Hodnotenie programov pre deti a mládež

Hodnotenie programov pre deti a mládež (Rok 2006 a súčasnosť)

Na začiatku hodnotenia treba konštatovať, že ponuka vlastných programov pre deti a mládež vyrábaných v STV je čo sa týka žánrov nesmierne chudobná. Faktickým zánikom tvorivého prostredia v STV došlo k maximálnemu zúženiu tejto ponuky, k minimálnej inovácii stávajúcich relácií aj k opakujúcej sa nekoncepčnosti v nasadzovaní jednotlivých programových typov do vysielania. Prevažuje publicistika a jednoduché magazíny, prípadne spravodajské žánre, programy dramatické z vlastne produkcie absentujú celkom. Všetky dramatické diela ako aj večerníčky sú reprízami. Slovenská televízia vo vlastne produkcii vyrábala v uplynulom roku tieto relácie pre deti a mládež – súťažné relácie Superchyty a Superkvíz junior, spravodajsko - publicistické relácie Detské správy a Reportéri juniori, publicistickú reláciu pre staršie deti Lúskanie, zábavnú reláciu z produkcie Košického štúdia Táraninky, vzdelávacie relácie pre najmenších Gombík, Gombička, Gombíkovo a reláciu Elá hop!, ktorú možno zaradiť najskôr k zmiešaným žánrom. Dramatické žánre V tejto kategórii ako som už spomenula vyššie sa z vlastne produkcie Slovenskej televízie vysielajú iba reprízy starších diel, týka sa to rozprávok aj Večerníčkov. Okrem toho sa vysiela viacero zahraničných animovaných seriálov, nasadených na víkendové doobedňajšie termíny. Tento trend bude zrejme pokračovať, čo bude mať v budúcnosti vplyv nielen na diváka, ktorý vyrastá iba na zahraničnej produkcii, ale aj na tvorivé prostredie, ktoré živorí. Vyváženosť vo vysielaní Večerníčku medzi zahraničnými programami a domácimi seriálmi sa oproti minulosti nepatrne zlepšila, tomuto vysielaniu však chýba dlhodobá dramaturgická koncepcia nielen vo vysielaní, ale najmä čo sa týka vlastnej výroby. V uplynulom roku sa Večerníček vrátil na Jednotku, kde nie je ohrozovaný športovými prenosmi, to je však zrejme jediné pozitívum, ktoré možno konštatovať. Publicistika, resp. spravodajstvo Detské správy sa v minulosti na obrazovke zjavovali s väčším či menším úspechom, v poslednom čase zmizli celkom. Relácia trpela zasadením do virtuálneho štúdia, čím iba kopírovala správy pre dospelých, napriek snahe vyprofilovať ju relácia zostávala v polohe hry na dospelých a strácala fantazijný rozmer detského sveta. Reportéri juniori tak ako začali aj zanikli, ukázalo sa, že investigatívna publicistika je ťažkým orieškom pre túto vekovú kategóriu. Pri posilnení najmä redakčného tímu a sústavne práci s mladým respondentom by sa však dal vytvoriť atraktívny program, ktorý by pre mladého diváka mohol naznačiť, že televízia tu nie je iba na jeho prezentovanie ako predmetu, ale že môže aj sám ovplyvniť dianie. Diskutabilným projektom je diskusná relácia Lúskanie, kde sa pubescenti a dospelí vyjadrujú k problémom. Napriek zväčšeniu minutáže, úpravami zlej, nekomunikatívnej či skôr konfrontačnej stavby a zlepšeniu periodicity aj reprízovosti, relácia trpí nedostatkom nápadov, pôsobí sucho až unudene. V nedeľnom popoludňajšom vysielacom čase je ohrozená športovými prenosmi. V tejto súvislosti je treba konštatovať, že detský divák je oproti dospelému mimoriadne znevýhodnený – bombardovanie telenovelami a inými projekty zahraničnej proveniencie sa zjavujú takmer každý deň, publicistika pre deti a mládež je však na okraji. Práve u týchto divákov je nesmierne dôležité časté opakovanie a