Úvod - Televízne spravodajstvo a publicistika boli a vždy budú v centre pozornosti divákov ale najmä ekonomických elít a decíznych politikov každého názorového zafarbenia V čase duálneho vysielania, keď po vzniku súkromných, komerčných staníc stratila STV monopol na televízne spravodajstvo i publicistiku, začalo sa zreteľné súperenie jednotlivých vysielateľov o priazeň diváka ( žiaľ často i politikov) a následne aj o peniaze z reklamy. Prepad sledovanosti spravodajstva a publicistiky STV po roku 1996 bol síce očakávaný ( existovali už skúsenosti z nástupu TV NOVA v Českej republike), ale nie až tak katastrofický, ako zaznamenali prieskumy na Slovensku. Na rozdiel od Českej televízie, ktorá bola dlhodobo pripravovaná na príchod súkromnej TV NOVA ( posilňovanie ekonomického a tvorivého zázemia vtedajším vedením ČT, energická podpora vlády a parlamentu, nielen verbálna ale najmä finančná)), tak na spravodajstvo a publicistiku STV bol dopad oveľa silnejší. Napriek všetkým vyhláseniam na Slovensku nejestvuje úplne rozvinutý systém duálneho vysielania elektronických médií. Najväčšie rozdiely sú ešte v rozhlasovom vysielaní. Slovenský rozhlas (SRo) stále nemá celoplošného konkurenta, tak ako je tomu v už spomínanej Českej republike – štátnemu rozhlasu konkuruje dlhodobo viacero celoštátnych staníc. O niečo lepšia situácia je v televíznom vysielaní, ale ani tu nemajú všetci občania SR možnosť naladiť si spolu s STV1, STV 2 aj TV Joj či TV Markíza, nehovoriac o spravodajskej stanici TA3. Pripomínam, že každoročne sa na Slovensku stabilne znižuje čítanosť denníkov (asi polovica dospelej populácie nečíta ani jeden denník) , prevažuje záujem o bulvár (pozri titulné strany a prílohy aj donedávna „serióznych“ denníkov Pravda, Sme ale už aj Hospodárskych novín)), sledovanosť bulvárnej televíznej produkcie je vysoká a stabilná (pozri známe podiely na trhu TV Markíza a TV Joj), stagnuje sledovanosť spravodajstva i publicistiky STV. Nerastie úroveň redaktorov a najmä editorov spravodajstva a publicistiky (chýbajú tzv. redaktori – seniori) vo všetkých médiách, čo výrazne napomáha ku skresľovaniu skutočnosti a k deformáciam verejnej mienky. Závažným momentom je aj to, že na Slovensku sa nikomu nepodarilo od roku 1993 udržiavať v chode Slovenský rozhlas či Slovenskú televíziu tak, ab boli profesionálnou normou, kultúrnym vzorcom, tými , ktorí sú jednoznačne na strane občana. Personálne rošády v STV po roku 1992 ( 7 riaditeľov, sic!) neprispeli k stabilite programovej a vďaka politickým elitám ani vice versa finančnej. Boj o reklamné peniaze prinášal a aj v istej miere, i keď podstatne menšej aj teraz do vysielania STV (SRo) isté nadkritické penzum v konečnom dôsledku nekorektných , expresis verbis - podpásových informácií. Navonok (naplnenie litery zákona) sú síce zabalené do formálne korektného hávu „inzercia“ , „reklama“, „program obsahuje komerčné informácie“, „tento program sponzoruje...