Štefan píše
Reakcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky Štefana Harabina na neodôvodnenú kritiku Hrabka a Wienk.
Kritika politicky jednoznačne vyhraneného publicistu Juraja Hrabka a expertky na všetko Zuzany Wienk v prípade kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu stojí na hlinených nohách.Zatiaľ neboli zverejnené oficiálne rozhodnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy s dôvodmi, napriek tomu pán Hrabko s pani Wienk už teraz vedia, ako to bolo a kde je chyba. Obaja experti na všetko ignorujú základný fakt, že spôsob voľby na Slovensku je jedným z najtransparentnejších procesov existujúcich v zmluvných štátoch Rady Európy. Zdôrazňujem, že kandidáti Slovenskej republiky boli zvolení súdnou radou v súlade s prísnymi podmienkami zavedenými v slovenskom právnom poriadku a pohovor sa konal verejne a transparentne. Nikto z odmietnutých kandidátov nevzniesol na vnútroštátnej úrovni proti procesu voľby námietky. Žiadna európska ani iná medzinárodná autorita tento spôsob, ako aj zákonnú úpravu nespochybnila.
Rovnako pán Hrabko ani len netuší, čo bolo predmetom listov medzi podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a predsedom súdnej rady Štefanom Harabinom z konca mája 2013, teda z obdobia už dávno po volebnom procese v súdnej rade, pretože korešpondencia podliehala v zmysle zákona utajenému režimu. Takže svoje dielko "Štrasburg nie je ako Brusel", zverejnené 27. júna 2013 v denníku Sme, uvaril z poloprávd, ktoré nezodpovedajú realite. Zaujímavé je, že v minulosti "zázračne nekritizoval" odborné znalosti a prechod dlhoročných politikov Ladislava Orosza a Lajosa Meszárosa rovno do ústavných talárov, minulosť Jána Drgonca mu však prekáža.
Záverom si dovolím pripomenúť, že prípadov, keď došlo k odmietnutiu kandidátov je viacero, nejde teda o historický precedens ani o hanbu. Skôr ide o neštandardnú situáciu, ktorá stojí za zamyslenie aj pre nášho diplomata akreditovaného pri Rade Európy, keď ten istý kandidát za Slovensko pred rokmi parlamentnému zhromaždeniu vyhovoval a dnes už prekvapujúco nevyhovuje. Ako aj spochybňovanie zástupkyne Slovenskej republiky pred ESĽP, ktorá je vysielaná ako expertka samotnou Radou Európy prednášať o judikatúre ESĽP v angličtine a francúzštine do iných členských štátov, či prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý je uznávaný v odborných kruhoch. Súdna rada si preto počká na oficiálne stanovisko a hlavne na dôvody, pretože to je konštruktívny a slušný spôsob hľadania riešenia. Absolútne nevhodným a neslušným je znevažovanie kandidátov, ktorí nevyhovujú samozvaným lídrom našej krajiny typu Wienk a spol.
