MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Európsky parlament v septembri odhlasoval smernicu o copyrighte, ktorá dáva tlačovým agentúram a ďalším tlačovým médiám nádej, že dostanú zaplatené od veľkých internetových spoločností. Tie už roky denne preberajú mediálne správy bez toho, aby ich tvorcom platili. Vo svojom vyhlásení na to upozornil Sammy Ketz, vojnový spravodajca AFP na Blízkom východe a laureát ceny Alberta Londresa a tiež ceny mesta Bayeux a departmentu Calvados.
Hlasovanie o smernici sa podľa neho uskutočnilo aj napriek tlaku zo strany technologických gigantov, avšak Rada ministrov a Európska komisia (EK) sa pri jej znení ešte musia dopracovať ku konsenzu.
"Schválená smernica vychádza zo zásady, že fakty sú pre všetkých, každý si ich môže vysvetliť a analyzovať, avšak ak vyhľadávač alebo agregát prevezme výstup z tlače alebo tlačovej agentúry doslova, mal by zaplatiť za autorské práva, a to aj keď ide len o krátky úryvok," uvádza sa v stanovisku.
Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu sa v stredu 12. septembra zhodli na prijatí spoločného mandátu na rokovanie s Radou EÚ (členské štáty) o smernici o copyrighte. Za snahy novelizovať autorské práva EÚ v digitálnej sfére sa vyslovilo 438 zákonodarcov, 226 poslancov bolo proti a 39 sa zdržali. Reformu autorských práv navrhla Európska komisia už v roku 2016. Rada EÚ (ministri členských štátov) prijala svoju pozíciu k problematike v máji tohto roku.
Navrhované reformy by mali obmedziť schopnosť webových vyhľadávačov ako napríklad Google používať titulky správ alebo časti novinárskych a autorských textov bez toho, aby si vyžiadali povolenie od autorov (médií), alebo dokonca bez toho, aby za to zaplatili. Veľké internetové platformy ako Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter zatiaľ zadarmo a bez hrozby akýchkoľvek postihov šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia.
Predstavitelia exekutívy EÚ v septembri uviedli, že Európska komisia je pripravená začať spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou EÚ, aby mohla byť smernica schválená čo najskôr, ideálne do konca roka 2018.

Koncentrácia pravicových médií blízkych maďarskej vláde v neziskovej Nadácii stredoeurópskej tlače a médií (KESMA) porušuje vo viacerých bodoch mediálny zákon. Protimonopolný úrad síce túto koncentráciu nemôže preverovať, mediálna rada by však mala zasiahnuť, upozornili v piatok maďarskí mediálni experti na blogu Mérték.átlátszó.hu.
"Najväčšou mediálnou spoločnosťou v Maďarsku je odteraz nezisková nadácia, čo je nielen nezvyčajné, ale je priam výsmechom trhu," uviedli autori článku na blogu.
Argumentáciu vlády okolo koncentrácie je podľa nich úplne zbytočné skúmať, pretože neexistuje žiadny verejný či národný záujem, neexistuje stratégia, a už vôbec nie obavy o zánik trhu s printovými médiami, ale je za tým iba "politická nenásytnosť".
Vláda v stredu koncentráciu pravicových médií do neziskovej nadácie KESMA zaradila do kategórie národného strategického záujmu, čo spôsobilo, že k fúzii sa nemôže vyjadriť protimonopolný úrad a ani mediálna rada, ktorá je nezávislým mediálnym regulačným orgánom.
"Záchrana a dlhodobé zachovanie kultúry tlačených médií a župných verejných fór je verejným záujmom," uvádza sa v stredajšom zdôvodnení vládneho informačného centra KTK, ktoré zdôrazňuje, že uvedená nadácia tento cieľ bude napĺňať ako nezisková organizácia.