sériovosť. Zábavná publicistika pre pubescentov, či mládež chýba celkom. Aj keď u starších vekových kategórií dochádza k tzv. „efektu ochladzovania“, neznamená to, že televíziu nesledujú. Relácie pre tínedžerov sú dôležitou súčasťou “výchovy vlastného diváka“ . Vzdelávacie programy Tu sú zastúpené iba relácie pre najmenší predškolský vek Gombík a Gombičku a Gombíkovo. Pre ďalšie vekové kategórie STV rezignovala na akékoľvek tvorivé alebo hravé vzdelávanie. Pre staršie deti a mládež tento typ úplne zmizol z obrazovky, pričom je zrejmé, že všetky vekové si môžu pestovať vzťah k vzdelávaniu, ak je podávané zábavnou, prípadne súťažnou formou. Pri istej snahe by sme mohli medzi vzdelávacie relácie zaradiť aj Super kvíz junior, ktorý aj napriek dobrej myšlienke učí mládež hrať o peniaze. Zmiešané žánre Elá Hop je magazín pre menšie deti, typ programu, ktorý bol v minulosti slušne vyprofilovaný, aj keď už dlhšie trpí únavou materiálu a potreboval by inováciu. Relácia je skôr zábavného typu, jej protagonisti využívajú často nezáväzný konverzačný slovný balast. Vstupy pôvodnej animovanej tvorby ako súčasti relácie Elá hop sú nevyužité, fungujú len ako dodatok. (V tejto súvislosti možno spomenúť, že vzhľadom na minimálnu prezentáciu pôvodných detských programov a ich protagonistov aj iným spôsobom, ako vo vysielaní, by bolo žiaduce využiť aspoň existenciu postavičiek Ely a Hopa, prípadne Gombíka a Gombičky. Propagácia vlastných programov v spojení s rôznymi predmetmi - hrami či hračkami patrí k bežným spôsobom prilákania divákov. Tieto možnosti Slovenská televízia nevyužíva vôbec, pravda ak nechcem spomenúť nevkusný a nevhodný spôsob, akým naložila s obľúbenou bábkou Kuka v prípade jej zápornej a dehonestujúcej prezentácie v reklame na hraciu konzolu). Záver Vo výrobe a vysielaní relácií pre deti a mládež (nesprávne označované v Rozboru činnosti SVT za minulý rok ako detské programy ) sa viac ako inde prejavuje malá programová rozmanitosť, prevaha lacných žánrov, ku ktorej celkom zákonite smeruje producentský systém, ak je tam jediným kritériom snaha ušetriť. Lacno nemôže automaticky znamenať dobre! Následok sa prejavil a pretrváva doteraz v postupnom zániku žánrov, v absencii zobrazovania mnohých aspektov života detí a mládeže, v plochosti a nedostatočnej informačnej aj estetickej nasýtenosti. Takáto žánrová a programová chudoba vedie k sústavnému zužovaniu okruhu tvorivých spolupracovníkov. Ďalším negatívom je minimálna zaangažovanosť detí na tejto tvorbe – napriek tomu, že vo svete silnejú tieto trendy a odporúčajú ich aj odborníci. Slovenská televízia v prípade programov pre deti a mládež nesleduje detské potreby, vekové špecifiká a preferencie, ignoruje takmer celkom starosti, predstavy a túžby detí aj mládeže, ako aj ich hodnotový systém v celej jeho premenlivosti. Iba v minimálnej miere vedie s deťmi dialóg. Ignoruje rôznorodosť životných štýlov vekových, ale aj osobnostných skupín detí a mládeže. Napriek proklamáciám nefunguje tzv. rodinné vysielanie, ktoré by malo podporovať kultiváciu rodinného života. Slovenská televízia takisto ignoruje duchovnú dimenziu detského veku, ako aj prudký rast intelektových schopností detí a záverom možno povedať aj to, že celkom chýbajú programy pre detské minority. Moja otázka znie: Aký je programový koncept vysielania pre deti a mládež? Má ho Slovenská televízia vypracovaný a má ho Rada STV k dispozícii? Mgr. Art. Katarína Javorská