“ , „program vám prináša“ ,...atď., avšak výsledkom je dezorientácia diváka (poslucháča), pretože pôsobia ešte silnejšie ako, tak hlasno odsudzovaná, skrytá politická a ekonomická reklama v spravodajstve a publicistike, „diskusných“ či tzv. „kontaktných“ programoch. Prítomnosť reklamy a sponzoringu predovšetkým v STV a SRo spolu s nedostatkom peňazí v rozpočte, je priamym a stálym ohrozovaním ich nezávislosti, objektívnosti a nepodplatiteľnosti v najširšom zmysle tohto pojmu. Slovenská televízia by zo zásady mala ísť vlastnou cestou pri tvorbe dramaturgie spravodajstva a ( predovšetkým aktuálnej) publicistiky, nemala by byť vo vleku tém a formátov, ako to ponúkajú TV JOJ a TV MARKÍZA. Správy verejnoprávnej STV boli a sú vnímané po roku 1998 ako slušná „náhrada“ predovšetkým spravodajstva TV Makríza, ktorá dovtedy ( pre všeobecne známe príčiny) nahradzovala verejnoprávnosť STV. Po roku 1998 však Televízne noviny TV Markíza sa stali pod vplyvom tvrdej konkurencie TV JOJ klasickým bulvárnym informačným blokom. Po nástupe Richarda Rybníčka za riaditeľa STV (január 2003) prešli spravodajské relácie niekoľkými formálnymi úpravami ( vzhľad štúdia, zmena prezentovania správ), avšak stratili dynamiku a stali sa akousi miernejšou obsahovou i formálnou „dvojičkou“ bulvárneho spravodajstva komerčných TV. Po pomerne ostrej kritike prešli Správy STV ďalšími zmenami, ktoré však nepriniesli zásadnú zmenu prezentácie a obsahu, najmä nedošlo k príklonu k ozajstnému spravodajstvu televízie verejnej služby. Viac menej fungovali v duchu: čím najmenej nahneváme svojím kritickým pohľadom politikov, tým bude nám lepšie... Jasné vymedzenie spravodajstva TV JOJ – jednoznačný ale úprimný bulvár, ktorý sa nehrá na mienkotvornosť, ďalej zmena vo vedení TV Markíza a na to nadväzujúce zmeny v spôsobe riadenia a dramaturgie spravodajstva – toto všetko dáva veľké šance STV, aby zaujalo znova miesto lídra vo sfére kvalitného spravodajstva na Slovensku. Peoplemetre priniesli do televízneho biznisu síce veľmi dobrý feed back pre manažérov, avšak v STV by sa výsledky sledovanosti nemali stať tým najdôležitejším atribútom riadenia. Pripomínam, že sledovanosť spravodajstva BBC nie je o nič lepšia ako STV, ale napriek tvrdej konkurencii s ITV či Sky News má BBC ako reprezentant čistej podoby televízie verejnej služby stále nadštandardné renomé. STV nesmie podľahnúť boju o reklamné peniaze v čase medzi 19.000 až 20.00, lebo toto súperenie len a len ešte viac zhorší kvalitu spravodajstva STV. „Boj o diváka“ sa musí preniesť na iné pole – metaforicky - toto koleso už vynašli v ČT... Ohlásené vybudovanie dvadsaťštyrihodinového samostatného televízneho spravodajsko -publicistického kanála, môže len a len pomôcť k zlepšeniu imidžu a obsahu spravodajstva a publicistiky STV.
O 5 minút 12 -Formát , ktorý v STV funguje fakticky osem rokov. Z diváckeho pohľadu – niekedy ( najmä po roku 2001) rozvláčna a do nudy často vyúsťujúca debata vo vzorci moderátor verzus štyria hostia a viacero tém ( dve až tri) - sa rozdelením relácie na dva tematické ( ergo i v obsadení hosťami) „polčasy “ však iba zdanlivo dynamizoval. Najväčšou slabinou je inkoherentné, sebadostredivé moderovanie Branislavom Závodským. Charakteristické je pre neho sugestívne kladenie uzatvorených otázok podľa vzorca: najprv vysvetlím svoj postoj a potom „vhodne “ naformulovanou otázkou sa pokúsim od hostí získať potvrdenie mojej vlastnej premisy...Vulgárne povedané, moderátor priveľmi hosťom uberá kyslík a potom ho nedostatok času „núti“ ku nekorektnému skracovaniu priestoru pre hostí. Divák má potom sumárny pocit : hostia sú tam iba na to, aby urobili kulisu moderátorovi Závodskému.