Americký herec a komik Kevin Hart oznámil, že sa vzdáva moderovania galavečera spojeného s odovzdávaním prestížnych cien Oscar. Ako dôvod uviedol pobúrenie, ktoré vyvolali jeho dávnejšie hanlivé výroky voči homosexuálom. Americká akadémia filmových umení a vied sa ku kauze zatiaľ nevyjadrila, informovala agentúra AP.
Podľa AP 39-ročný Hart v piatok zverejnil vyhlásenie, v ktorom sa ospravedlnil komunite LGBTQ za svoje "necitlivé slová" z minulosti.
Vysvetlil, že oscarový večer sa rozhodol nemoderovať, aby na seba nepriťahoval pozornosť, ktorá sa vtedy má sústreďovať na talentovaných umelcov.
Aktivisti komunity LGBTQ predtým verejnosti pripomenuli Hartove homofóbne tvíty spred niekoľkých rokov a žiadali od vysielateľa a organizátora oscarového večera - televízie ABC, americkej filmovej akadémie, ako aj od hercových manažérov, aby k nim zaujali stanovisko a začali viesť diskusiu.
Hart na túto situáciu ešte vo štvrtok reagoval príspevkom na Instagrame, v ktorom vyzval, aby kritici "prestali byť negatívni". V sprievodnom videu Hart deklaroval, že sa nenechá frustrovať bláznovstvom. Dodal, že "miluje každého" človeka.
V neskorších príspevkoch na Instagrame sa však už za svoje výroky z minulosti ospravedlnil. Uviedol, že rokmi sa zmenil a bude vo svojej premene pokračovať. Dodal, že jeho cieľom je ľudí spájať, nie rozdeľovať. Poďakoval sa filmovej akadémii za dôveru a vyjadril nádej, že "sa ešte stretneme".
Agentúra AP uviedla, že Hart napríklad v roku 2010 vyhlásil, že "ak bude môcť zabrániť tomu, aby bol z jeho syna gay, urobí to".
Novinku, že bude moderátorom 91. ročníka udeľovania prestížnych filmových cien Oscar, oznámil Hart v stredu, ešte pred tým, ako to oficiálne zverejnila filmová akadémia.
Prestížne filmové ceny, známe aj ako Oscar, odovzdajú na gala večere 24. februára 2019 v divadle Dolby Theatre v Los Angeles. Nominácie na Oscary zverejnia 22. januára 2019.

Turecko vydalo v stredu zatykač na bývalého šéfredaktora tureckého opozičného denníka Cumhuriyet (Republika) Cana Dündara žijúceho v exile v Nemecku. Ankara obviňuje Dündara z účasti na protivládnych protestoch z roku 2013, informovala s odvolaním sa na turecké štátne médiá agentúra AFP.
Dündar žije v Nemecku, kam utiekol po tom, ako ho v roku 2016 v Turecku odsúdili za článok o tom, že Turecko údajne dodalo zbrane islamistickým skupinám v Sýrii.
Nový zatykač voči jeho osobe je spájaný s vyšetrovaním tureckého finančníka a filantropa Osmana Kavalu, ktorý je vo väzbe v Turecku viac než rok. Ankara Kavalu podozrieva z financovania protivládnych protestov v istanbulskom parku Gezi v roku 2013 a spája ho tiež s zmareným pokusom o štátny prevrat v roku 2016. Kavala tieto obvinenia odmieta a ľudskoprávne skupiny poukazujú i na fakt, že proti nemu neboli doposiaľ vznesené nijaké obvinenia.
Samotný Dündar je obvinený z toho, že konal ako agent a snažil sa zvyšovať napätie a posilňovať odpor "teroristickej organizácie" voči bezpečnostným zložkám, uviedla AFP. Dündar na zatykač reagoval na sociálnej sieti Twitter, kde vyjadril hrdosť z toho, že ho spájajú so zmienenými protestmi.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas svojej septembrovej návštevy v Berlíne odovzdal Nemecku zoznam s desiatkami ľudí, o ktorých vydanie Ankara žiada pre podozrenie z napojenia na teroristické skupiny. Medzi menami figuroval i Dündar.
Kavalov prípad sprevádzajú kontroverzie, ktoré za zintenzívnili po tom, ako Ankara v novembri zadržala 14 osôb - medzi nimi aj vysokoškolských učiteľov, novinárov či občianskych aktivistov obvinených z prepojenia na tohto filantropa, predsedu mimovládneho združenie Anatólskej kultúry (Anadolu Kültür). Väčšinu zo zadržaných neskôr prepustili. Ich zatknutie sa však stretlo s ostrou kritikou zo strany USA, EÚ i tureckej opozície.
Osman Kavala je aj spoluzakladateľom vydavateľstva a je dobre známy v komunite intelektuálov nielen v Turecku, ale aj v zahraničí. Združenie Anadolu Kültür má za cieľ prekonať rozdiely v rámci tureckej spoločnosti prostredníctvom kultúry a umenia.

Newyorská polícia prehľadala redakciu spravodajskej televízie CNN, ktorú museli v noci na piatok evakuovať pre vyhrážku bombou a miesto vyhlásila za bezpečné. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Do redakcie CNN v budove Time Warner Center zatelefonoval muž s južanským prízvukom krátko pred 22.00 h miestneho času a oznámil, že sa v objekte nachádza päť bômb, uviedla polícia.
Budovu následne evakuovali a ochranka ju predbežne prezrela. Špeciálne zložky objekt prehľadali pomocou zariadenia určeného na hľadanie výbušnín.
Požiarne hlásiče oznámili poplach krátko po 22.30 h miestneho času. Televízia potom zaradila do vysielania vopred nahraté programy a o hodinu neskôr začala vysielať cez službu Skype.
Jeden z vedúcich moderátorov spravodajstva na CNN, Don Lemon, na sociálnej sieti Twitter napísal, že evakuácia sa uskutočnila počas nahrávania jeho šou.
Televízia CNN a jej newyorský štáb bol rovnakej hrozbe vystavený aj v októbri, a to pre balíček s výbušninou. Podobné zásielky vtedy dostali aj kritici súčasného prezidenta Donalda Trumpa.

