ľuďoch", očkovacia látka "bráni mladým ženám otehotnieť", vakcíny "obsahujú bunky potratených embryí". Takéto a mnohé ďalšie tvrdenia sa stali obsahom videa z 18. apríla 2021, ktoré na Facebooku dosiahlo viac ako 30.000 zdieľaní, a to napriek tomu, že tvrdenia v minulosti vyvrátili experti oslovení agentúrou AFP a aj iné fact-checkerské organizácie. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Tvrdenie, že mnoho očkovaných proti Covid-19 môže v dôsledku nových mRNA vakcín zomrieť, je zavádzajúce. Na základe klinických skúšok mRNA vakcín Moderna a Pfizer, ktoré sa začali v júli 2020 na vzorke 30.000 dobrovoľníkov starších ako 18 rokov, sa zistili ako najbežnejšie vedľajšie účinky únava, bolesť hlavy, bolesť či opuch v mieste vpichu. Tieto vakcíny navrhli tak, aby obsahovali molekulu tzv. messenger RNA, obsahujúcu inštrukciu na výrobu tzv. spike proteínu. Ten sa nachádza na povrchu vírusu SARS-CoV-2 a to, že je súčasťou očkovacej látky, slúži na to, aby imunitný systém vírus rozpoznal po tom, ako sa dostane do tela. Avšak mRNA zo samotnej vakcíny sa krátko po očkovaní v tele rozpustí.
Nie je pravda ani to, že očkovanie je experiment na ľuďoch. AFP takéto tvrdenia vyvrátila už v marci 2021 a v tejto súvislosti oslovila aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Jeho hovorkyňa Magdaléna Jurkemíková pre AFP uviedla: "Ľudia očkovaní na Slovensku v žiadnom prípade nie sú súčasťou klinických skúšaní. Klinické skúšania, ktoré momentálne ešte prebiehajú v rôznych krajinách, zahŕňajú dobrovoľníkov, ktorým bola podaná vakcína ešte pred jej registráciou. Klinické skúšania prebiehajú dlhšiu časovú dobu najmä pre sledovanie dlhodobej účinnosti, a teda toho, ako dlho chráni očkovanie pred ochorením COVID-19".
Od začiatku očkovania sú nežiaduce účinky vakcín podrobne monitorované liekovými agentúrami, v prípade Slovenska ŠÚKLom. K 29. aprílu 2021 dostalo na Slovensku 1.046.119 osôb prvú dávku vakcíny a 466.326 ľudí dostalo druhú. Hlásených bolo 3945 podozrení na nezávažné nežiaduce účinky, pričom 216 z nich bolo vyhodnotených ako závažné.
Veľmi populárna v rámci antivakcinačného hnutia je aj myšlienka, že mRNA vakcíny môžu zmeniť ľudskú DNA. Nie je to pravda a AFP vyvrátila podobné tvrdenia vo viacerých článkoch, napríklad v príspevku "Vakcíny na Covid-19 nezasahujú do ľudskej DNA, Sulík už svoj nepravdivý výrok uviedol na pravú mieru" z 5. marca 2021. "To, že vakcína obsahuje kyselinu ribonukleovú, teda RNA, nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť ľudskú DNA. Vakcína obsahuje len časť genetickej zložky vírusu, ktorá dáva telu pokyny na tvorbu rovnakej bielkoviny, aká je na povrchu koronavírusu. A tá je zodpovedná za imunitnú odpoveď. Ak sa nakazíme koronavírusom, dostaneme do organizmu oveľa väčšie množstvo RNA, ktorá sa v našom organizme ďalej množí," citovalo v novembri 2020 ministerstvo zdravotníctva epidemiologičku Zuzanu Krištúfkovú.
"Týmito vakcínami tiež prijímame nanotechnológie do tela a ich robotické účinky nás spájajú s rozhraním umelej inteligencie," tvrdí vo videu Carrie Madejová, americká lekárka žijúca v Dominikánskej republike. Jej tvrdenia o škodlivosti vakcín proti Covid-19 vyvrátila BBC v júli 2020 a AFP v decembri 2020 a v januári 2021.
Profesor Nigel McMillan z Griffith University pre AFP uviedol, že lipidové nanočastice nachádzajúce sa vo vakcíne mRNA proti Covid-19 sú formou ochrany pre účinnú látku mRNA pri jej vstupe do ľudských buniek. Tieto lipidové nanočastice sa podľa neho skladajú z tukov, ktoré sa buď prirodzene vyskytujú vo ľudskom tele (napr. cholesterol) alebo majú rastlinný pôvod (ako margarín). V e-maile z 8. decembra 2020 ďalej uviedol, že v súčasnosti neexistuje žiadna technológia, ktorá by umožňovala obalenie robotov alebo počítačov v lipidových nanočasticiach nachádzajúcich sa v nových vakcínach mRNA.
Ďalšie nepravdivé tvrdenia o vakcínach proti Covid-19 AFP vyvracia v článku "Hitparáda nepravdivých a nebezpečných antivakcinačných hoaxov vyvrátená" z 5. mája 2021 na stránke www.fakty.afp.com.
Zdroj TASR