Správy a komentáre -Formát vznikol ako náhrada za už prežité Aktuality, netají inšpiráciu v obobnom programe na ČT. V súčasnosti ale trpí na nevyrovnanosť výkonov moderátorov, na ich strnulosť, kŕčovitosť a dodávam v záujme objektivity – najmä na nedostatok času na naozajstné analýzy hlavných spravodajských tém. Súčasná podoba je v podstate tiež klipovitá ako hlavné správy, hostia nemajú čas na širšiu a neskreslenú prezentáciu svojich pohľadov. Pramení to z prezentácie – moderátor i hostia stoja... Stačí sa pozrieť na podobné programy v okolitých štátoch a odtiaľ si vziať produktívne vzory. Tento formát by sa mal zásadným spôsobom odlišovať od hlavného spravodajstva. Teraz je jeho chabým doplnkom.
Reportéri -Formát nadväzuje na kvalitných ( či kvalitnejších?) predchodcov z nedávnej minulosti – Kaktus a Porucha. Lenže v období 2003 – 2006 napriek zaujímavým témam trpel na nevhodnosť obsadenia postu moderátora, ktorý svojimi neprofesionálnymi až infantilnými výkonmi v spojovacích textoch skôr odrádzal od sledovania reportáží. Príchodom Kataríny Začkovej nastal badateľný posun smerom hore pri uvádzaní reportáží. STV však potrebuje viacero podobných formátov občianskej publicistiky, tak ako tomu je napr. v ČT...
Ľudia na Jednotku -Je to fakticky remake formátu Doma s Markízou. Ku cti tohto programu slúži dobre zvládnutý ( na pomery STV) design štúdia. Istý ( a veľmi neprofesionálny) je lapsus v obsadení moderátorov – do minulého mesiaca ho moderovala osoba veľmi tesne previazaná na konkurečnú TV Markíza...Ak sa podarí udržať dramaturgiu tém a hostí, tak určite má veľkú budúcnosť a môže byť vážnym konkurentom pre komerčné TV
Família -Obsah formátu je prevzatý z programu SRo – Pozvete nás ďalej ?. V začiatkoch ho dokonca pripravovali tí istí redaktori z SRo. V súčasností pevná programová bašta STV, vhodný komplementárny program k predchádzajúcemu titulu- Ľudia na jednotku a nepriamo aj k Pošte pre teba.
Chilli, Extra -Tieto formáty v súčasnej podobe nemajú čo hľadať v programovej skladbe STV. Ak už chce STV mať stoj čo stoj vo svojej ponuke „klebetáreň“, tak by sa mala inšpirovať ORF a programom Seitenblicke.
Halali, Ryby, rybky,... Varení, pečení, Test -Asi nevyhnutný doplnok programovej štruktúry plnoformátovej TV. Pokiaľ nepríde externé prostredie s kvalitnejšou- najmä tým myslím formálny aspekt – ponukou, asi budú i naďalej trpeným formátom pre menšinových divákov – koníčkárov.
Záver –odporúčania
Publicistike STV chýba celá škála overených formátov z minulosti, ako napríklad Rozhovory na 13 minút – interview so zaujímavými osobnosťami zahraničnej politiky, kultúry a spoločenského života, či ďalšie diskusné relácie ako napríklad boli v rokoch 2000-2002 : 2+1, Piaty kút, Klub OS, ktoré takisto významne dopĺňali portfólio programov aktuálnej a analytickej publicistiky STV, dávali priestor relevantným občianskym združeniam – Pontis, Človek v ohrození, Ekopolis, Občianske oko a pod. Neúspech politickej talk show K veci, prosím! sa dal očakávať. Je to praktický dôkaz toho, že mechanické kopírovanie a kompilácia formátov komerčných televízií vedú vo väčšine prípadoch do slepej uličky diváckeho nezáujmu. Energiu je potrebné sústrediť na skvalitnenie formálnej vlajkovej lode spravodajstva a publicistiky – Správy a komentáre resp. O 5 minút 12. Tu je bohatý priestor na tvorivé inovácie či korekcie nedostatkov.
Peter Turčík