Copyright © TASR 2018

Internetová spoločnosť Facebook by sa bez prísnejšej regulácie mohla stať hrozbou pre demokraciu. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC Radio 4 to povedal bývalý riaditeľ britskej spravodajskej služby GCHQ Robert Hannigan. Facebook sa podľa neho viac zaujíma o zisky z údajov o užívateľoch než o ochranu súkromia.
"Nie je to žiadna charita poskytujúca bezplatné služby. Je to veľmi tvrdo vedený medzinárodný obchod," uviedol Hannigan. "Tieto veľké technologické spoločnosti sú v zásade najväčšími reklamnými podnikmi na svete, preto zarábajú svoje miliardy," dodal.
Prístup Facebooku k ochrane súkromia sa tento rok dostal do centra pozornosti po správe, že analytická spoločnosť Cambridge Analytica neoprávnene získala informácie o desiatkach miliónov užívateľov jeho siete a využila ich mimo iného pri vývoji softvérových nástrojov na podporu volebnej kampane Donalda Trumpa.
Facebook je najväčšia internetová sociálna sieť na svete. Aspoň raz za mesiac túto sieť využíva viac ako 2,2 miliardy ľudí. Firma v tohtoročnom treťom štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o deväť percent na 5,14 miliardy dolárov .

Taliansky úrad pre ochranu spotrebiteľov a hospodárskej súťaže (AGCM) uložil americkej spoločnosti Facebook pokutu vo výške desiatich miliónov eur za to, že okrem iného neinformoval užívateľa "adekvátne a okamžite" ohľadom užívania ich osobných údajov. Podľa denníka The Guardian sa jedná o jeden z najvyšších finančných trestov, aký kedy prevádzkovateľ rovnomennej sociálne siete dostal.
AGCM uviedol, že kalifornská firma porušila štyri paragrafy talianskeho poriadku pre ochranu spotrebiteľov. Facebook vraj pri vytváraní účtu nedostatočne informoval užívateľa o skutočnej hodnote ich dát a o tom, k čomu budú využité. Podľa úradu zdôrazňoval iba bezplatnú povahu svojej platformy a zamlčovala zárobkovú zložku svojich operácií, čím ľudí nabádal k rozhodnutiu, ktoré by pri znalosti všetkých faktov neurobili.
AGCM tiež ako "agresívne praktiky" kritizuje zdieľanie dát s tretími stranami za komerčnými účelmi, ktoré je vykonávané "bez predchádzajúceho vyjadreného súhlasu, teda spôsobom nevedomým a automatickým". Úrad tým odkazuje aj na východiskové nastavenie služieb Facebooku, ktorá "pripravujú odovzdávanie užívateľských dát stránkam a aplikáciám". Okrem zaplatenia pokuty žiada po firme zverejnení "opravného" vyhlásenie, ktorým by verejnosť o problematike podrobne informovala.
Facebook v prvej reakcii uviedol, že ľudia majú na platforme svoje osobné informácie vo vlastnej moci a že po nedávnych zmenách sú nastavenia týkajúce sa súkromia ľahšie dohľadateľné. "Skúmame rozhodnutie AGCM a prajeme si, aby sme s ním mohli spolupracovať na rozptýlenie obáv. Tento rok sme urobili naše zmluvné podmienky jasnejšími, aby sme ľuďom pomohli pochopiť, ako používame dáta a ako naše podnikanie funguje," píše sa vo vyhlásení.
The Guardian uvádza, že talianske úrady na Facebook kvôli jeho dátovej politike vytvára výrazný tlak. Už vlani AGCM udelil spoločnosti pokutu tri milióny eur , pretože vraj tlačila užívateľa svoje chatovacie služby WhatsApp do zdieľania dát so základnou facebookovú mobilnou aplikáciou.
Oproti tomu v Británii dostal Facebook za údajné prehrešky v rámci škandálu Cambridge Analytica pokutu len 500.000 libier , čo je zároveň najvyššia postih, aký môže britský úrad pre ochranu osobných údajov udeliť.
Oveľa vyšší trest, až 1,63 miliardy dolárov, mu hrozí v prípade, ktorý vyšetruje Írska komisie pre ochranu dát. Tá skúma, či bezpečnostná chyba v systémoch Facebooku, ktorá nedávno umožnila hackerom prístup k takmer 50 miliónom užívateľských účtov, nepredstavovala porušenie európskej smernice pre ochranu dát (GDPR).
Oproti ročnému zisku spoločnosti je však maximálna možná pokuta stále len zlomkom, lebo vlani Facebook zarobil takmer 15,9 miliárd dolárov.

Copyright © ČTK 2018